Zmluvná Pokuta v Občianskom Zákonníku: Definícia, Funkcie a Aplikácia

Úvod

V trhovom hospodárstve, kde je zmluvná sloboda základným princípom, sa zvyšuje riziko nesplnenia záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktoré posilňujú postavenie veriteľa a zabezpečujú uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas. Jedným z najčastejšie využívaných zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Tento článok sa zameriava na definíciu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku, jej funkcie, podmienky platnosti a praktické aspekty jej uplatňovania.

Definícia a Právna Úprava

Zmluvnú pokutu možno definovať ako dohodou určené peňažné alebo nepeňažné plnenie, ktoré je povinná poskytnúť zmluvná strana, ktorá poruší takto zabezpečenú zmluvnú povinnosť. Právnu úpravu zmluvnej pokuty nájdeme v § 544 až § 545a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a v § 300 až § 302 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Základnú právnu úpravu inštitútu zmluvnej pokuty obsahuje Občiansky zákonník. Ustanovenia v Obchodnom zákonníku pritom predstavujú len doplnkovú právnu úpravu k všeobecnej občianskoprávnej úprave. Ako vyplýva z názvu oddielu „niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute“ je zrejmé, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nemá komplexnú povahu. Rámcovosť úpravy zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku spôsobuje aplikáciu ust. §§ 544 a 545 OZ aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

Funkcie Zmluvnej Pokuty

Zmluvná pokuta plní niekoľko dôležitých funkcií:

• Zabezpečovacia (Preventívna) Funkcia: Hlavným účelom zmluvnej pokuty je prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej ujmy, aby si svoje povinnosti vyplývajúce z dohodnutého záväzku plnil riadne a včas. Zabezpečujúca funkcia chráni veriteľa pred insolvenciou dlžníka, a zároveň cielene motivuje dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože tento si uvedomuje hroziacu sankciu s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy.
• Represívna (Sankčná) Funkcia: Ak dlžník poruší zabezpečené právne povinnosti, rozsah jeho záväzku sa zväčší o povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta potom vystupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti. Zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti. V tomto zmysle ide o zodpovednosť ako právny následok porušenia zmluvnej povinnosti.
• Reparačná (Uhradzovacia) Funkcia: Zmluvná pokuta slúži aj ako paušalizovaná náhrada za vzniknutú škodu. Táto funkcia umožňuje veriteľovi pokryť vzniknutú škodu náhradným spôsobom bez nutnosti akéhokoľvek dokazovania.

Akcesorický Charakter

Zmluvná pokuta, podobne ako aj iné zabezpečovacie prostriedky, má akcesorický charakter a je teda viazaná na existenciu hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Ide o vedľajší záväzok, t. j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Zmluvná pokuta má zabezpečovací charakter, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. To znamená, že ak hlavný záväzok zanikne, automaticky tým zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Dohoda o zmluvnej pokute je neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené. Tam kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický.

Zánik hlavného záväzku môže nastať v dôsledku riadneho splnenia dohodnutej povinnosti, ale aj na základe dohody zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona alebo na základe dojednania účastníkov podľa ust. § 48 odst. 1 OZ nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Preto strana, ktorá urobeným jednostranným úkonom platne od zmluvy odstúpila, neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, ale iba vykonala právo, ktoré jej podľa zmluvy patrilo.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Podmienky Platnosti Dohody o Zmluvnej Pokute

Pre platnosť dohody o zmluvnej pokute musia byť splnené určité podmienky:

• Písomná Forma: Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, ktorá je podmienkou jej platnosti. Táto požiadavka platí aj v prípade, ak zmluvná pokuta zabezpečuje záväzok, pre ktorý sa písomná forma nevyžaduje. Občiansky zákonník obligatórne vyžaduje existenciu písomne dojednanej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné upozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý môže byť uzavretý aj bezformálne.
• Určenie Výšky alebo Spôsobu Určenia: Dohoda o zmluvnej pokute musí okrem označenia zmluvných strán obsahovať aj určenie jej výšky alebo aspoň spôsob jej určenia a označenie povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka na platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia. Aj v tomto prípade treba vyžadovať jednoznačnosť spôsobu určenia zmluvnej pokuty. Pri určení spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty nie je potrebné, aby výšku zmluvnej pokuty bolo možné vypočítať v čase vzniku dohody o zmluvnej pokute. Zákon v tomto prípade trvá iba na požiadavke, aby v okamihu vzniku dohody o zmluvnej pokute bolo zrejmé, akým spôsobom bude možné v budúcnosti, keď vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu vypočítať.
• Označenie Zabezpečovanej Povinnosti: Ďalšou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, musí byť dostatočne presne a určito identifikovaná. V opačnom prípade účastníci riskujú neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. Bez určenia a identifikácie totiž nemožno zistiť, či a kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

Určenie Výšky Zmluvnej Pokuty

Výška zmluvnej pokuty môže byť určená rôznymi spôsobmi:

• Pevná Suma: Zmluvná pokuta môže byť určená pevnou sumou.
• Percento z Určitej Sumy: Výška zmluvnej pokuty môže byť určená percentom z určitej sumy. Za jednoznačné, a teda určité možno považovať nielen dojednanie zmluvnej pokuty ako jednorazovej sumy, ale aj dojednanie zmluvnej pokuty viažuce sa na percentuálne vyčíslenie z určitej sumy, napr. určenie výšky zmluvnej pokuty percentuálnym vyčíslením z hodnoty nedodaných výrobkov.
• Opakujúca sa Suma: Zmluvnú pokutu možno dohodnúť aj určitým percentom za každý deň, mesiac alebo rok omeškania.
• Kombinácia Spôsobov: Nič nebráni ani tomu, aby sa uvedené alebo ešte aj ďalšie spôsoby medzi sebou rôzne kombinovali.

