
Zastropovanie veku odchodu do dôchodku a ďalšie faktory, ako rodové rozdiely v odmeňovaní, majú významný vplyv na výšku budúcich dôchodkov. Hoci myšlienka nezodrať sa v práci znie lákavo, realita dôchodkového systému a demografické trendy si vyžadujú komplexnejší pohľad na túto problematiku.
Nedávne zastropovanie veku odchodu do dôchodku na 64 rokov a odmena pre ženy v podobe odrátania pol roka za každé dieťa, na prvý pohľad, vyzerajú ako pozitívne opatrenia. Ak žena strop využije a pôjde do penzie skôr, zároveň bude mať nižší dôchodok. "Tým, že do výpočtu dôchodku vstupuje okrem počtu odpracovaných rokov aj aktuálna dôchodková hodnota, skorší vek odchodu do dôchodku sa u žien prejaví ešte výraznejšie,” hovorí Ján Šebo, prodekan pre rozvoj Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pri skoršom odchode do dôchodku stratí žena aj na raste aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Ženské dôchodky sú citeľne nižšie už teraz. Stačí si dlhšie pobudnúť doma s deťmi. Zaváži aj to, že ženy, žiaľ, zarábajú stále o 21 percent menej ako ich mužskí kolegovia na rovnakej pozícii. Matematika totiž nepustí - ak muž zarobí tisícku mesačne, na dôchodok si odvedie okolo 40 eur mesačne a ďalších 140 eur mu prispeje zamestnávateľ. Jeho kolegyňa na rovnakej pozícii však dostane len 790 eur. Na dôchodok tak odvádza len 31,60, firma jej pridá ďalších 110,60. Náskok mužov sa však postupne len zvyšuje, ženy totiž v kariére pribrzdí materská a rodičovská. Na dôchodok im vtedy prispieva štát. No ide len o necelé dve tretiny sumy, ako keď pracovali. Pri nezmenenom plate sa im na dôchodok odkladá mesačne len 85,32 eura.
Argumenty typu, že ženy aj tak žijú dlhšie, a preto sa im vyplatí viac, v tejto kalkulácii neobstoja. Spoliehať sa nedá ani vdovské, veď stačí, ak sa žena rozvedie a nárok naň stráca. "Jedným z parametrov výpočtu sumy starobného dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia, pričom platí, čím kratšie obdobie dôchodkového poistenia, tým nižší dôchodok,“ priznáva aj hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Ešte v roku 2007 bol síce v rámci novelizácie Zákonníka práce doplnený paragraf, ktorý v slovenskej legislatíve zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov. No jedna vec je to, čo je na papieri, druhá vec je prax. A tu, žiaľ, zlyhávajú firmy, ale aj samotné ženy. "Napriek modernej a vyhovujúcej legislatíve aj na Slovensku rozdiely v odmeňovaní žien a mužov síce kontinuálne klesajú, ale stále pretrvávajú,“ hovorí Stuška. A hoci štát platí ženám poistné aj v čase, keď sú na rodičovskej a materskej dovolenke, no len vo výške 60 percent ich priemernej mzdy spred dvoch rokov. Dobehnúť tak náskok mužov skrátka nejde.
Prečítajte si tiež: Zmeny v dôchodkoch po zastropovaní
"Okrem výšky budúceho doživotného dôchodku žien, ale aj mužov, je totiž dôležitá predsa aj otázka rodiny, teda hodnoty rodiny, sociálneho a medzigeneračného zdieľania,“ hovorí Stuška. Dodáva, že v rámci únie máme najnižší rodový rozdiel v dôchodkoch práve vďaka sociálnym transferom. Okrem toho odchod do dôchodku nevylučuje podľa neho ďalšiu prácu, a teda zvyšovanie svojho dôchodku.
Už pri prezentácii zastropovania veku odchodu do dôchodku však ministerstvo hovorilo, že v budúcnosti bude treba analyzovať a prinášať kompenzačné opatrenia vo viacerých oblastiach. Kľúčový je podľa Stušku vývoj pôrodnosti, zamestnanosti, produktivity práce či rastu miezd. Dôchodkom nateraz totiž praje hlavne ekonomika.
