Premlčanie Absolútnej Neplatnosti: Kľúčový Právny Výklad a Nečakané Dôsledky - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

22. March 2026

Úvod

Absolútna neplatnosť právneho úkonu je závažný právny inštitút, ktorý má rozsiahle dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Tento článok sa zameriava na právny výklad premlčania absolútnej neplatnosti, analyzuje súvisiacu judikatúru a poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku.

Absolútna Neplatnosť Právneho Úkonu

Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy alebo výpovede) je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Treba však rozlišovať medzi absolútne neplatným právnym úkonom a relatívne neplatným právnym úkonom. Absolútne neplatný právny úkon (napr. zmluva) nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad dodatkom k zmluve). Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

„Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

Neplatnosť zmluvy - kedy nastáva? Aké 2 druhy neplatnosti poznáme? V § 40a sú uvedené prípady, v ktorých sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten kto je právnym úkonom dotknutý nedovolá tejto neplatnosti. Dovolať sa neplatnosti možno buď oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo aj v súdnom konaní. Keď sa dotknutá osoba dovolá neplatnosti právneho úkony, má to spätné účinky (ex tunc) ku dňu kedy došlo k neplatnému právnemu úkonu (napr. deň uzavretia zmluvy). Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať (súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu) kedykoľvek, pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie. Ak by sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania.

Ak právny úkon (napr. zmluva) má vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, nemusí to automaticky spôsobovať neplatnosť celej zmluvy. Matka dcére daruje dom s tým, že sa matke zriadi vecné bremeno doživotného užívania. Zmluva teda obsahuje darovanie, ale aj zriadenie vecného bremena. Tak darovanie, ako aj zriadenie vecného bremena možno oddeliť a spísať pre každý z týchto dvoch právnych úkonov samostatnú zmluvu. Matke však pochopiteľne záleží, aby k darovaniu a k zriadeniu vecného bremena došlo súčasne. De facto matka podmieňuje dar tým, že sa jej zriadi vecné bremeno doživotného užívania domu. Tieto dve časti zmluvy nemôžu byť oddelené.

Prečítajte si tiež: Vplyv premlčania na neplatnosť

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosť právneho úkonu môže byť spôsobená formálnymi (napr. v zmluvu o predaji bytu bola uzavretá ústne, hoci zákon predpisuje písomnú formu) aj obsahovými nedostatkami. Najvšeobecnejšie sú dôvody neplatnosti formulované v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Spôsobov ako môže právny úkon odporovať zákonu je mnoho. právny úkon urobila osoba, ktorá nebola oprávnená ho urobiť (napr. právny úkon bol urobený z donútenia, t. j.

Premlčanie a Absolútna Neplatnosť

V kontexte absolútnej neplatnosti je premlčanie osobitne dôležité, pretože určuje, dokedy sa môže strana domáhať svojich práv.

Premlčanie práva na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy:

Ustanovenie § 107 odsek 3 OZ („Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“) som vždy vnímal ako „poistku“, ktorá má zabrániť nerovnovážnemu vyporiadaniu neplatných kúpnych zmlúv, prípadne kúpnych zmlúv, od ktorých sa odstúpilo, pri ktorých by inak hrozilo iba premlčanie práva kupujúceho na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som pri jeho hlbšom skúmaní naďabil na rozhodnutie NS ČR sp. zn. NS ČR v odôvodnení označeného rozhodnutia o.i. uviedol: „V posuzované věci proti sobě stojí právo žalobce jako kupujícího na vrácení kupní ceny věci z neplatné smlouvy uplatněné vůči žalovanému jako prodávajícímu, který však nikdy vlastníkem předmětné věci nebyl a nedisponuje tedy žádným nepromlčitelným právem. Aplikace § 107 odst. 3 ObčZ, který se, jak výše uvedeno, uplatní pouze v případech, když na jedné straně stojí právo vlastnické oproti jinému právu, tedy není v posuzované věci možná.“. Prístup NS ČR považujem za nesprávny a rozporný s gramatickým výkladom § 107 odsek 3 OZ. Ten vyžaduje, aby súd prihliadol na námietku premlčania práva na vrátenie kúpnej ceny, vznesenú predávajúcim, iba ak aby aj kupujúci ako druhý účastník kúpnej zmluvy mohol namietať premlčanie práva predávajúceho. V prípade „kúpy od nevlastníka“ je otázne, k akému plneniu je kupujúci z neplatnej kúpnej zmluvy povinný. Rozhodnutie NS ČR uvádza, že medzi predávajúcim a kupujúcim vznikajú synalagmatické záväzky na vrátenie kúpnej ceny a na vrátenie veci, pričom kupujúci môže svoju povinnosť splniť aj tak, že vec vydá priamo jej skutočnému vlastníkovi (pri nehnuteľnosti by zrejme išlo o jej vypratanie, i keď tu sa dá asi iba ťažko rozlíšiť, voči komu kupujúci plní predmetnú povinnosť). Už záver o synallagme považujem za prinajmenej problematický - znamená to, že predávajúci nevlastník by mohol uplatniť typické vlastnícke oprávnenia a domáhať sa vydania veci (vypratania nehnuteľnosti), ktorá mu nepatrí? NS ČR však zachádza omnoho ďalej a postuluje, že z dôvodu absencie nepremlčateľného vlastníckeho práva na strane predávajúceho nevlastníka nemá kupujúci výhodu podľa § 107 odsek 3 OZ. Opomína rozhodujúcu skutočnosť, že zákonná dikcia nevyžaduje existenciu takého práva, ale nemožnosť uplatnenia protinámietky premlčania (námietka premlčania zo strany predávajúceho sa presadí iba v prípade, ak prináleží aj kupujúcemu). Vonkoncom sa nezaoberá otázkou, námietku premlčania akého práva môže kupujúci vzniesť proti predávajúcemu nevlastníkovi. Ak neexistuje právo predávajúceho nevlastníka, premlčania ktorého by sa kupujúci mohol dovolávať, súd by nemal prihliadať na námietku premlčania práva na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Praktické dôsledky rozhodnutia NS ČR? Ak je neplatná kúpna zmluva medzi predávajúcim vlastníkom a kupujúcim, kupujúci nemá dôvod na obavy a môže sa dovolať § 107 odsek 3 OZ. Ak je však neplatná kúpna zmluva s predávajúcim nevlastníkom, danú výhodu stráca a jeho právo na vrátenie kúpnej ceny sa premlčuje. Čo však, ak sa dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy (skutočnosť, že predávajúci nebol vlastníkom) zistí, až po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby a pred prípadným vydržaním? To je podľa NS ČR prípustná nerovnováha? Možno mi uniká nejaká rozhodujúca súvislosť (v ktorom prípade sa ospravedlňujem za zbytočný post), ak ale nie, prikláňam sa k záveru o dobrej viere ako právnej skutočnosti :-)

