Darovacia zmluva a zápis nového geometrického plánu do katastra nehnuteľností

Geometrický plán je nevyhnutný pre zmeny v katastri nehnuteľností. Tento článok sa zaoberá postupom a náležitosťami zápisu geometrického plánu do katastra nehnuteľností a darovacou zmluvou.

Geometrický plán ako technický podklad

Geometrický plán je autorizačne overený geodetom a úradne overený správou katastra. Často sa stáva, že objednávateľ si geometrický plán odloží a považuje záležitosť za uzavretú, avšak zmena v katastri nie je následne vyznačená. Treba pripomenúť, že geometrický plán je iba technickým podkladom pre zmeny v katastri a samotný na túto zmenu nepostačuje. Úradné overenie geometrického plánu je len potvrdením správy katastra, že geometrický plán je použiteľný na ďalšie úkony.

Postup zápisu geometrického plánu

Postup a náležitosti zápisu geometrického plánu súvisia s účelom, na ktorý bol geometrický plán vyhotovený.

Zápis geometrického plánu pri zachovaní vlastníctva

Ak pozemky v novom stave ostávajú vo vlastníctve doterajšieho vlastníka, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis geometrického plánu. Keďže ide len o zmenu v katastri v obvode jedného vlastníka a vlastnícke práva sú bez zmeny, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis geometrického plánu.

Zápis geometrického plánu pri zmene vlastníctva

Ak pozemky v novom stave nadobúdajú ďalší vlastníci, prípadne ide o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a doterajší vlastníci rozdelia pôvodný pozemok podľa spoluvlastníckych podielov, geometrický plán sa zapíše do katastra nehnuteľností vkladom a katastrálnemu odboru treba doručiť Návrh na vklad. Ak je nová parcela predmetom predaja, darovania atď. geometrický plán sa zapíše do katastra nehnuteľností vkladom, katastrálnemu odboru treba doručiť Návrh na vklad.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy

Vysporiadanie vlastníckych práv

V geometrickom pláne sa určia vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých sú nehnuteľnosti a stavby, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva a je nutné ich vysporiadať. Najčastejším prípadom je vysporiadanie a následný výkup častí pozemkov a geometrický plán sa zapíše do katastra nehnuteľností vkladom, katastrálnemu odboru treba doručiť Návrh na vklad.

Zápis stavby do katastra

Geodet zameria stavbu na pozemku a v geometrickom pláne ju vyznačí spolu s novým parcelným číslom a druhom pozemku, pričom aj určí jej výmeru. Ak už stavba v doterajšom stave má parcelné číslo, vyznačí sa iba zmena jej obvodu. Keďže ide len o zmenu v katastri v obvode jedného vlastníka a vlastnícke práva sú bez zmeny, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis novej stavby do katastra (platí pre novostavby). Pokiaľ sa jedná o zápis stavby kolaudovanej pred rokom 1976, treba použiť Žiadosť o zápis stavby do katastra (skolaudovanej pred 1.10. 1976). Keďže ide len o zmenu v katastri v obvode jedného vlastníka a vlastnícke práva sú bez zmeny, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis rozostavanej stavby.

Novela katastrálneho zákona

Dôvody, na základe ktorých ÚGKK SR pristúpil k vypracovaniu návrhu zákona, vychádzajú jednak z úloh uložených ÚGKK SR uznesením vlády SR č. 425 z 29. júna 2011 k analýze a návrhu možností urýchlenia procesu registrácie majetku vykonanej na základe uznesenia vlády SR č. 160 z 2. marca 2011 k správe o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšovanie, na základe prílohy č. 1 Návrh politiky vlády Slovenskej republiky na zlepšenie podnikateľského prostredia v SR, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 486 zo dňa 6. júla 2011, uznesením vlády SR č. 153 zo dňa 3. apríla 2013 k Správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie, ako aj úlohy uložené ÚGKK SR Úradom na ochranu osobných údajov SR. Zároveň vláda SR na svojom rokovaní dňa 30. júna 2016 vzala na vedomie materiál „Informácia o odstraňovaní duplicitného vlastníctva evidovaného v katastri nehnuteľností v Slovenskej republike“.

