
V trhovom hospodárstve, kde je zmluvná sloboda základným princípom, sa zvyšuje riziko nesplnenia záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktoré posilňujú postavenie veriteľa a zabezpečujú uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas. Jedným z najčastejšie využívaných zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Tento článok sa zameriava na definíciu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku, jej funkcie, podmienky platnosti a praktické aspekty jej uplatňovania.
Zmluvnú pokutu možno definovať ako dohodou určené peňažné alebo nepeňažné plnenie, ktoré je povinná poskytnúť zmluvná strana, ktorá poruší takto zabezpečenú zmluvnú povinnosť. Právnu úpravu zmluvnej pokuty nájdeme v § 544 až § 545a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a v § 300 až § 302 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Základnú právnu úpravu inštitútu zmluvnej pokuty obsahuje Občiansky zákonník. Ustanovenia v Obchodnom zákonníku pritom predstavujú len doplnkovú právnu úpravu k všeobecnej občianskoprávnej úprave. Ako vyplýva z názvu oddielu „niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute“ je zrejmé, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nemá komplexnú povahu. Rámcovosť úpravy zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku spôsobuje aplikáciu ust. §§ 544 a 545 OZ aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
Zmluvná pokuta plní niekoľko dôležitých funkcií:
Zmluvná pokuta, podobne ako aj iné zabezpečovacie prostriedky, má akcesorický charakter a je teda viazaná na existenciu hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Ide o vedľajší záväzok, t. j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Zmluvná pokuta má zabezpečovací charakter, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. To znamená, že ak hlavný záväzok zanikne, automaticky tým zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Dohoda o zmluvnej pokute je neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené. Tam kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický.
Zánik hlavného záväzku môže nastať v dôsledku riadneho splnenia dohodnutej povinnosti, ale aj na základe dohody zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona alebo na základe dojednania účastníkov podľa ust. § 48 odst. 1 OZ nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Preto strana, ktorá urobeným jednostranným úkonom platne od zmluvy odstúpila, neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, ale iba vykonala právo, ktoré jej podľa zmluvy patrilo.
Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku
Pre platnosť dohody o zmluvnej pokute musia byť splnené určité podmienky:
Výška zmluvnej pokuty môže byť určená rôznymi spôsobmi:
Ak si zmluvné strany nedohodnú konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, je potrebné dohodnúť aspoň spôsob jej určenia a to tak, aby bolo v budúcnosti možné jednoznačne určiť, akú výšku zmluvnej pokuty je dlžník povinný zaplatiť.
Aj keď sa spravidla v praxi zmluvná pokuta dojednáva v peňažnej forme, platná právna úprava zmluvnej pokuty dojednanie zmluvnej pokuty v inej ako peňažnej forme výslovne neupravuje. Napriek tomu nie je možné vyvodiť záver, že zmluvné strany v prípade potreby nemôžu zmluvnú pokutu dojednať aj v nepeňažnej forme. Išlo by zväčša o plnenie v naturálnej forme (napr. poskytnutie nejakej veci či tovaru).
Veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v momente porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti dlžníkom. Tento nárok pritom nezávisí od výšky vzniknutej škody, ktorá veriteľovi v danom momente mohla, ale aj nemusela vzniknúť. Vzniknutú škodu preto netreba nijakým spôsobom dokazovať. Zmluvná pokuta je konštruovaná bez závislosti od vzniku škody.
Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť jeden z hlavných rozdielov medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou zmluvnej pokuty. Kým Obchodný zákonník uprednostňuje objektívnu zodpovednosť, Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu ako zodpovednosť za zavinenie. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický stav zodpovedného subjektu k jeho konaniu a následku tohto konania.
Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t. j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu. Obchodný zákonník pri právnej úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Vyplýva to z dikcie § 300 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. To znamená, že dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Toto ustanovenie, z ktorého vyvodzujeme princíp objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie, má dispozitívnu povahu. Strany preto môžu aplikáciu tohto ustanovenia dohodou vylúčiť a v konkrétnom prípade platenie zmluvnej pokuty upraviť inak.
Pri vymáhaní pohľadávok sa často stretávame so zmluvnými pokutami, ktoré sú príliš vysoké a teda v plnej výške nevymožiteľné. Zákon totiž pre podobné prípady ustanovil tzv. moderačné právo súdu, ktoré má zabrániť tomu, aby sa vysoké zmluvné pokuty stali pre veriteľov zdrojom neprimeraného zisku. Súd tak môže zmluvnú pokutu primerane znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti ako aj na škodu, ktorá porušením povinnosti vznikla. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Moderačné právo súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bolo do občianskeho zákonníka doplnené novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2008. Súdy na podklade tohto ustanovenia môžu na návrh, ako aj bez návrhu, posúdiť výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na dva aspekty. Tým prvým je hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti a tým druhým je výška škody. Súd môže postupovať obdobne ako je tomu i v Obchodnom zákonníku, čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť.
Na druhej strane, ak je výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k porušenej povinnosti skutočne neprimeraná, súd jej môže odmietnuť poskytnutie právnej ochrany v súlade s § 265 Obchodného zákonníka z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. K podobnému záveru je možné dospieť aj na základe ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú právne úkony odporujúce alebo obchádzajúce zákon, ako aj právne úkony, priečiace sa dobrým mravom neplatné.
Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu
V dohodách o zmluvnej pokute sa často stretáva s formulkou „nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý“, čo má zásadný význam, pretože ak sa účastníci záväzkového vzťahu nedohodnú inak, zaplatením zmluvnej pokuty nemá veriteľ právo na náhradu škody, čo sa však týka len porušenia povinnosti ktorá bola zabezpečovaná zmluvnou pokutou.
Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví, ak to nie je medzi účastníkmi výslovne dojednané. Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť, môže ju len znížiť a to iba za podmienky, že táto je neprimerane vysoká. Súd však môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom pri aplikácii ust. § 3 odst. 1 OZ, ak dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem využitia moderačného práva súdu teda prichádza do úvahy aj aplikovanie ust. § 3 odst. 1 OZ nie však kumulatívne. Súd buď môže využiť svoje moderačné právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť alebo môže aplikovať ust. § 3 odst. 1 OZ.
Existencia zmluvnej pokuty nemá vplyv na možnosť veriteľa uplatňovať si aj úroky z omeškania. Ide o dva samostatné a navzájom nezávislé právne inštitúty. Vo vzťahu k dlhu majú úroky z omeškania akcesorický charakter a tvoria jeho príslušenstvo. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške.
tags: #akcesoricky #zavazok #obciansky #zakonnik #definicia