Subjektívna a Objektívna Premlčacia Doba pri Bezdôvodnom Obohatení

Pri subjektívnej premlčacej dobe ust. § 107 ods. 2. Sťažovateľ tvrdí, že „treba zisťovať možnosť, kedy sa (oprávnený) mohol dozvedieť o (rozhodujúcich) skutkových okolnostiach“. Citovaný názor nie je v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, ktorá jednoznačne konštatuje, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby… sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.

„V danom prípade tak súd prvého stupňa aplikoval pre subjektívnu premlčaciu dobu začiatok plynutia stanovený pre objektívnu premlčaciu dobu, teda počnúc dňom, kedy k bezdôvodnému obohateniu zaplatením jednotlivých mesačných splátok poistného došlo. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa navrhovateľ dozvedel o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, resp.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Judikatúra Ústavného Súdu Slovenskej Republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 7Co/107/2018 zo 17. decembra 2018 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3Cdo/217/2019 zo 16. mája 2023, a v časti smerujúcej proti najvyššiemu súdu ju prijal na ďalšie konanie.

Sťažovateľ (záložca) sa žalobou proti žalovanému (záložný veriteľ) domáhal určenia neexistencie záložného práva na jeho nehnuteľnosti a práva záložného veriteľa predať nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe a zdržania sa výkonu záložného práva. Nebolo sporné, že pohľadávka tretieho dlžníka zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti sťažovateľa sa stala splatnou v septembri 1997, v roku 2001 bola prihlásená do konkurzu na majetok dlžníka, no záložný veriteľ začal výkon záložného práva až v roku 2009. Podľa sťažovateľa sa záložné právo žalovaného v septembri 2007 premlčalo. Vychádzal z § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), podľa ktorého sa záložné právo nepremlčí skôr, ako zabezpečená pohľadávka, a z § 408 ods.

Okresný súd rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že záložné právo nie je premlčané. Vychádzal z § 20 ods. 7 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKV"), podľa ktorého má prihlásenie pohľadávky do konkurzu pre plynutie premlčacej doby rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Prihlásením pohľadávky preto podľa § 402 ObZ prestala plynúť premlčacia doba. Ďalej vychádzal z § 408 ods. 1 tretej vety ObZ, podľa ktorého námietku premlčania nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Keďže zabezpečená pohľadávka bola počas plynutia premlčacej doby prihlásená v konkurze, tak sťažovateľ nemôže vzniesť námietku premlčania a nielen zabezpečená pohľadávka, ale ani záložné právo nie sú premlčané. Okresný súd za nedôvodnú považoval argumentáciou sťažovateľa o rozpore výkonu záložného práva s dobrými mravmi a neplatnosti záložnej zmluvy v časti spôsobu výkonu záložného práva.