Predkladaný návrh novely katastrálneho zákona predstavuje základné a nevyhnutné kroky súvisiace s realizáciou projektu „Operačný program informatizácia spoločnosti - Elektronické služby katastra nehnuteľností“ a zohľadňuje aktuálne procesy v oblasti elektronizácie katastra nehnuteľností. Nová právna úprava taktiež reaguje na požiadavku zrýchlenia a skvalitnenia registrácie nehnuteľností a zároveň vytvára legislatívne podmienky na zlepšenie fungovania katastra nehnuteľností, zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe. Navrhovaná právna úprava taktiež reaguje na pokrok v oblasti informačných technológií v súvislosti s verejnosťou katastrálneho operátu a poskytovaním údajov z katastra nehnuteľností, a to aj s prihliadnutím na ochranu osobných údajov.

V nadväznosti na vyššie uvedené legislatívne zmeny je potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, ako aj zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov

Legislatívno-technické úpravy

Precizuje sa nadpis pod § 2 v nadväznosti na § 12 ods. 1 písm. Vypustenie definície pojmov „rozostavaná stavba“, „rozostavaný byt“ a „rozostavaný nebytový priestor“ súvisí s novelizáciou § 46 katastrálneho zákona. V zákone bola vytvorená definícia pojmu „iná oprávnená osoba“. V doterajšom znení bol tento pojem uvedený iba ako legislatívna skratka, ktorá neobsahovala dostatočne výpočet osôb, ktoré boli v skutočnosti oprávnenými osobami. Pojem iná oprávnená osoba bol rozšírený o Slovenský pozemkový fond a Štátne lesy ako správcov majetku neznámych osôb po konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z. V nadväznosti na vypustenie úpravy obsiahnutej v § 6 ods. 1 písm. Ide o duplicitné ustanovenie k § 6 písm. c) body 1 až 3. Vzhľadom na skutočnosť, že poznámka odkazovala na zrušené právne predpisy, bolo potrebné upraviť odkaz v poznámke pod čiarou.

Vzhľadom na precizovanie podmienok zápisu stavieb do katastra v navrhovanom znení § 46 katastrálneho zákona je potrebné vypustiť právnu úpravu, podľa ktorej sa v katastri spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby. Uvedenú zmenu si vyžiadala aplikačná prax vzhľadom na nejednotné zapisovanie týchto stavieb do katastra, nakoľko slovo „spravidla“ nedávalo jednoznačnú odpoveď, či tieto stavby zapisovať alebo nie. Podľa doterajšej právnej úpravy v prípade pochybností o tom, či ide o predmet evidovania v katastri bol príslušným na rozhodnutie okresný úrad, čo bol zdroj nejednotných rozhodnutí a stavu, že v jednom okrese sa určitá stavba evidovala a v niektorom nie. Z tohto dôvodu v pochybnostiach o tom, či ide o predmet evidovania v katastri bude rozhodovať na centrálnej úrovni Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako ústredný orgán štátnej správy na úseku katastra, čo zabezpečí jednotnú evidenciu v celej republike. Na rozhodnutie úradu o tom, či ide o predmet evidovania v katastri alebo nie, sa nebude vzťahovať správny poriadok. Návrh na rozhodnutie o tom, či ide o predmet evidovania v katastri, bude oprávnený podať iba okresný úrad a teda pôjde o komunikáciu iba medzi úradom a okresným úradom. Ak sa vyskytne pochybnosť o tom, či určitá nehnuteľnosť je predmetom evidovania v katastri v rámci konania o návrhu na vklad, okresný úrad, katastrálny odbor konanie o návrhu na vklad preruší a účastníkov konania o predložení veci na rozhodnutie úradu upovedomí v rozhodnutí o prerušení konania. Úrad oznámi okresnému úradu, ktorý podal žiadosť o vydanie rozhodnutia, výsledok rozhodnutia a zároveň rozhodnutie zverejní na svojom webovom sídle a na elektronickej úradnej tabuli, v dôsledku čoho bude mať každý možnosť oboznámiť sa s týmto rozhodnutím úradu.

