
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku dočasného prideľovania zamestnancov, so zameraním na legislatívny rámec, práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj na praktické aspekty tohto procesu. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad o tejto téme.
Vyslaný zamestnanec je definovaný ako zamestnanec, ktorého zamestnávateľ vyšle na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia jedného členského štátu EÚ na územie druhého členského štátu. Môže ísť o:
Problematiku vysielania zamestnancov upravuje v slovenskej legislatíve najmä § 5 Zákonníka práce a zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Informačná povinnosť slovenskej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou alebo fyzickou osobou, na základe ktorej sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa na výkon práce na území Slovenskej republiky, je upravená v § 23b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Na úrovni EÚ je kľúčová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu. Od 30. júla sa k tomu pridáva smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, čím sa pravidlá pri vysielaní zamestnancov na území EÚ zásadným spôsobom menia a dopĺňajú.
Zamestnávateľ môže zamestnanca dočasne vyslať pracovať do inej členskej krajiny EÚ. Počas tohto obdobia má zamestnanec postavenie "vyslaného zamestnanca" a vzťahujú sa naňho rovnaké základné pracovné podmienky a práva, ktoré majú pracovníci hostiteľskej krajiny. Vyslanie trvá dovtedy, kým je potrebné splniť konkrétnu úlohu. Po skončení vyslania by sa mal zamestnanec vrátiť na svoje pracovisko v krajine EÚ, z ktorej bol vyslaný.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zamestnávateľ je povinný so zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu, ktorá musí obsahovať minimálne tieto náležitosti:
Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení.
Zamestnávateľ je povinný zamestnanca informovať aj o ďalších pracovných podmienkach, ktoré sa týkajú:
Agentúra dočasného zamestnávania (ADZ) je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (dočasný agentúrny zamestnanec) na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania podľa osobitného predpisu. ADZ je definovaná v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v ustanovení § 29.
V prípade vyslania do inej krajiny EÚ zamestnanec:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ako vyslaný pracovník zamestnanec naďalej patrí do systému sociálneho zabezpečenia vo svojej domovskej krajine. Zamestnávateľ musí požiadať inštitúciu sociálneho zabezpečenia v domovskej krajine o vystavenie formulára PD A1. Tento dokument potvrdzuje, že poistné na sociálne zabezpečenie sa má naďalej odvádzať na území Slovenska a vybavuje ho zamestnávateľ. Zahraniční zamestnávatelia ho vyžadujú už po príchode zamestnanca do zahraničia. Nie je potrebné ho dať preložiť do iného cudzieho jazyka, keďže ide o identický dokument všetkých krajín EÚ.
Dôležité: Ak vyslaný zamestnanec nemá pri sebe k dispozícii dokument A1, musí byť poistený na území štátu, kde vykonáva činnosť, tzn., že sa na neho začne uplatňovať v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva tohto štátu odo dňa začatia vykonávania činnosti v danom štáte EÚ.
Ak vyslanie trvá dlhšie ako 2 roky, zamestnanec môže:
Základným cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je prijatie legislatívnych opatrení vyplývajúcich zo Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, ktorých cieľom je najmä zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily.
V rámci návrhu na novelizáciu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa navrhuje rozšírenie účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom zotrvania v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V súlade so stratégiou a s ohľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily sa navrhuje rozšíriť možnosť prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce aj formou dočasného pridelenia cez agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), ktoré vykonávajú svoju činnosť najmenej tri roky. Táto výnimka sa navrhuje upraviť len pre prípady dočasného pridelenia na výkon zamestnania uvedeného v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.
Navrhovaná novela Zákonníka práce odstraňuje jednu z bariér, ktoré obmedzujú možný tlak na zvyšovanie miezd tým, že v praxi mnohí zamestnávatelia uzatvárajú so zamestnancami doložky v pracovných zmluvách, podľa ktorých je zamestnanec povinný zachovať mlčanlivosť o svojej mzde. Zavedenie absolútneho zákazu zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde prispeje aj k posilneniu aplikácie zásady poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu.