Daňové povinnosti pri predaji nehnuteľnosti na Slovensku

Predaj nehnuteľnosti, najmä ak ste ju vlastnili kratšie ako 5 rokov, môže byť spojený s daňovými povinnosťami. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako správne vypočítať a zaplatiť dane pri predaji nehnuteľnosti na Slovensku, s ohľadom na aktuálnu legislatívu a rôzne situácie, ktoré môžu nastať.

Úvod do problematiky

Mnohí majitelia nehnuteľností sa pri predaji pýtajú, či sa ich budú týkať nejaké daňové povinnosti. V slovenskej legislatíve sa príjem z predaja nehnuteľnosti riadi Zákonom č. 595/2003 Z.z. ,§8 , ods.1 písm.b. Dôležité je vedieť, že ak ste nehnuteľnosť vlastnili menej ako 5 rokov, jej predaj sa považuje za zdaniteľný príjem. To platí pre domy, byty, pozemky a iné typy nehnuteľností.

Kedy je predaj nehnuteľnosti oslobodený od dane?

Výnimku tvorí §9 uvedeného zákona, ktorý hovorí o oslobodení od dane z príjmu po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia. Ak predávate nehnuteľnosť nadobudnutú pred viac ako 5 rokmi od nadobudnutia, predaj nepodlieha dani z príjmu a nemusíte podávať daňové priznanie.

Pri predávajúcich, ktorí kalkulujú s momentom 5 rokov od nadobudnutia, je dôležité poznamenať, že dňom zdaniteľného plnenia je dátum odovzdania nehnuteľnosti alebo jej zaplatenie, podľa toho, čo nastane skôr. Nadobudnutie nehnuteľnosti je okrem kúpy možné aj formou darovania a dedením.

Výpočet základu dane

Ak predávate nehnuteľnosť, ktorú ste vlastnili menej ako 5 rokov, musíte uviesť príjem z predaja v daňovom priznaní typu B. Základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmom z predaja a nákladmi, ktoré môžete zahrnúť do tohto výpočtu.

Prečítajte si tiež: Parametre elektrických skútrov pre seniorov

Suma - základ zdaniteľného príjmu sa znižuje o výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmu. Základným výdavkom je „cena veci“ v zmysle §8, ods.5.písm. b uvedeného zákona, a to v čase nadobudnutia nehnuteľnosti. Pri kúpe je výdavkom kúpna cena zaplatená za nehnuteľnosť.

V prípade získania nehnuteľnosti darovaním sa na základe §25, ods.1 písm.c. stanovuje v zmysle Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. necháte si vypracovať znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti, ktorá bola v čase nadobudnutia Vášho bytu darovaním, t.j. dátumom zápisu do listu vlastníctva. Akceptuje sa i cena nehnuteľnosti uvedená v darovacej zmluve, t.j. ak ste s darcom uzavreli darovaciu zmluvu s vyčíslením hodnoty nehnuteľnosti. Tu upozorňujem na bežnú prax daňových orgánov, že ak ste cenu bytu uviedli v darovacej zmluve a máte za to že bola nízka so zámerom ju dať prehodnotiť vypracovaním znaleckého posudku, daňové orgány Vám už tento znalecký posudok nebudú akceptovať ( s cieľom dodatočne upraviť dohodnutú cenu predmetu darovania). V súvislosti so získaním nehnuteľnosti od darcu je potrebné ešte zanalyzovať okolnosti za akých danú nehnuteľnosť získal, vlastnil darca od ktorého ste získali nehnuteľnosti, čo môže a vie ešte podstatnou meniť okolnosti príjmu z predaja nehnuteľnosti. A v týchto prípadoch je potrebné obrátiť na daňového poradcu.

Okrem tohto základného výdavku sa medzi výdavky tiež pripočítavajú finančné prostriedky použité na opravu a údržbu nehnuteľnosti, rekonštrukciu a technické zhodnotenie, odmenu znalca, advokáta, odmeny realitnej kancelárie apod. Tieto finančné prostriedky musia byť preukázateľné vynaložené, teda je potrebné mať k nim doklady.

Príklad výpočtu základu dane

Daňovník uzavrel v roku 2025 zmluvu o predaji bytu a rekreačnej chaty, ktoré boli využívané len na osobné účely. Byt, ktorý kúpil v roku 2021 za 100 000 eur, predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2010 za 60 000 eur, predal za 70 000 eur. Zdaniteľným príjmom daňovníka je iba príjem z predaja bytu, nakoľko príjem z predaja rekreačnej chaty je od dane z príjmov oslobodený (k predaju chaty došlo po 5 rokoch odo dňa jej nadobudnutia).

