
Strana SNS (Slovenská národná strana) predložila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá by mohla výrazne zvýšiť starobné dôchodky na Slovensku. Tento návrh však narazil na odpor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Cieľom tohto článku je preskúmať, ako by sa dôchodky podľa SNS vypočítavali, aký by to malo dopad na ich výšku, a prečo ministerstvo tento návrh odmieta.
Poslanci SNS, konkrétne Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová, Andrej Danko a Milan Garaj, navrhujú zmenu vo výpočte starobných dôchodkov. Ich novela zákona by mala zabezpečiť, aby sa dôchodky vypočítavali ako 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Dôležité je, že by sa brala do úvahy hodnota spred dvoch rokov, ktoré predchádzajú aktuálnemu roku. To znamená, že ak by novela platila už teraz, suma dôchodku na rok 2025 by sa vypočítavala z priemernej mzdy, ktorá bola v roku 2023.
Súčasný systém výpočtu dôchodku vychádza zo sumy životného minima. Konkrétne sa výška dôchodku vypočítava ako 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá je platná k 1. januáru daného roka. Prechod na nový systém by teda znamenal výraznú zmenu v metodike výpočtu.
Portál Pravda sa ako prvý pozrel na teoretické výpočty nových dôchodkových sadzieb, ktoré by mohli byť vyplácané už o dva roky. Ak by penzista mal 65 rokov dôchodkového poistenia, jeho minimálny dôchodok pre rok 2024 by bol 786,50 eura. V roku 2025 by podľa nového systému dostával až 876 eur.
Napriek tomu, že návrh predkladá koaličná strana, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na čele s Erikom Tomášom z koaličnej strany Hlas-SD takýto návrh odmieta, keďže ho považuje za ekonomicky nerealizovateľný.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre seniorov v Košiciach
Ministerstvo práce vo svojej dôvodovej správe uvádza, že navrhovaná novela je motivovaná potrebou modernizovať a optimalizovať systém výpočtu minimálneho dôchodku tak, aby lepšie reflektoval súčasné ekonomické podmienky. Avšak, ministerstvo má vážne obavy ohľadom finančnej udržateľnosti tohto návrhu.
Podľa vyjadrenia ministerstva by návrh vniesol obrovské napätie medzi seniorov kvôli porušeniu princípu zásluhovosti. To znamená, že dôchodky by nemuseli odrážať skutočný počet odpracovaných rokov a výšku odvodov jednotlivých poistencov, čo by mohlo viesť k nespokojnosti a pocitu nespravodlivosti.
Ministerstvo práce upozorňuje na rozsiahle finančné dopady, ktoré by si zavedenie nového systému vyžiadalo zo štátneho rozpočtu. „Takéto zvyšovanie minimálnych dôchodkov by si zo štátneho rozpočtu vyžiadalo v roku 2026 o 170 miliónov eur, v roku 2027 o 276 miliónov eur a v roku 2028 dokonca až o 400 miliónov eur navyše,“ ozrejmilo ministerstvo. Tieto sumy by predstavovali značnú záťaž pre štátny rozpočet a mohli by mať negatívny dopad na iné oblasti verejných financií.
Jedným z hlavných argumentov Ministerstva práce proti návrhu SNS je porušenie princípu zásluhovosti. Tento princíp je základným pilierom dôchodkového systému, ktorý zabezpečuje, že výška dôchodku odráža prínos jednotlivca do systému počas jeho pracovného života. Zavedenie systému, ktorý by uprednostňoval plošné zvyšovanie dôchodkov, by mohlo narušiť túto spravodlivosť a demotivovať ľudí od platenia odvodov.
Poslanci SNS navrhujú účinnosť nového systému od roku 2026. To znamená, že ak by novela prešla legislatívnym procesom a bola schválená, prvé dôchodky vypočítané podľa nových pravidiel by sa mohli začať vyplácať v roku 2026. Je však dôležité poznamenať, že vzhľadom na odpor Ministerstva práce je schválenie novely v súčasnej podobe nepravdepodobné.
Prečítajte si tiež: Dávky pre ŤZP po dosiahnutí dospelosti
Je zrejmé, že otázka zvyšovania dôchodkov a zlepšovania životnej úrovne seniorov je dôležitou témou, ktorá si vyžaduje rozsiahlu diskusiu a hľadanie udržateľných riešení. Je potrebné zvážiť rôzne alternatívy, ktoré by zabezpečili primerané dôchodky pre všetkých seniorov, a zároveň neohrozili stabilitu verejných financií.
Medzi možné alternatívy patrí napríklad:
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa hostila športové hry seniorov