Proti tomu podal sťažovateľ odvolanie. Súhlasil s tým, že prihlásením pohľadávky do konkurzu prestala podľa § 402 ObZ plynúť premlčacia doba, no to podľa § 408 ods. 1 ObZ nemá žiadny vplyv na plynutie absolútnej premlčacej doby, ktorá uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia ObZ. Sťažovateľ poukázal na to, že absolútna premlčacia doba uplynula, hoci účinky jej premlčania nenastali voči dlžníkovi, ktorý má zákaz vzniesť námietku premlčania v konkurze. Zákaz vzniesť námietku premlčania podľa § 408 ods. 1 ObZ sa vzťahuje len na dlžníka, pretože voči nemu bola zabezpečená pohľadávka uplatnená v konkurze. Tento zákaz sa však nevzťahuje voči žalobcovi ako záložcovi. Pre podobnosť právnej úpravy a skutkového stavu sťažovateľ poukázal na rozhodnutia českého najvyššieho súdu. sp. zn. nemá prihlásenie pohľadávky do konkurzu dlžníka vplyv na plynutie absolútnej premlčacej doby, keďže spočívanie premlčacej doby podľa § 402 ObZ je výslovne vylúčené § 408 ods. 1 ObZ.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Judikatúra Najvyššieho Súdu Slovenskej Republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Ing. D. Q., Q. O., D. Právna veta: Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ust. § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 140 Občianskeho zákonníka. To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby, nepovažoval z hľadiska uplatnenia práva za významné. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že text ust. § 40 Občianskeho zákonníka ako aj § 140 Občianskeho zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti civilný …

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X. S.Č., narodeného XX. S. XXXX, V. J. Q. Právna veta: Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) už dávnejšie považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad nález ústavného súdu z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatujúci, že tento súd sa „väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikat …

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci maloletej N. O. , narodenej X. matky Ing. A. O. , bývajúcej v H. , zastúpenej Mgr. V. D. , advokátkou so sídlom v H. Ing. J. S., bývajúceho v T. , resp. v K. , zastúpeného JUDr. I. H. , advokátom so sídlom v M. Právna veta: Ak v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa príklepu nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby (ďalej len „dražba“), nemôže byť úspešne spochybňované v tejto dražbe nadobudnuté vlastnícke právo vydražiteľa, a to ani v prípade, ak ten, kto bol na dražbe považovaný za vlastníka predmetu dražby, nebol jeho skutočným vlastníkom. Pokiaľ v zákonom stanovenej lehote nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, jej účinky, medzi ktoré patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, už nemožno spochybniť. V takom prípade už nemožno neplatnosť dražby posudzovať v žiadnom ino … Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. predsedníčky senátu JUDr. Súvisiace predpisy: 527/2002 - Zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej, JUDr. Jána Šikutu, PhD., JUDr. Martina Vladika, JUDr. Viery Petríkovej, JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Emila Franciscyho, vo veci žalobkyne SAT, s.r.o., so sídlom v Martine, Milana Rastislava Štefánika č. 16, proti žalovanej T - system, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Banskobystrická č. 7403/4, zastúpenej FIAČAN & PARTNERS, s.r.o. 527/2002 - Zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. Právna veta: Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 až 40 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. V prípade, ak je na neplatný právny úkon viazaný iný, akcesorický (vedľajší) právny úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne aj tohto úkonu. Na vyvolanie účinkov abs …

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Mgr. Právna veta: Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2021 sp.zn. 9 Cdo 216/2021 naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje. 17.12. Spory o určenie …

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. sudcov JUDr.

Dovolanie sa Neplatnosti Kúpnej Zmluvy

Občiansky zákonník v ustanoveniach §§ 37 až 40 ustanovuje rôzne náležitosti, ktoré musí spĺňať každý právny úkon na to, aby bol platným. Ak nemá kúpna zmluva jednu z uvedených základných náležitostí platného právneho úkonu, ide o právny úkon absolútne neplatný, ktorý je neplatným od samého začiatku. Takýto právny úkon je neúčinným voči všetkým od samého začiatku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, to znamená, že každý, kto preukáže právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - vo Vašom prípade kúpnej zmluvy, sa môže kedykoľvek (bez časového obmedzenia) domáhať na súde určenia neplatnosti daného právneho úkonu. Ak sa plnilo na základe neplatnej kúpnej zmluvy (napr. sa zaplatila kúpna cena alebo došlo k odovzdaniu bytu, príp.

Ochrana Dobrej Viery a Právna Istota

Princípy dobrej viery a právnej istoty zohrávajú kľúčovú úlohu pri posudzovaní absolútnej neplatnosti, najmä vo vzťahu k tretím osobám.

V právnej veci, ktorá bola riešená nálezom Ústavného súdu Českej republiky, II. ÚS 165/11, zo dňa 11.05.2011, bola situácia obdobná. Prvým bol Pl. ÚS 78/06, druhým bol II. práva bola opätovne podaná voči dobromyseľnej osobe zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorá navyše vec zhodnotila, kupovala ju za cenu určenú znaleckým posudkom a cez realitnú kanceláriu od predávajúceho, ktorý bol takisto zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník.

tags: #premlčanie #absolútnej #neplatnosti #právny #výklad

Premlčanie Absolútnej Neplatnosti: Právny Výklad a Dôsledky