Daňovník uvedie v daňovom priznaní príjem z predaja bytu v sume 120 000 eur. Ak vynaložil na rekonštrukciu bytu 10 000 eur a zaplatil realitnej kancelárii províziu 2 000 eur, jeho základ dane bude:

Prečítajte si tiež: Príspevky na predaj auta pre ZŤP

120 000 eur (príjem z predaja) - 100 000 eur (kúpna cena) - 10 000 eur (rekonštrukcia) - 2 000 eur (provízia) = 8 000 eur

Dedenie a daňové povinnosti

V prípade zdanenia, resp. oslobodenia príjmov z predaja zo zdedenej nehnuteľnosti je potrebné rozlišovať medzi predajom nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo dedením inými osobami - v nepriamom rade. V priamom rade sa jedná o dedenie po predkoch, potomkoch - deti, rodičia, prarodičia , vnuci alebo niektorým z manželov. V nepriamom rade je dedenie po iných osobách, napr. súrodencoch, súrodencoch rodičov, ich detí apod.

Príjem z predaja nehnuteľností nadobudnutých priamym dedením je od dane oslobodený ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva poručiteľa (nebohého po ktorom sa nehnuteľnosť dedila) ak sa jednalo o dedenie v priamom rade.

Príklady dedenia a dane

• Príklad 1: V marci 2025 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2022 po smrti otca (dedenie v priamom rade). Na účely oslobodenia príjmu je rozhodujúce, kedy nadobudol pozemok do vlastníctva otec. Ak otec vlastnil pozemok viac ako 5 rokov, príjem z predaja je oslobodený od dane.
• Príklad 2: Daňovník predal v apríli 2025 rekreačnú chatu, ktorú nadobudol v novembri roku 2022 dedením po svojej sestre. Nakoľko daňovník nehnuteľnosť nadobudol dedením, ale v nepriamom rade, na účely oslobodenia príjmu nie je možné aplikovať zákonné ustanovenie, ktoré vymedzuje, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa.

Darovanie a daňové povinnosti

Ak daňovník predá nehnuteľnosť, ktorú nadobudol darovaním, pričom neuplynulo viac ako 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nie je od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov ako príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm.

Príklad darovania a dane

Daňovník fyzická osoba dosiahne v roku 2025 príjem z predaja pozemku, ktorý nadobudol darovaním v roku 2023. Darca nehnuteľnosť nadobudol reštitúciou. Pretože k predaju pozemku došlo do päť rokov od jeho nadobudnutia a nie je splnená podmienka oslobodenia, uvedený príjem podlieha zdaneniu a zaradí sa medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Výber nosiča pre ZŤP dieťa

Nehnuteľnosť v obchodnom majetku

Ak daňovník predáva nehnuteľnosť, ktorá je využívaná na podnikanie a v momente predaja je zaradená do obchodného majetku, príjem dosiahnutý z predaja takejto nehnuteľnosti zdaneniu podlieha a zaradí sa medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností je nehnuteľnosť využívaná.

Ak nehnuteľnosť bola preradená z obchodného majetku do osobného užívania (v momente predaja nie je teda zaradená do obchodného majetku) a k predaju došlo do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, príjem nie je oslobodený od dane z príjmov. Takto dosiahnutý príjem sa zaradí medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm.

Príklad nehnuteľnosti v obchodnom majetku

Daňovník nadobudol byt do osobného vlastníctva v roku 2012 za 50 000 eur. Od roku 2013 byt začal prenajímať a zahrnul ho do obchodného majetku. V roku 2025 byt predal za 100 000 eur. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku, preto príjem z jeho predaja predstavuje zdaniteľný príjem. Daňovník uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 príjem z predaja bytu v sume 100 000 eur, ku ktorému uplatní ako výdavok zostatkovú cenu nehnuteľnosti (§ 25 ods.

Predaj nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM)

Príjem z predaja nehnuteľnosti nezahrnutej v obchodnom majetku, ktorý plynie manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňa do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak (v zákone nie je ustanovená forma takejto dohody).