Ženy súčasný dôchodkový systém aj podľa Maroša Ovčarika zo spoločnosti Finančný kompas reálne znevýhodňuje, čo im spôsobí nižší životný štandard na dôchodku. "Paradoxne, nižší vek odchodu dôchodku ženám garantuje nižšie dôchodky,“ hovorí. Zároveň platí, že ženy majú v priemere nižší plat, a teda aj materskú.
Požiadavka zo strany obyvateľstva na zastropovanie dôchodkov je logická, hodnotí Andrej Révay zo Slovenskej asociácie podnikových finančníkov, otázna však je výška dôchodkov. "Ak vláda neurobí opatrenia v tomto smere, vznikne veľké pnutie a nespokojnosť ľudí v čase, keď príde k vyplácaniu dôchodkov,“ hovorí. Ide však podľa neho aj o celkové nastavenie ekonomiky, tak aby vytvárala vyššie zdroje na napĺňanie dôchodkových fondov v jednotlivých pilieroch.
Riešenie vidia odborníci v sporení. "Sporením 3 percent zo mzdy počas 30 rokov môže človek získať doživotný dôchodok vo výške približne 6 percent svojej poslednej mzdy,“ hovorí Šebo. Toto je však cesta skôr pre ľudí, čo zarábajú viac, inak je úspora pomerne skromná. Hoci aj tá môže pomôcť. Zaujímavou cestou by podľa Šeba bolo zavedenie rodinného poistenia.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre seniorov v Košiciach
"Na prvý pohľad dôchodkový strop ženy zvýhodňuje skorším odchodom do dôchodku. V skutočnosti je to skôr nevýhoda,“ hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Štát za ženy počas materskej a rodičovskej platí odvody len zo 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pričom väčšina z nich si počas materskej a rodičovskej preruší súkromné sporenie na dôchodok. Zo všetkých faktov podľa analytika jasne vyplýva, že ženy potrebujú vyššie dôchodkové úspory ako muži. "Ak by na dôchodku potrebovali mesačne čerpať zo svojich úspor na prilepšenie 200 eur, potrebujú mať pri odchode do dôchodku nasporených až o 17¤000 eur viac ako muži,“ hovorí Búlik. Sporiť by tak mali začať ideálne už od prvej výplaty. Riešenie problému vidí Búlik aj vo vystriedaní sa na materskej dovolenke. Odporúča, aby z domáceho rozpočtu aj počas materskej a rodičovskej dovolenky plynul žene pravidelný príspevok na súkromné dôchodkové sporenie.
Starnutie obyvateľstva je jedným z najpálčivejších problémov vyspelých ekonomík, vysvetľuje analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. "V súčasnosti na jedného dôchodcu pripadá zhruba 2,5 pracujúceho človeka a o 50 rokov to už podľa odhadov bude len 1,5 pracujúceho človeka,“ hovorí. To naznačuje, aký veľký kameň pred sebou tlačíme. A spoliehať sa len na to, že ekonomika bude šliapať ako posledné roky, sa nedá. Podľa prognózy Európskej komisie sa Slovensko do roku 2070 z hľadiska vekovej štruktúry stane ôsmou najstaršou krajinou v únii. Narastať má aj stredná dĺžka života - ľudia tak budú poberať dôchodok dlhšiu dobu. Aj preto by hlavne mladí ľudia mali podľa Dovalovej myslieť na to, z čoho budú žiť, keď už nebudú pracovať a nechcú byť odkázaní iba na to, čo im štát pridelí. Dvojnásobne to platí pre ženy. Dôchodky žien sú v súčasnosti nižšie, ak sa nič nezmení, naďalej aj budú.
Prečítajte si tiež: Starobné dôchodky podľa SNS
tags: #ake #budu #dochodky #po #zastropovani