
Vstup do manželstva je významným krokom v živote človeka, ktorý so sebou prináša radosť, ale aj zodpovednosť. V kontexte viery nadobúda manželstvo ešte hlbší rozmer, stávajúc sa zväzkom posväteným Bohom. Avšak, život prináša rôzne situácie a nie vždy sa manželstvo vyvíja podľa ideálnych predstáv. Čo v takom prípade? Mnohí si kladú otázku, aký je postoj kresťanstva k rozvedeným a ako postupovať pri žiadosti o dišpenz po rozvode, najmä ak sa chcú znovu zosobášiť v kostole. Tento článok sa zameriava na postoj Evanjelickej cirkvi a. v. a Katolíckej cirkvi k rozvodu a možnostiam, ktoré ponúkajú rozvedeným, so zameraním na proces získania dišpenzu.
Podľa katolíckeho chápania sviatosť manželstva si udeľujú snúbenci sami tým, že si dajú sľub doživotnej vernosti. Sám kňaz je len svedkom tohto vzájomného sľubu snúbencov. Manželstvo považuje za zmluvu o celoživotnom darovaní sa muža a ženy s cieľom vytvoriť rodinu a spoločne prežívať radosti i ťažkosti života.
V protestantských cirkvách manželstvo nie je považované za sviatosť, lebo nemá znaky sviatosti t. j. Kristov rozkaz a zasľúbenie duchovnej spásonosnej milosti. Nie je sviatosťou aj preto, lebo do manželstva vstupujú aj nekresťania. Patrí k stvoriteľským a nie k vykupiteľským poriadkom. V Evanjelickej cirkvi a. v. udeľujú snúbenci sami tým, že si dajú sľub doživotnej vernosti. Svedkom tohto vzájomného sľubu snúbencov sú prítomní svedkovia.
Napriek ideálu trvalého zväzku, rozvod je v súčasnosti realitou, ktorej čelia mnohé páry. Rozvod patrí medzi najstresujúcejšie okamihy v živote človeka - podľa tabuliek je rozvodové konanie hneď po smrti partnera druhou najstresujúcejšou situáciou v živote. Človek sa po ňom odrazu ocitne v úplne novej situácii, zaužívané stereotypy sú preč. Evanjelická cirkev pripúšťa odluku.
Katolícka cirkev pojem rozvod nepozná. V prípade katolíckych manželstiev je možná len tzv. odluka (manželia spolu nežijú). Cirkev nemôže ani nechce manželov držať za každú cenu v neudržateľných situáciách, ktoré môžu v manželstve nastať. Alkoholizmus sprevádzaný s agresivitou voči druhej stránke alebo voči deťom je skutočným zlom protirečiacim dobru manželského spolužitia i výchove detí. Aby bolo toto dobro chránené, cirkev umožňuje manželskú odluku pri zachovaní zväzku. V prípade, že manželstvo uzavreté v katolíckej cirkvi bolo občiansky rozvedené, rozvedení manželia sa už nemôžu po druhýkrát sobášiť v kostole. Ak vstúpia do druhého manželstva občianskym spôsobom, sú exkomunikovaní (vylúčení zo sviatostí). Až po smrti jedného z rozvedených manželov je možné uzavrieť nové sviatostné manželstvo.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Sprievodca pre rodičov
Evanjelická cirkev pripúšťa odluku. Sú okolnosti, za ktorých prestáva manželstvo plniť Bohom danú úlohu, prestáva byť bezpečným zázemím pre partnerov i deti. Existujú okolnosti, ako fyzické, psychické násilie, alkoholizmus… pre ktoré sa jeden z partnerov rozhodne pre rozvod, aby zabránil väčšiemu zlu," hovorí farárka.
V protestantských cirkvách je možný nový cirkevný sobáš, ale len pre tú stránku v manželstve, ktorá je z ľudského hľadiska na rozvode nevinná. Dišpenz, čiže povolenie na cirkevný sobáš v takomto prípade môže dať dištriktuálny biskup. V posledných rokoch je 15 - 20 percent sobášov na základe dišpenzu, čiže majú za sebou rozvod.
Sobáš rozvedených je možný len po súhlase (dišpenz) dištriktuálneho biskupa. Súhlas žiadajú do manželstva vstupujúci cestou farského úradu, po predložení rozsudku o rozvodovom konaní. V prípade, že je niekto zo snúbencov rozvedený, treba prísť na farský úrad a najprv sa musí napísať žiadosť o udelenie dišpenzu. Dišpenz udeľuje dištriktuálny biskup. Preto je potrebné túto žiadosť napísať aspoň 3 mesiace pred plánovaným termínom sobáša.