Príklady predaja nehnuteľnosti v BSM

• Príklad 1: V roku 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2022 kúpou za 140 000 eur a ktorý nebol zaradený v obchodnom majetku. Byt predali za 180 000 eur, pričom kúpna cena im bola zaplatená v roku 2025. Manželia sa dohodli, že celý príjem z predaja bytu zahrnie do základu dane manželka. Manželka uvedie v daňovom priznaní príjem 180 000 eur a uplatní výdavok 140 000 eur.
• Príklad 2: V máji 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v januári 2022 kúpou za 150 000 eur a ktorý nebol zaradený v obchodnom majetku. Príjem z predaja bytu v sume 180 000 eur im kupujúci zaplatil v roku 2025. Pretože si manželia nedohodli iný pomer zahrnovania príjmov z predaja predmetného bytu do základu dane, zahrnú dosiahnuté príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v rovnakom pomere. Každý z manželov uvedie v daňovom priznaní príjem 90 000 eur (180 000 / 2) a uplatní výdavok 75 000 eur (150 000 / 2).
• Príklad 3: Manželia dosiahli v roku 2025 príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú mal manžel zaradenú v obchodnom majetku od roku 2011 do roku 2021. Keďže manžel mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku, je povinný príjem z jej predaja zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) iba manžel. U manžela ide o príjem, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov.
• Príklad 4: V roku 2025 manželia predali nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Túto nehnuteľnosť využívali obidvaja manželia na podnikanie. Manžel mal nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku od roku 2006 do roku 2012 a manželka ju mala zaradenú v obchodnom majetku od roku 2013 do 2021. Príjem z predaja nehnuteľnosti je povinná zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) iba manželka, ktorá mala nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.

Predaj rozostavanej stavby

Ak sa predáva rozostavaná stavba spolu s pozemkom, tieto sa na daňové účely posudzujú samostatne, a to aj v takom prípade, ak v kúpnej zmluve je kúpna cena dohodnutá úhrnnou sumou, t. j. nie je stanovená jednotlivo, nakoľko podľa § 120 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku.

V prípade predaja rozostavanej stavby je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností. Ak rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností, momentom nadobudnutia takejto nehnuteľnosti je deň právoplatného vkladu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Príjem z predaja takejto rozostavanej stavby zapísanej na liste vlastníctva (ak nie je splnená podmienka oslobodenia príjmu) sa zaraďuje medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností (podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Ak daňovník predáva rozostavanú stavbu, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, potom príjem z jej predaja nie je možné na účely zákona o dani z príjmov posudzovať ako príjem z predaja nehnuteľností (nie je možné ani uplatňovať ustanovenia týkajúce sa oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti). V danom prípade ide o príjem z predaja majetku daňovníka (nejde ani o predaj hnuteľných vecí) a ako taký sa zaraďuje medzi ostatné príjmy, ktorý sa v daňovom priznaní k dani z príjmov uvádza v VIII. oddiele ako iné príjmy. Do daňových výdavkov je možné uplatniť výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu (napr.

Zámenná zmluva a daňové povinnosti

Základný právny rámec zámeny veci za vec predstavuje zámenná zmluva, ktorá je upravená platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zámennou zmluvou sa jeden účastník zaväzuje odovzdať druhému účastníkovi určitú vec do vlastníctva a ten sa zaväzuje výmenou odovzdať mu do vlastníctva inú vec.

Ak dochádza k zámene bytov (ak nejde o byty zahrnuté do obchodného majetku), pričom nie je splnená podmienka oslobodenia, pri zámene bytu za byt dochádza k prevodu vlastníctva bytu a príjem (a to peňažný aj nepeňažný príjem) získaný zámenou sa považuje za ostatný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom výdavky, ktoré je možné pri príjmoch získaných zámenou bytu za byt uplatniť, sú vymedzené § 8 ods. 5 zákona (t. j.

Príklad zámennej zmluvy

Daňovník A vlastní jednoizbový byt, ktorý nadobudol kúpou za kúpnu cenu vo výške 100 000 eur. Daňovník B vlastní trojizbový byt nadobudnutý kúpou za 200 000 eur. Tieto byty neboli zahrnuté v obchodnom majetku. Obidvaja sa na základe zámennej zmluvy dohodli, že si predmetné byty vymenia. Daňovník A sa v zámennej zmluve zaviazal odovzdať daňovníkovi B do vlastníctva jednoizbový byt a daňovník B sa zaviazal odovzdať do vlastníctva daňovníkovi A trojizbový byt. Vzhľadom na to, že daňovník A za jednoizbový byt získa trojizbový byt, v predmetnej zmluve sa okrem toho dohodli, že daňovník A je povinný doplatiť daňovníkovi B v hotovosti 90 000 eur. V zámennej zmluve je uvedená cena vymieňaných bytov, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku tak, že cena jednoizbového bytu je 120 000 eur a cena trojizbového bytu predstavuje 220 000 eur.

