
Dedičské konanie je komplexný proces, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom a ďalšími právnymi predpismi. V prípade, že predmetom dedičstva je dom zaťažený hypotékou, je potrebné zohľadniť špecifické aspekty a postupy. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako postupovať pri dedení založeného domu v banke, a to od začiatku dedičského konania až po možnosť odmietnutia dedičstva či vysporiadania sa s ostatnými dedičmi.
Po úmrtí blízkeho je potrebné prejsť dedičským konaním, ktoré má za cieľ určiť dedičov a spôsob, akým sa rozdelí majetok poručiteľa. V prípade, že poručiteľ zanechal majetok, súd musí najprv zistiť, či mal s pozostalou manželkou majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Vyporiadanie BSM v rámci dedičského konania je upravené v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Ak notár zistí, že v konaní o dedičstve existuje majetok v BSM, musí sa najprv vyporiadať toto BSM.
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákonnej dedičskej postupnosti upravenej v § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a pozostalá manželka, každý rovnakým dielom. Ak by poručiteľ zanechal závet a neuviedol by manželku ako dediča, má na to právo, pretože manželka sa nepovažuje za neopomenuteľného dediča. Neopomenuteľnými dedičmi sú len deti poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
V prípade, že dom je zaťažený hypotékou, je potrebné informovať banku o úmrtí poručiteľa a predložiť úmrtný list. Banka následne zablokuje účty poručiteľa, avšak vedenie účtu je odo dňa zablokovania po dedičské konanie bezplatné. Ak mal zosnulý hypotéku alebo iný úver, je vhodné riešiť túto situáciu s bankou individuálne. Je dôležité si uvedomiť, že dom zostáva založený, len sa mení vlastník alebo vlastníci. Kým sa úver spláca, banka nemá dôvod na žiadne kroky, pretože nehnuteľnosť je založená v jej prospech.
Dedičia majú niekoľko možností, ako naložiť s dedičstvom, ktoré zahŕňa dom zaťažený hypotékou:
Prečítajte si tiež: Dedenie majetku po moslimovi
Prijatie dedičstva: Dedičia prijmú dedičstvo a preberajú aj záväzky spojené s hypotékou. V takom prípade je potrebné dohodnúť sa s bankou na ďalšom splácaní úveru.
Odmietnutie dedičstva: Dedičia majú právo dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je upravené v ustanoveniach § 463 - 468 zákona č. 40/1964 Zb. Odmietnutie dedičstva sa musí zrealizovať vo forme ústneho vyhlásenia u príslušného notára alebo písomným vyhlásením zaslaným notárovi. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi a jeho právne následky nastávajú spätne ku dňu jeho smrti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je možné urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď ste boli súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.
Dohoda o vyporiadaní dedičstva: Dedičia sa môžu dohodnúť na vyporiadaní dedičstva. V prípade, že sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade s podmienkami uvedenými v zákone č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.
Ako dedič máte právo dedičstvo odmietnuť. Otázka možnosti odmietnutia dedičstva je upravená v ustanoveniach § 463 -468 zákona č. 40/1964 Zb. Odmietnutie dedičstva musíte zrealizovať vo forme ústneho vyhlásenia u príslušného notára alebo takéto písomné vyhlásenie musíte príslušnému notárovi zaslať. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa bude vzťahuje na celé dedičstvo po Vašom otcovi a jeho právne následky nastávajú spätne ku dňu jeho smrti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môžete urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď ste boli súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Lehota na odmietnutie dedičstva je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí dôjsť príslušnému notárovi najneskoršie v posledný deň zákonnej lehoty t. j. nestačí odovzdať takéto vyhlásenie v stanovenej lehote subjektu, ktorý má povinnosť doručiť zásielku súdu. Vaša sestra môže dedičstvo rovnako odmietnuť alebo ho aj prijať. Lehota na odmietnutie dedičstva plynie každému dedičovi samostatne. Dôležité je spomenúť, že dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Nie je pritom dôležité, či si dedič plne uvedomuje právne následky svojho konania. Za také počínanie dediča je možné považovať jeho konanie, z ktorého vyplýva, že dedič už konal ako vlastník zdedeného majetku a že nemá úmysel dedičstvo odmietnuť. Podľa § 466 Občianskeho zákonníka „k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.“ To znamená, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi resp. podielu na dedičstve, ktorý dedičovi patrí z dedičského titulu. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú spätne ku dňu smrti poručiteľa. Na základe odmietnutia dedičstva nastupuje dedičská postupnosť pre ďalšie oprávnené osoby t. j. Z tohto sa odmietnutie dedičstva vzťahuje aj na novoobjavený majetok.
Odmietnuť dedičstvo v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, možno len ústnym vyhlásením u príslušného notára, písomným vyhlásením, ktoré bude tomuto notárovi zaslané alebo prostredníctvom zástupcu na základe špeciálneho plnomocenstva. Toto vyhlásenie musí byť zrozumiteľné, bezpodmienečné a bezvýhradné. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi a vzťahuje sa aj na novoobjavený majetok. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú spätne ku dňu smrti poručiteľa. Odmietnutie dedičstva nemôže viazať na žiadne podmienky a nemožno k nemu pripojiť žiadne výhrady. Dedič môže dedičstvo odmietnuť len za seba, nemôže dedičstvo odmietnuť v prospech konkrétnej osoby, pretože by sa jednalo o odmietnutie s výhradou, čo je neprípustné. Dedič ktorý odmietol dedičstvo, nemôže odmietnutie vziať späť.
