Versaillská mierová zmluva a jej vplyv na Európu

Versaillská mierová zmluva, podpísaná 28. júna 1919 vo Versailles, bola kľúčovým dokumentom, ktorý oficiálne ukončil prvú svetovú vojnu. Táto zmluva, spolu s ďalšími mierovými zmluvami podpísanými na parížskych predmestiach, vytvorila tzv. Versaillský systém, ktorý zásadne ovplyvnil politickú mapu a medzinárodné vzťahy v Európe v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

Parížska mierová konferencia a Versaillská zmluva

Parížska mierová konferencia, ktorá sa konala od 18. januára 1919 do 10. augusta 1920, bola stretnutím víťazných mocností prvej svetovej vojny s cieľom dohodnúť podmienky mieru s porazenými štátmi. Zúčastnilo sa jej 70 delegátov z 27 štátov Dohody, s výnimkou Ruska, ktoré zmietala občianska vojna. Rozhodujúci vplyv na rokovaniach mala tzv. Rada desiatich, neskôr zúžená na „Veľkú Trojku“.

Versaillská mierová zmluva bola výsledkom šesťmesačného rokovania na Parížskej mierovej konferencii. Zmluva požadovala, aby Nemecko prijalo plnú zodpovednosť za vypuknutie prvej svetovej vojny, a aby zaplatilo značné vojnové reparácie štátom Dohody (Nemecko muselo splácať 132 miliárd mariek). Ďalej Nemecko stratilo časť svojho územia a všetky svoje kolónie v Afrike. Nemecká armáda bola obmedzená na 100 000 mužov. Zmluva ďalej definovala povojnové hranice európskych štátov.

„Veľká Trojka“ a ich rozdielne prístupy

„Veľká Trojka“ pozostávala z francúzskeho premiéra Georgesa Clemenceaua, britského premiéra Davida Lloyda Georgea a amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Každý z nich mal odlišné predstavy o povojnovom usporiadaní Európy a o tom, ako naložiť s porazeným Nemeckom.

Georges Clemenceau

Clemenceau žiadal pre Francúzsko čo najtvrdšie potrestanie Nemecka, vysoké finančné i surovinové reparácie a budovanie spojeneckého systému v strednej Európe proti Nemecku (zmluvami s Poľskom a Česko-Slovenskom). Francúzsko utrpelo počas vojny obrovské straty na životoch a majetku, a preto sa Clemenceau snažil zabezpečiť, aby Nemecko už nikdy neohrozilo Francúzsko. Požadoval demilitarizáciu Porýnia, kontrolu nad nemeckým zámorským obchodom a obmedzenie nemeckej armády. Chcel zdecimovať Nemecko vojensky, politicky a ekonomicky, a zároveň zachovať francúzske impérium a kolónie.

Prečítajte si tiež: Osvojte si násobenie hrou

David Lloyd George

Lloyd George zastupujúci Anglicko vymenil počiatočnú myšlienku „odvety“ za myšlienku „uzmierenia“ voči Nemecku. Británia si neželala nerovnováhu síl v Európe a obávala sa príliš silného Francúzska. Britské požiadavky na reparácie boli oveľa nižšie ako francúzske, lebo Británia si spolu s Francúzskom chceli zachovať svoje impériá.

Woodrow Wilson

Woodrow Wilson vychádzal zo svojich 14 bodov, ktoré publikoval ešte počas vojny. Presadzoval právo národov na sebaurčenie a vytýčenie hraníc na etnickom princípe. Navrhoval vytvorenie Spoločnosti národov, ktorá mala zabezpečiť ochranu slabších národov a predchádzať vzniku vojen. Wilson pochopiteľne nemal záujem na tom, aby sa zväčšovala veľkosť Francúzska, Británie či Talianska. Na druhej strane požiadavka práva národov na sebaurčenie bola vítaná podpora pre národy túžiace po samostatnosti. Dôsledkom bolo to, že to prispelo k pádu Rakúska-Uhorska a Osmanskej ríše, spolu s vyhlásením samostatnosti nových štátov v strednej a východnej Európe.

Kompromis

Výsledkom jednaní a týchto protichodných záujmov členov „Veľkej Trojky“ bol napokon „nedobrý kompromis“, keď Clemenceau bol prinútený odsúhlasiť viac-menej anglické stanovisko, takže konečný postoj k Nemecku nebol ani dostatočne tvrdý, aby znemožnil novú nemeckú agresiu, ani dostatočne veľkorysý, aby zmieril porazený národ s jeho novým postavením v Európe.

Podmienky Versaillskej zmluvy

Versaillská mierová zmluva obsahovala množstvo podmienok, ktoré sa týkali Nemecka:

• Územné straty: Nemecko stratilo Alsasko-Lotrinsko (v prospech Francúzska), severné Šlesvicko (v prospech Dánska), väčšinu Poznaňska a Západného Pruska (v prospech Poľska) a ďalšie územia.
• Kolónie: Nemecko prišlo o všetky svoje africké a tichomorské kolónie, ktoré si prerozdelili dohodové mocnosti ako mandátne územia Spoločnosti národov.
• Vojenské obmedzenia: Nemecká armáda bola obmedzená na 100 000 mužov a nesmela mať brannú povinnosť, tanky, ťažké delostrelectvo ani generálny štáb.
• Reparácie: Nemecko bolo označené za hlavného vinníka rozpútania vojny a bolo povinné platiť vojnové reparácie, ktoré boli v roku 1921 stanovené na 132 miliárd mariek.