Nakoľko predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažný príjem získaný zámenou, v dôsledku zámeny získa teda daňovník A nepeňažný príjem 220 000 eur, čo je hodnota trojizbového bytu, ktorý získal zámenou. Daňovník B získal nepeňažný príjem 120 000 eur, čo je hodnota jednoizbového bytu, ktorý získal zámenou a okrem tohto nepeňažného príjmu získal aj peňažný príjem 90 000 eur, čo je doplatok, ktorý na základe zámennej zmluvy zaplatil daňovník A, t.j.

Príjem (peňažný aj nepeňažný), ktorý daňovníci dosiahli na základe zámennej zmluvy, za predpokladu, že tento príjem nie je oslobodený podľa § 9 zákona o dani z príjmov, sa považuje za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Nakoľko obidvaja nadobudli byty, ktoré dali na zámenu kúpou, bude u obidvoch výdavkom kúpna cena preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dali na zámenu. Daňovník A si môže príjem získaný zámenou v sume 220 000 eur znížiť o výdavok v sume 100 000 eur (kúpna cena preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu). Daňovník B si môže príjem získaný zámenou v sume 210 000 eur (120 000 eur + 90 000 eur) znížiť o výdavok v sume 200 000 eur (kúpna cena preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu).

Sadzba dane z príjmu

Sadzba dane z príjmu je v princípe 19%-ná alebo 25%-ná a závisí od celkového základu dane, ktorého obsahom je i daň z príjmu prevodu nehnuteľnosti. 19%-ná sadzba sa uplatňuje z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane a 25%-ná z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima , ktoré pre rok 2018 prestavuje sumu 35.268,06 EUR. Znamená to, že do ktorej kategória „spadnete“ závisí od aj ostatných Vašich príjmov ktoré sú zahrnuté do Vášho zdaniteľného príjmu.

Zdravotné odvody

Nezabúdajte na zdravotné odvody vo výške 14 % zo základu dane! Celková suma tak môže byť pre niekoho prekvapujúco vyššia, ako by očakával.

Daňové priznanie

Ak ste predali nehnuteľnosť, musíte to uviesť v daňovom priznaní typu B. Toto priznanie musíte podať do 31. marca nasledujúceho roka po predaji. Ak si nie ste istí, ako to správne vyplniť, neváhajte a vyhľadajte odbornú pomoc.

Ak daňovník fyzická osoba dosiahne len príjem z predaja nehnuteľnosti, t. j. nemá iné zdaniteľné príjmy, vyplní len VIII. oddiel daňového priznania a príslušné riadky v I. oddiele daňového priznania. Ak daňovník dosiahol okrem príjmu z predaja nehnuteľnosti aj iné zdaniteľné príjmy (napr. príjmy zo zamestnania), je povinný v daňovom priznaní uviesť všetky svoje zdaniteľné príjmy a postupovať podľa pokynov na vyplnenie daňového priznania.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) a predaj nehnuteľnosti

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o DPH) sa na občana vzťahuje vtedy, ak pri predaji nehnuteľnosti koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa tohto ustanovenia sa ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Občan pri predaji svojho súkromného nehnuteľného majetku koná v postavení zdaniteľnej osoby, ak pred dotknutým predajom podnikne aktívne kroky k predaju nehnuteľností uplatnením podobných prostriedkov, aké používajú podnikateľské subjekty (výrobcovia, obchodníci). Takéto aktívne kroky môžu pozostávať, okrem iného, zo zavedenia inžinierskych sietí na týchto pozemkoch, ako aj z využitia overených marketingových krokov, čiže ide o činnosti, ktoré nie sú normálne začlenené do rámca nakladania so súkromným majetkom.

Príklady, kedy občan koná ako zdaniteľná osoba

• Občan kúpil poľnohospodársku pôdu, ktorá sa v neskoršom období zmenou územného plánu obce stala pozemkom určeným na zastavanie. Občan predmetný pozemok rozparceloval na stavebné pozemky, zabezpečil k nim zavedenie inžinierskych sietí a následne tieto zhodnotené stavebné pozemky začal rozpredávať.
• Občan získal reštitúciou budovu v meste. Na základe získaného stavebného povolenia prestaval budovu na byty, ktoré prostredníctvom reklamy ponúka na predaj.

Ak občan predáva svoj súkromný nehnuteľný majetok v postavení súkromnej osoby, tento predaj nie je predmetom dane - nepodlieha zákonu o DPH. Pri predaji nie je rozhodujúce, akú výšku príjmu občan presiahne z predaja, rovnako je bezpredmetné, aké množstvo nehnuteľností predáva a v akom časovom období.