Nová právna úprava zavádza ako predmet evidencie katastra aj údaj o cene nehnuteľnosti. Podľa doterajšej právne úpravy sa v katastri evidovala iba cena poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, pričom predmetom evidovania v katastri sú podľa § 6 ods. 1 písm. Pod pojmom cena nehnuteľnosti sa tak rozumie aj cena bytu a cena nebytového priestoru, resp. cena rozostavaného bytu a cena rozostavaného nebytového priestoru. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Legislatívno-technická úprava. Legislatívno-technická úprava.

Vzhľadom na novelizačný bod, podľa ktorého v pochybnostiach o tom, či ide o predmet evidovania v katastri bude príslušný rozhodovať Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, sa slová „Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky“ s legislatívnou skratkou „úrad“ použijú už v § 6 ods. 2 katastrálneho zákona, je potrebné novelizovať § 11 ods. Ustanovujú sa kompetencie úradu. Ustanovenie upravuje pôsobnosť úradu vo vzťahu k podriadeným subjektom, ktorá zohľadňuje stav na základe zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie ustanovuje jednu z tém priestorových údajov „parcely katastra nehnuteľností“. Ustanovenie uvádza kompetencie úradu len príkladmo. Ide o precizáciu ustanovenia.

Kompetencie okresného úradu

Okresný úrad vykonáva štátnu správu s územnou pôsobnosťou v rámci okresu. Základnou úlohou okresného úradu na úseku katastra nehnuteľností je vykonávať katastrálne konanie, teda zápisy práv a iných údajov do katastra, opravovať chyby v katastrálnom operáte, vykonávať obnovu katastrálneho operátu. Okresný úrad kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, úradne overuje geometrické plány. Okresný úrad aktualizuje údaje v katastrálnom operáte, obnovuje katastrálny operát a zabezpečuje ho pred poškodením, zničením, stratou a odcudzením. Okresný úrad naďalej poskytuje údaje z katastra, avšak v mene úradu, nakoľko nie je správcom informačného systému katastra, ktorým je úrad. Z dôvodu zabezpečenia ochrany doručených listín a spisového materiálu pre potreby orgánov štátnej správy na úseku katastra overuje kópie alebo rovnopisy verejných a iných listín ako aj kópie geometrických plánov. Okresný úrad spracúva osobné údaje, ktoré sú obsahom úradných dokladov.

Prečítajte si tiež: Peniaze a darovacia zmluva: Dôležité informácie

Správny orgán na úseku katastra v rámci zápisu práv k nehnuteľnostiam vyžadoval od dotknutých vlastníkov rôzne identifikačné údaje, ktoré preukazovali náležitými dokladmi (rodný list, sobášny list…), čo bolo v rozpore so zákonom č. 482/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, resp. so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Ustanovuje sa, ktoré úkony robí okresný úrad v mene úradu. Tieto úkony súvisia s budovaním centrálneho informačného systému v rámci projektu OPIS - Elektronické služby katastra nehnuteľností. Súčasný informačný systém je decentralizovaný, každý okresný úrad si spravuje samostatne databázu údajov katastra v rámci svojej územnej pôsobnosti.

Právna úprava reaguje na úpravu § 19 ods. 2 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, podľa ktorej správcom informačného systému je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Centrálny informačný systém, ktorého správcom bude taktiež Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, umožní okresnému úradu poskytovať údaje katastra ohľadom nehnuteľností nachádzajúcich sa v územnom obvode iného okresného úradu. Kompetencie okresného úradu v sídle kraja nie je potrebné osobitne uvádzať, nakoľko každý okresný úrad vykonáva rovnaké kompetencie, bez ohľadu na to, či je v sídle kraja alebo nie. Kompetencia okresného úradu v sídle kraja zabezpečovať zostavenie návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov vo vzťahu k zákonu NR SR č. 180/1995 Z. z.

Elektronické podanie návrhu

Ak bol návrh na začatie katastrálneho konania podaný v elektronickej podobe, potom musia byť aj všetky prílohy predložené v elektronickej podobe, aby bolo možné uplatniť ustanovenie o znížení správneho poplatku. Správny orgán však bude povinný prijímať prílohy návrhu, resp. podania aj v listinnej podobe, napriek tomu, že samotný návrh na vklad bol podaný elektronicky - v takomto prípade však bude potrebné doplatiť správny poplatok do plnej výšky. Predmetný novelizačný bod nadväzuje na zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) a zákon č. 305/2013 Z. z. Upravujú sa náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania. Návrh musí obsahovať identifikačné údaje navrhovateľa. Pokiaľ ide o cudzinca bude potrebné uviesť iný identifikátor - môže to byť napríklad číslo pasu. Iným identifikátorom teda nemusí byť len ekvivalent rodného čísla.