Prečítajte si tiež: Práva nenarodeného dieťaťa v dedičskom konaní
Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento zákon nebráni dedeniu zo zákona ako takému, ale zakazuje, aby sa rozhodnutím o dedičstve rozdelil pozemok na menšie parcely, než povoľuje zákon (pri poľnohospodárskej pôde min. 3 000 m², pri lesných pozemkoch min. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom. Z tohto dôvodu notári v praxi často do rozhodnutí o dedičstve alebo do dedičských dohôd zaraďujú osobitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že dedičia, ktorí pozemky nenadobudnú do vlastníctva, budú pri akomkoľvek budúcom scudzení (predaji, darovaní a pod.) finančne vysporiadaní. Zároveň platí, že dedičská dohoda musí byť v súlade so zákonom, nesmie odporovať dobrým mravom a musia s ňou súhlasiť všetci dedičia. Zákaz drobenia sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce - tieto je možné deliť bez uvedených obmedzení.
Ako poručiteľka máte možnosť vydediť svojho potomka, t. j. Vydedenie je možné na základe listiny o vydedení, ktorá musí byť vyhotovená v písomnej forme. Prejav o vydedení môžete urobiť vlastnoručne alebo ho môžete zriadiť vo forme notárskej zápisnice, ktorú Vám spíše ktorýkoľvek notár. Nie je vylúčené, aby ste urobili v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnula aj ustanovenie o tom, že svojho syna vylučuje z dedenia. Rozširovanie týchto zákonných dôvodov nie je prípustné a vydedenie z iných dôvodov by bolo neplatné. Svojho syna môžete teda vydediť len v prípade, že na to existuje zákonom stanovený dôvod, pričom tento dôvod musí existovať už v čase prejavu Vašej vôle o vydedení.
Na vzťahy v rodine si nesú zodpovednosť hlavne sami dedičia, notár na to nemá žiadne páky. Samozrejme, niektorí rodičia riešia vyrovnanie majetku svojim deťom už počas života. Napríklad prepíšu svoj dom na deti už počas života. Podľa môjho názoru je to v poriadku, ale každý jeden prípad je veľmi individuálny. Tento postup má svoje výhody aj nevýhody. Nevýhodou je, že keď prevediem majetok, je to definitívne a už s tým nemôžem urobiť nič. Ak máme teda predstavu, že majetok darujem na päť rokov a potom sa uvidí, alebo si tam chcem neskôr dať nejaké podmienky, tak to už vôbec neprichádza do úvahy. Mnoho ľudí dnes využíva možnosť, že prevedie majetok už počas života, aby sa vyhli prípadným poplatkom, ale povedala by som, že v takomto prípade musí byť vzťah medzi darcom a obdarovaným založený na absolútnej dôvere. V tom, že vzťahy sa nenarušia, obdarovaný bude dostatočne vďačný a darujúci prijme, že hoci bude mať napríklad právo doživotného bývania v danej nehnuteľnosti, jej vlastníkom už nie je. Takže to prichádza do úvahy len pri veľmi zrelých vzťahoch a rodinách. Napríklad keď ide o mamu, ktorá už býva s nami niekoľko rokov a má absolútnu záruku vo svojom dieťati, a keď sú vzťahy dobré, tak tam problém nevidím. Určite by som takto majetok neriešila len kvôli vyhnutiu sa poplatkom, lebo toto riziko sa neoplatí. Nemôžeme predvídať všetky okolnosti života. Veľkým rizikom je veľké narušenie vzťahov až v takej miere, že dané osoby spolu nebudú vedieť žiť pod jednou strechou, hoci je tam doživotné právo dožitia. Zabúda sa však, že väčšinou sa to rieši spísaním darovacej zmluvy a rodičom sa spíše doživotné právo bývania a užívania v danej nehnuteľnosti. Lenže mnohí rodičia si zamieňajú právo na dožitie s povinnosťou postarať sa v starobe. To sú dve samostatné veci, ktoré so sebou nesúvisia. Doživotné právo bývania znamená len to, že tam môžeš bývať. Rodičia môžu mať falošné očakávania, že si deti zaviažu darovaním domu, že sa raz o nich deti v starobe musia postarať. To však neplatí. Tu vidím dôležitosť notára, ktorý zmluvu prečíta, ale aj vysvetľuje, upozorní starších ľudí na riziká takéhoto postupu. V prípade viacerých súrodencov sa tiež mnohí domnievajú, že ak sa jeden ostane starať o rodičov, bude mať isté výhody v dedičskom konaní. Je to len domnienka. Nemá žiadnu výhodu, dokonca by som povedala, že ak je to dieťa zvýhodnené rodičom prípadnou darovacou zmluvou, dokonca je znevýhodnené. Lebo existuje inštitút započítania darov, na ktorý prihliadame v rámci dedičského konania. Ak je jeden z dedičov zvýhodnený neobvyklým darom, vtedy sa mu znižuje hodnota jeho dedičského podielu. Takto vzniká mnoho nedorozumení medzi súrodencami. Otázka starostlivosti o rodičov je skôr morálno-vzťahová otázka a nie majetková.
Prečítajte si tiež: Dopady konkurzu na dedičstvo