Úmrtie kolízneho opatrovníka a určenie nového opatrovníka súdom

V konaniach pred slovenskými súdmi, najmä v rodinnoprávnych veciach, zohráva dôležitú úlohu kolízny opatrovník. Jeho úlohou je zastupovať záujmy maloletých detí v konaniach, kde by mohli byť ich záujmy ohrozené. Čo sa však stane, ak počas konania kolízny opatrovník zomrie? Ako postupovať pri určení nového opatrovníka a aké právne predpisy sa na túto situáciu vzťahujú?

Kompetencie Ministerstva spravodlivosti SR

Na úvod je dôležité zdôrazniť, že Ministerstvo spravodlivosti SR nemá zákonnú kompetenciu podávať právne záväzné výklady právnych predpisov. Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy určuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (kompetenčný zákon), ktorý neumožňuje žiadnemu ústrednému orgánu štátnej správy podávať právne záväzný výklad.

Právny rámec určenia kolízneho opatrovníka

Úloha kolízneho opatrovníka je primárne upravená v zákone o rodine a v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Kolízny opatrovník je ustanovený súdom, aby chránil záujmy maloletého dieťaťa v konaní. V prípade úmrtia kolízneho opatrovníka je nevyhnutné, aby súd bezodkladne ustanovil nového opatrovníka, aby bola zabezpečená ochrana práv a záujmov dieťaťa počas celého konania.

Postup súdu pri úmrtí kolízneho opatrovníka

Ak súd zistí, že kolízny opatrovník zomrel, musí okamžite konať. V prvom rade je potrebné túto skutočnosť zaznamenať do spisu. Následne súd osloví príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR), ktorý navrhne nového kolízneho opatrovníka. Súd pri výbere nového opatrovníka prihliada na odbornosť, skúsenosti a osobnosť kandidáta, aby bol zabezpečený čo najlepší záujem dieťaťa.

Medzinárodné aspekty

V prípadoch, kedy má konanie medzinárodný rozmer, je potrebné brať do úvahy aj medzinárodné zmluvy a nariadenia. Napríklad, Nariadenie Brusel IIa upravuje právomoc a uznávanie rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. V týchto prípadoch je dôležité posúdiť, či sa na danú situáciu vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia, prípadne iných medzinárodných dohovorov.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre pozostalých: Dôchodok z USA

Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie“) neupravuje definíciu pojmu „obvyklý pobyt“, iba naň odkazuje v čl. 7 (všeobecná právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu) a v čl. 9 (súdna právomoc v prípadoch únosu dieťaťa). Z uvedených článkov vyplýva, že právomoc má súd toho členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania, resp. Nakoľko pojem obvyklý pobyt nie je v nariadení bližšie špecifikovaný, vyvoláva často výkladové problémy. Ani medzinárodné inštitúcie v medzinárodných zmluvách tento pojem úmyselne nedefinujú, hoci sa v medzinárodnom práve súkromnom používa približne od roku 1980.

V prvom rade je dôležité poznamenať, že nariadenie neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pôsobnosti tohto pojmu, a preto si tento pojem vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii (C - 497/10, bod 45). Ďalej z ustanovenia čl. 7 vyplýva, že obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania (princíp perpetuatio fori) , pričom podľa čl. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdia (C - 497/10, bod 52- 53). Nakoľko nariadenie neupravuje minimálnu dĺžku pobytu, trvanie pobytu môže slúžiť len ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu (C - 497/10, bod 51). Pri zmene obvyklého pobytu však treba rozlišovať situáciu neoprávnenej zmeny pobytu dieťaťa, t. j. pri únose dieťaťa, kedy si podľa čl.

Vplyv Nariadenia Brusel IIb

Je dôležité vychádzať z rozsudku SD EÚ C-404/14 Matoušková, z ktorého vyplýva, že či už určenie kolízneho opatrovníka pre maloletého alebo schválenie právneho úkonu urobeného v mene maloletého nepredstavuje procesnú otázku, naopak ide o vec týkajúca sa statusu maloletého a ochrany jeho práv, tým pádom je na ňu priamo aplikovateľné Nariadenie Brusel IIa, resp. Dôvodom je skutočnosť, že konanie o schválenie právneho úkonu za maloletého je samostatné konanie a nezávisí od toho, či má konajúci súd právomoc v „hlavnej“ (najčastejšie dedičskej) veci. Pokiaľ je schválenie právneho úkonu maloletého potrebné zodpovedať ako predbežnú otázku v rámci konania nepatriaceho do pôsobnosti Nariadenia Brusel IIb, má súd konajúci v tejto veci v zmysle článku 16 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb právomoc rozhodnúť aj o tejto predbežnej otázke. Článok 16 ods.

V prípade, kedy povaha cudzieho prvku neumožňuje aplikáciu Nariadenia Brusel IIb, je potrebné vychádzať z iných právnych nástrojov. V týchto prípadoch má pred vnútroštátnou právnou úpravou (ZMPS) prednosť Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, 19. október 1996, Haag (ozn. č. 344/2002 Z. z.) ak ide o štát, ktorý je, rovnako ako Slovenská republika, jeho zmluvnou stranou.

Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa

Pokiaľ je v predmetnom konaní dotknutý štát, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, no zároveň s ním má Slovenská republika uzavretú dvojstrannú zmluvu obsahujúcu ustanovenia o právomoci či rozhodnom práve, má táto zmluva v súlade s článkom 51 dohovoru pred ním prednosť. Dohovor vo všeobecnom ustanovení o právomoci v článku 5 považuje za ukazovateľ obvyklý pobyt dieťaťa. Výnimkou sú články 10 a 11, ktoré upravujú odvodenie právomoci od rozvodového konania a právomoc v prípade ochranných opatrení. Dohovor neobsahuje obdobu článku 16 Nariadenia Brusel IIb, jediná výnimka z pravidla určenia právomoci vychádzajúc z obvyklého pobytu alebo určenia podľa článkov 10 a 11 je výhrada uplatnená Slovenskou republikou podľa článku 55 písm. a) dohovoru v nasledovnom znení: „……si Slovenská republika vyhradzuje právomoc svojich orgánov na prijímanie opatrení na ochranu nehnuteľného majetku dieťaťa, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, a vyhradzuje si právo neuznať rodičovské právo alebo povinnosť, alebo opatrenie v rozsahu, v akom je nezlučiteľné s opatrením prijatým vo vzťahu k takému majetku jej orgánmi.“ Pokiaľ je teda predmetom konania takýto majetok, slovenský súd má v tejto veci na základe výhrady k článku 55 písm. a) výlučnú právomoc založenú na ustanoveniach ZMPS.

Prečítajte si tiež: Nárok na vdovský dôchodok

Zastupovanie maloletého v konaniach o nakladaní s majetkom

V konaniach slovenských súdov sa pravidelne objavuje problém týkajúci sa založenia právomoci slovenského súdu na schválenie právneho úkonu zástupcu o nakladaní s majetkom maloletého (§ 28 OZ). Na tento problém donedávna neexistovalo priamočiare riešenie, avšak účinnosťou Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.

Zabezpečenie právnej pomoci zo zahraničia

Vzhľadom na ustanovenie § 161 (konanie o dedičstve) zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej iba „CMP“), v súčinnosti s ustanoveniami nariadení EÚ a medzinárodných zmlúv týkajúcich sa právnej pomoci, je podľa nášho názoru možno konštatovať, že dožiadania o právnu pomoc do cudziny by mal notár vypracovať a zaslať do cudziny bez súčinnosti súdu, ktorý ho poveril (t.j. byť dožadujúcim orgánom). Vzhľadom na uvedené boli notári notifikovaní ako justičné orgány príslušné na vykonanie dôkazov, ako aj na doručovanie písomností, na účely súdneho konania v dedičských veciach (v zmysle čl. 31 ods. 3 nariadenia o vykonávaní dôkazov a čl. 33 ods. 1 nariadenie doručovaní v zmysle čl. 31 ods. Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. Uvedené znamená, že podľa oboch cit. nariadení notári môžu žiadať o právnu pomoc z cudziny priamo, bez súčinnosti súdu, ktorý ho na konanie poverí. S ohľadom na uvedené sme toho názoru, že obdobne by mali notári v dedičských veciach nielen v oblasti európskych právnych nástrojov ale aj v oblasti iných medzinárodných zmlúv. Ide o medzinárodné zmluvy, ktoré obsahujú ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci z cudziny medzi justičnými orgánmi (napr. Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach, Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach, alebo bilaterálne medzinárodné zmluvy) a určujú, že dožadujúcim orgánom môže byť justičný orgán, resp. Takýmto postupom sa sa zjednoduší a zrýchli konanie vedené notárom, nakoľko bude vyhotovovať a zasielať dožiadanie bez súčinnosti súdu a zároveň budú súdy „odbremenené“ od vyhotovovania a zasielania týchto dožiadaní. Samozrejme, ak bilaterálna zmluva zavádza tzv.

Doručovanie písomností do zahraničia

Podľa Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v cudzine (vyhl.č. prostredníctvom diplomatických resp. Táto forma je formou, ktorá je podrobne upravená v dohovore a vzťahujú sa na ňu (na rozdiel od ostatných foriem doručovania) formálne požiadavky dohovoru, t.j. Department of Justice, avšak tento vykonávaním doručovania poveril od 15. januára 2020 (do 31.januára 2025) súkromnú agentúru ABC Legal Services. Primárnym cieľom je zvýšenie efektivity v oblasti poskytovania právnej pomoci zahraničným justičným orgánom. Washington, D.C. Žiadosť treba zaslať na tlačivách predpísaných dohovorom (Žiadosť, Základne údaje o písomnosti a Osvedčenie). ABC Legal Services vybavuje žiadosti o doručenie písomností do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti. Za vybavovanie žiadostí sa platí poplatok $95.00, ktorý sa musí zaplatiť pred odoslaním žiadosti do USA. Podľa článku 8 dohovoru diplomatickí a konzulárni pracovníci SR v USA môžu doručovať písomnosti nielen slovenským občanom, ale akýmkoľvek občanom na území USA. Aj keď Slovenská republika voči tomuto článku uplatnila výhradu, USA takúto výhradu neurobili a vzájomnosť sa neuplatňuje. Na doručovanie písomností diplomaticko…

Prečítajte si tiež: Čo robiť s príspevkom na auto po úmrtí držiteľa ZŤP?

tags: #úmrtie #kolízneho #opatrovníka #určenie #nového #opatrovníka