Ďalšie mierové zmluvy

Versaillskú mierovú zmluvu doplnili mierové zmluvy aj s ďalšími porazenými štátmi Ústredných mocností, ktoré sú známe i ako tzv. Parížske predmestské mierové zmluvy:

Prečítajte si tiež: Modlitebná mala a jej význam

• Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom (10. septembra 1919): Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a vznikli nástupnícke štáty: Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Česko-Slovensko a Juhoslávia. Rakúsko muselo odstúpiť Česko- Slovensku české krajiny, Bukovinu Rumunsku, Halič Poľsku, Kraňsko a Štajersko Juhoslávií a Istriu, Tridentsko a južné Tyrolsko Taliansku. Rakúsku bolo zakázané spojiť sa s Nemeckom.
• Trianonská mierová zmluva s Maďarskom (4. júna 1920): Maďarsko muselo uznať samostatnosť a hranice nástupníckych štátov bývalého Rakúska-Uhorska. Slovensko a Podkarpatská Rus sa stali súčasťou Česko-Slovenska, Sedmohradsko a Banát pripadli Rumunsku a Chorvátsko a Slavonsko boli pripojené k Juhoslávii.
• Neuillyská mierová zmluva s Bulharskom: Bulharsko stratilo prístup k Egejskému moru, keď Juhoslávií muselo odovzdať časť Macedónie, Rumunsku odovzdalo Dobrudžu a Grécku muselo odovzdať Tráciu. Nesmelo mať loďstvo a v zbrani mohlo držať len 20 000 mužov.
• Sévreská mierová zmluva s Tureckom (10. augusta 1920): Turecko stratilo 4/5 svojho územia: Sýriu Palestínu, Mezopotámiu a časť Arábie si ako „mandátne územia“ Spoločnosti národov prerozdelili Francúzsko a Veľká Británia. Všetky Egejské ostrovy a východná Trácia pripadli Grécku.

Z pohľadu vznikajúceho Česko-Slovenska boli najdôležitejšie Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom a Trianonská mierová zmluva s Maďarskom, pretože tieto zmluvy definovali hranice a územné usporiadanie nového štátu.

Dôsledky Versaillskej zmluvy

Versaillská mierová zmluva mala ďalekosiahle dôsledky na Európu:

• Vznik nových štátov: Na troskách Rakúsko-Uhorska a Osmanskej ríše vznikli nové národné štáty, ako Rakúsko, Maďarsko, Česko-Slovensko, Juhoslávia a Poľsko.
• Územné zmeny: Hranice mnohých štátov boli zmenené, čo viedlo k nespokojnosti a konfliktom.
• Ekonomické problémy: Nemecko bolo zaťažené obrovskými reparáciami, čo viedlo k povojnovej ekonomickej kríze a hyperinflácii.
• Politická nestabilita: V mnohých krajinách, vrátane Nemecka, sa prejavila politická nestabilita a radikalizácia spoločnosti.
• Vzostup nacizmu: Hospodárske problémy a politická nestabilita v Nemecku vytvorili živnú pôdu pre vzostup nacizmu a Adolfa Hitlera.

Vplyv na medzinárodné vzťahy

Versaillský systém mal významný vplyv na medzinárodné vzťahy v Európe. Spoločnosť národov, ktorá vznikla na základe Wilsonových 14 bodov, mala zabezpečiť mier a bezpečnosť, ale pre odpor Veľkej Británie sa Wilsonovi nepodarilo presadiť právo jej členov spoločne vojensky zakročiť proti agresorovi, čo malo neskôr osudné následky.

Boľševici v Rusku sa snažili šíriť komunistickú revolúciu do ďalších krajín Európy, ale ich pokus o vojenský vývoz revolúcie prostredníctvom Červenej armády skončil neúspechom.

V Nemecku vznikla Weimarská republika, ale politická nestabilita a hospodárske problémy viedli k vzostupu nacizmu a k druhej svetovej vojne.

Prečítajte si tiež: Pohodlie a relax pre seniorov

Kolonializmus

Kolonializmus bol v 15. - 20. stor. systém hospodárskeho využívania (exploatácie) a politického i kultúrneho ovládania málo rozvinutých, zvyčajne zámorských krajín (kolónií) vyspelými štátmi; aj politika usilujúca sa o vytvorenie, udržanie, resp. rozširovanie kolónií. Kolonializmus bol dôsledkom európskej expanzie a prejavom civilizačného predstihu Európy v oblasti námornej plavby, vojenstva, techniky a pod. Preto sa v modernom chápaní považuje za fenomén tzv. európsky kolonializmus typický pre politiku európskych krajín (Portugalsko, Španielsko, Holandsko, resp. Nizozemsko, Spojené kráľovstvo, resp. Anglicko alebo Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Taliansko, Nemecko, Rusko) voči krajinám a národom Afriky, Ázie a Ameriky, hoci sa termínom kolonializmus označuje aj politika Japonska a USA voči niektorým z týchto krajín a národov.

tags: #Versaillska #mierova #zmluva #dopady