Medzi náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať sa dopĺňa označenie, čoho sa navrhovateľ domáha, ktoré v súčasnej právnej úprave absentovalo a spôsobovalo v praxi veľké problémy, nakoľko okresný úrad ani z obsahu návrhu nevedel posúdiť, čoho sa navrhovateľ domáha. V návrhu je taktiež potrebné uviesť aj číslo úradného overenia geometrického plánu a označenie príloh. Taktiež je potrebné uviesť aj údaj o mieste a čase zverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy. Pred podaním návrhu na vklad budú môcť účastníci konania podať oznámenie o návrhu na vklad. Návrhom na začatie katastrálneho konanie môžu navrhovatelia požiadať o oznámenie vykonania zápisu prostredníctvom elektronickej pošty. Elektronické oznamovanie nielenže urýchli spôsob oznámenia o zápise, ale aj šetrí náklady a kapacity okresného úradu. Ak sa oznámi vykonanie záznamu alebo výsledok prešetrenia údajov katastra elektronicky, papierovo sa už nebude oznamovať. Týmto spôsobom môže byť navrhovateľovi bezprostredne po zápise oznámená zmena údajov. V prípade úpravy náležitostí návrhu na začatie katastrálneho konania návrh zákona vychádza z § 24 zákona o e-Governmente. Obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim. V prípade podania návrhu na začatia konania o návrhu na vklad v elektronickej podobe sa správny poplatok znižuje o 50 %, pretože podaním návrhu na vklad elektronicky by sa mala znížiť prácnosť jeho vybavenia zo strany správneho orgánu. Táto prácnosť sa reálne zníži tým, že sa údaje, ktoré sa uvádzajú do návrhu na začatie konania prevezmú do informačného systému katastra nehnuteľností v prípade rozhodnutia o povolení vkladu. Návrhy na začatie katastrálneho konania v elektronickej podobe bude okresný úrad prijímať prostredníctvom prístupového miesta. Na návrhu na začatie konania v listinnej podobe vyznačí okresný úrad dátum a čas jeho prijatia.

Povinnosť predkladania listín

Doterajšej právnej úprave absentovalo ustanovenie, podľa ktorého by účastníci konania boli povinní predkladať všetky dôležité listiny pre konanie v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii. Iba originál alebo úradne osvedčená kópia listiny preukazuje skutočnosti v nej uvedené, a iba na základe takejto listiny je možné vykonať zápis, zmenu alebo výmaz práva v katastri. Legislatívno-technická zmena, ktorá reaguje na prijatie zákona č. 180/2013 Z. z. Ustanovenie upravuje oprávnenie zamestnancov okresných úradov, katastrálnych odbor, katastrálnych inšpektorov alebo členov komisie zriadenej na obnovu katastrálneho operátu vstupovať na cudzie nehnuteľnosti. Ustanovuje sa možnosť pred podaním návrhu na vklad vyplniť oznámenie k návrhu na vklad zverejnené na webovom sídle úradu. Oznámenie má iba informatívny charakter, nenahrádza návrh na vklad a nemá žiadne právne účinky. Účel tohto oznámenia spočíva v tom, že vyplnené údaje z oznámenia sa v prípade povolenia vkladu automaticky premietnu do informačného systému katastra nehnuteľností. Dôsledkom podania oznámenia o návrhu na vklad je zníženie správneho poplatku za návrhu na vklad. Vzhľadom na zavedenie všeobecnej právnej úpravy návrhu na začatie katastrálneho konanie je potrebné vypustiť § 30 ods.