Ak si zmluvné strany nedohodnú konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, je potrebné dohodnúť aspoň spôsob jej určenia a to tak, aby bolo v budúcnosti možné jednoznačne určiť, akú výšku zmluvnej pokuty je dlžník povinný zaplatiť.

Forma Zmluvnej Pokuty

Aj keď sa spravidla v praxi zmluvná pokuta dojednáva v peňažnej forme, platná právna úprava zmluvnej pokuty dojednanie zmluvnej pokuty v inej ako peňažnej forme výslovne neupravuje. Napriek tomu nie je možné vyvodiť záver, že zmluvné strany v prípade potreby nemôžu zmluvnú pokutu dojednať aj v nepeňažnej forme. Išlo by zväčša o plnenie v naturálnej forme (napr. poskytnutie nejakej veci či tovaru).

Vznik Nároku na Zmluvnú Pokutu

Veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v momente porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti dlžníkom. Tento nárok pritom nezávisí od výšky vzniknutej škody, ktorá veriteľovi v danom momente mohla, ale aj nemusela vzniknúť. Vzniknutú škodu preto netreba nijakým spôsobom dokazovať. Zmluvná pokuta je konštruovaná bez závislosti od vzniku škody.

Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu

Zodpovednosť za Zavinenie

V tejto súvislosti je dôležité spomenúť jeden z hlavných rozdielov medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou zmluvnej pokuty. Kým Obchodný zákonník uprednostňuje objektívnu zodpovednosť, Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu ako zodpovednosť za zavinenie. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický stav zodpovedného subjektu k jeho konaniu a následku tohto konania.

Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t. j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu. Obchodný zákonník pri právnej úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Vyplýva to z dikcie § 300 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. To znamená, že dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Toto ustanovenie, z ktorého vyvodzujeme princíp objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie, má dispozitívnu povahu. Strany preto môžu aplikáciu tohto ustanovenia dohodou vylúčiť a v konkrétnom prípade platenie zmluvnej pokuty upraviť inak.

Vymáhanie Zmluvnej Pokuty a Moderačné Právo Súdu

Pri vymáhaní pohľadávok sa často stretávame so zmluvnými pokutami, ktoré sú príliš vysoké a teda v plnej výške nevymožiteľné. Zákon totiž pre podobné prípady ustanovil tzv. moderačné právo súdu, ktoré má zabrániť tomu, aby sa vysoké zmluvné pokuty stali pre veriteľov zdrojom neprimeraného zisku. Súd tak môže zmluvnú pokutu primerane znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti ako aj na škodu, ktorá porušením povinnosti vznikla. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Moderačné právo súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bolo do občianskeho zákonníka doplnené novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2008. Súdy na podklade tohto ustanovenia môžu na návrh, ako aj bez návrhu, posúdiť výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na dva aspekty. Tým prvým je hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti a tým druhým je výška škody. Súd môže postupovať obdobne ako je tomu i v Obchodnom zákonníku, čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť.

Na druhej strane, ak je výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k porušenej povinnosti skutočne neprimeraná, súd jej môže odmietnuť poskytnutie právnej ochrany v súlade s § 265 Obchodného zákonníka z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. K podobnému záveru je možné dospieť aj na základe ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú právne úkony odporujúce alebo obchádzajúce zákon, ako aj právne úkony, priečiace sa dobrým mravom neplatné.

Vzťah Zmluvnej Pokuty a Náhrady Škody

Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu

V dohodách o zmluvnej pokute sa často stretáva s formulkou „nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý“, čo má zásadný význam, pretože ak sa účastníci záväzkového vzťahu nedohodnú inak, zaplatením zmluvnej pokuty nemá veriteľ právo na náhradu škody, čo sa však týka len porušenia povinnosti ktorá bola zabezpečovaná zmluvnou pokutou.

Zánik Záväzku zo Zmluvnej Pokuty

Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví, ak to nie je medzi účastníkmi výslovne dojednané. Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť, môže ju len znížiť a to iba za podmienky, že táto je neprimerane vysoká. Súd však môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom pri aplikácii ust. § 3 odst. 1 OZ, ak dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem využitia moderačného práva súdu teda prichádza do úvahy aj aplikovanie ust. § 3 odst. 1 OZ nie však kumulatívne. Súd buď môže využiť svoje moderačné právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť alebo môže aplikovať ust. § 3 odst. 1 OZ.

Zmluvná Pokuta vs. Úroky z Omeškania

Existencia zmluvnej pokuty nemá vplyv na možnosť veriteľa uplatňovať si aj úroky z omeškania. Ide o dva samostatné a navzájom nezávislé právne inštitúty. Vo vzťahu k dlhu majú úroky z omeškania akcesorický charakter a tvoria jeho príslušenstvo. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške.

tags: #akcesoricky #zavazok #obciansky #zakonnik #definicia