Príklady, kedy občan nekoná ako zdaniteľná osoba

• Občan predal svoj rodinný dom so záhradou za cenu 100 000 eur.
• Občan zdedil nehnuteľnosti: rodinné domy, stavebné pozemky, poľnohospodársku pôdu (spolu 10 nehnuteľností). Občan predal predmetné nehnuteľnosti v priebehu 6 mesiacov pričom dosiahol príjem 200 000 eur.
• Fyzická osoba, živnostník - platiteľ DPH, podnikajúci v stolárstve, predal svoj súkromný majetok - rodinný dom (novostavbu) v cene 150 000 eur, ktorý nemal zaradený v obchodnom majetku svojej firmy.

Povinnosť registrácie pre DPH

Občan (zdaniteľná osoba) je povinný podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH, ak v kalendárnom roku presiahne obrat z predaja nehnuteľností 50 000 eur. Platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“) sa stáva až prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roka, ak sa nestane dovtedy platiteľom z iného dôvodu v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) až i) alebo § 4 ods. 8 alebo § 48c ods. Žiadosť o registráciu pre daň je občan ako zdaniteľná osoba povinný podať do 5 pracovných dní odo dňa, v ktorom presiahol obrat 50 000 eur (§ 4 ods. 2 písm.

Príklad registrácie pre DPH

Občan kúpil poľnohospodársku pôdu, ktorá sa v neskoršom období zmenou územného plánu obce stala pozemkom určeným na zastavanie. Občan predmetný pozemok rozparceloval na stavebné pozemky, zabezpečil k nim zavedenie inžinierskych sietí a následne tieto zhodnotené stavebné pozemky začal rozpredávať od 1. 1. 2025. Dňa 29. 9. 2025 predajom týchto stavebných pozemkov presiahol obrat 50 000 eur. Ďalej do konca roka predal ešte jeden stavebný pozemok v hodnote 5 000 eur.

Riešenie: V tomto prípade občan pri predaji stavebných pozemkov koná ako zdaniteľná osoba a dané predaje podliehajú zákonu o DPH. Keď k 29. 9. 2025 presiahol predajom obrat 50 000 eur, je povinný do 6. 10. 2025 podať žiadosť o registráciu vyplnením formulára „ Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a žiadosť o zrušenie registrácie“, ktorý sa nachádza na portáli finančnej správy v katalógu elektronických formulárov, kde v prílohe č. 1 vyplní riadky (resp. „Registrácia podľa § 4 ods. 2“ (prvý riadok v prílohe č. 1) a „Presiahnutie obratu podľa § 4 ods. 1 písm. a)“ (štvrtý riadok v prílohe č. 1). Tu uvedie aj dátum 29. 9. Daňový úrad občana ako platiteľa zaregistruje od 1. 1.

Registrácia pre DPH pri presiahnutí obratu 62 500 eur

V prípade, že občan (zdaniteľná osoba) predá nehnuteľnosť, ktorou hodnota bez dane dodaných tovarov v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur, stáva sa platiteľom dňom dodania tejto nehnuteľnosti.

Príklad registrácie pre DPH pri presiahnutí obratu 62 500 eur

Občan (zdaniteľná osoba) začal od 1. 2. 2025 predávať stavebné pozemky, ktoré zhodnotil zavedením inžinierskych sietí. Predaj stavebných pozemkov (deň odovzdania stavebného pozemku do užívania) sa uskutočnil nasledovne:

• 24. 2. 2025 stavebný pozemok v hodnote 10 000 eur
• 14. 3. 2025 stavebný pozemok v hodnote 20 000 eur
• 17. 4. 2025 stavebný pozemok v hodnote 35 000 eur

Riešenie: Z textu vyplýva, že občan (zdaniteľná osoba) predajom stavebných pozemkov presiahol k 17. 4. 2025 obrat vo výške 50 000 eur a súčasne aj obrat 62 500 eur. Stáva sa platiteľom dane dňom dodania nehnuteľnosti dňa 17. 4. 2025. Občan je povinný podať žiadosť o registráciu pre DPH do 24. 4. 2025. Žiadosť o registráciu podá prostredníctvom formulára „ Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a žiadosť o zrušenie registrácie“, ktorý sa nachádza na portáli finančnej správy v katalógu elektronických formulárov, kde v prílohe č. 1 vyplní riadky (resp. „Registrácia podľa § 4 ods. 2“ (prvý riadok v prílohe č. 1) a„Presiahnutia obratu podľa § 4 ods. 1 písm. b)“ (šiesty riadok v prílohe č. 1). Tu uvedie aj dátum 17. 4. Daňový úrad občana (zdaniteľnú osobu) ako platiteľa zaregistruje do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti, pričom identifikačné číslo pre DPH nadobúda platnosť dňom 17. 4.

tags: #predaj #nehnuteľnosti #daňové #povinnosti #Slovensko