Vypúšťa sa právna úprava, podľa ktorej k návrhu na vklad je potrebné priložiť geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, že geometrický plán sa bude prikladať k návrhu na vklad len v tých prípadoch, kedy geometrický plán, ktorý bol pokladom pre právny úkon, ktorým sa nakladá s nehnuteľnosťou, bol úradne overený pred nadobudnutím účinnosti tejto novely katastrálneho zákona. Precizuje sa právna úprava príloh návrhu na vklad. Prílohy k návrhu na vklad uvedené v doterajšom znení § 30 ods. 5 katastrálneho zákona zostávajú zachované, pričom ustanovenie sa dopĺňa o čestné vyhlásenie, ktorým sa preukazuje splnenie podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka alebo čestné vyhlásenie, že sa podmienky na danú obchodnú spoločnosť nevzťahujú. Z § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že dané ustanovenie sa vzťahuje len na akciovú spoločnosť. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že výpočet príloh návrhu na vklad je uvedený len príkladmo. Nie je možné taxatívne vymedziť všetky prílohy k návrhu na vklad, vzhľadom na rozsah a dynamiku vývoja právnej úpravy upravujúcej platnosť, resp. neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami. Okresný úrad bude oprávnený požadovať predloženie aj ďalších listín, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad, resp. sú potrebné na preukázanie splnenia podmienok na rozhodnutie o povolení vkladu. Na to, aby mohol byť vklad povolený, je potrebné splniť procesné a hmotnoprávne podmienky a práve ich naplnenie sa preukazuje prílohami k návrhu.

Zákon o strategických investíciách

Návrh zákona sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády, ako aj na základe uznesení vlády SR č. 583/2021 a 675/2023 v súvislosti s povinnosťou SR transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (Ú. v. EÚ L 258, 20.7.2021) (ďalej len „smernica“). Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky (ďalej len „investície“) nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Návrh zákona je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby (ďalej len „investor“) realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku.

Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte.

Kľúčové prvky návrhu zákona:

• oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky (čl. 119 písm.
• vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z.
• založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu.
• použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť.
• zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Inštitút predbežnej držby je prevzatý zo zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

Návrh zákona môže mať spoločné črty so zákonom č. 371/2021 Z. z., o významných investíciách (ďalej len „zákon o významných investíciách“). Na rozdiel od zákona o významných investíciách návrh zákona rieši väčší diapazón projektov z rôznych oblastí, ktoré na to, aby mohli byť považované za strategické investície môžu byť uskutočňované len verejným investorom. Návrh zákona nevylučuje, aby na jednu investíciu bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa zákona o významných investíciách a osvedčenie podľa návrhu zákona. Cieľom návrhu zákona je zároveň prostredníctvom transponovania smernice upraviť oblasť povoľovania projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré sú vnímané ako hlavné dopravné koridory v Slovenskej republike s medzinárodným či národným významom. Návrh zákona upravuje postupy a podmienky pri udeľovaní povolení, ako aj postupy pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Tiež dochádza k vymedzeniu určených orgánov, ktoré budú mať informačnú povinnosť vo vzťahu k týmto projektom. Návrh zákona zabezpečuje včasné dokončenie projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v lehote štyroch rokov. Uvedená lehota platí pri dostatočne pripravených projektoch. Projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu zákona boli vymedzené v prílohe č. 1. Tieto úseky sú vymedzené širšie ako sú minimálne požiadavky smernice. Takýto prístup smernica členským štátom Európskej únie umožňuje. Vymedzené projekty transeurópskej dopravnej siete budú v jednotlivých procesoch uprednostňované pred inými projektami. Ide o oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné konanie a stavebné konanie.

V období rokov 2021 - 2022 prebiehali rekodifikačné práce na úseku územného plánovania a výstavby, táto rekodifikácia zasiahla aj organizačnú štruktúru štátnej správy, kedy kompetencie v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania prešli z ministerstva na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Tieto zmeny mali negatívny vplyv na práce v oblasti transpozície smernice, ktorá mala byť transponovaná do 10. V súvislosti s netransponovaním smernice Európska komisia vydala formálne oznámenie C(2023) 8000/24 final, v ktorom bolo Slovenskej republike vytknuté neoznámenie transpozičných opatrení pokiaľ ide o transpozíciu smernice.

#

tags: #darovacia #zmluva #so #zápisom #nového #geometrického