Vo veci krížnych manželstiev žiada katolícke cirkevné právo uzavretie manželstva pred katolíckym kňazom, katolícky krst a výchovu dietok. Manželstvo medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom je zásadne nedovolené. Je ho možné uzavrieť len so súhlasom biskupa. Bez súhlasu biskupa je také manželstvo (uzavreté v evanjelickom kostole) síce platné, ale nedovolene uzavreté. Je teda rozvediteľné. Predpokladom pre udelenie dišpenzu je, že katolícky partner sa zaviaže ku katolíckej výchove dietok. Od evanjelika sa taký záväzok žiadať nebude. Ruší sa podpisovanie tzv. reverzov, kde sa musel evanjelik písomne v minulosti zaviazať, že sa zrieka evanjelickej výchovy svojich detí. Avšak evanjelik musí byť oboznámený s tým, že takýto záväzok katolíckej výchovy dietok vzal na seba jeho katolícky partner v manželstve. Záväzok katolíka môže byť ústny alebo písomný podľa (obyčají) v rôznych krajinách. Miešané manželstvá musia byť uzatvárané kánonickým spôsobom (t. j. v katolíckom kostole), inak sú nedovolene uzavreté. Z cirkevného hľadiska je možný rozvod, ak boli uzavreté v evanjelickom kostole alebo len na matričnom úrade. Ordinár (biskup) môže vydať vo výnimočnom prípade dišpenz od sobáša v katolíckom kostole. Také manželstvo už nie je nedovolene uzavreté a je nerozlučiteľné a platné. Katolícka strana aj v takomto prípade musí dať sľub katolíckej výchovy dietok. Povolenie od miestneho biskupa potrebuje farár aj vtedy, ak ide o sobáš katolíka a katolíka, ktorý je pokrstený, no ostatné sviatosti (prvé sväté prijímanie, birmovka) ešte neprijal. Povolenie je potrebné aj pre sobáš katolíka s človekom bez akéhokoľvek vyznania. Manželstvo s nepokrsteným nekresťanom je neplatné. Je to teda konkubinát (divé manželstvo). Pre sobáš miešanej dvojice v katolíckom chráme je zvláštny agendálny poriadok. Výnimočne za zvláštnych okolností možno krížne manželstvo uzavrieť aj normálnym spôsobom čiste katolíckych párov, t. j. „infra missam“. Evanjelik však nemôže prijímať hostiu. Len výnimočne sú povolené tzv. ekumenické sobáše za asistencie evanjelického duchovného, ktoré dovoľovala Inštrukcia kardinála Ottavianiho ako aj sobáše v dvoch kostoloch. U povolených ekumenických sobášov platí, že posledným sobášiacim musí byť katolícky kňaz a deti sú sľúbené katolíkom. Exkomunikácia tých, ktorí uzavreli manželstvo v evanjelickom kostole a dali si evanjelicky krstiť a vychovávať deti je zrušená. To sa vzťahuje aj na tých, ktorí sa už dostali v minulosti pod exkomunikáciu. Tá sa ruší. Takého človeka teda je možné pochovať katolíckym spôsobom. Je však považovaný za verejného hriešnika a ako taký je vylúčený z prijímania sviatostí. Ak však splní podmienku katolíckej výchovy dietok biskup ho môže zbaviť týchto následkov. Nemusí pritom prísť ku katolíckemu sobášu, ak evanjelická stránka niečo také odmieta. Biskup v takomto prípade udelí Sanatio in radice, ktoré prakticky znamená, že aj bez katolíckeho sobáša je manželstvo zapísané do katolíckej matriky. Manželstvo sa stáva nerozlučiteľným, prestáva byť nedovoleným. Sobáš dvoch evanjelikov v evanjelickom kostole sa považuje za nerozlučiteľné manželstvo. Evanjelik, ktorý bol sobášený v evanjelickom kostole s evanjelikom, sa teda nemôže s ním rozísť a žiadať katolícku cirkev, aby ho zosobášila s katolíkom. Také niečo môže žiadať len katolík, ktorý bol nedovolene sobášený v evanjelickom kostole, rozviedol sa a teraz chce vstúpiť do nerozlučiteľného manželstva s katolíkom. Tomu je možné vyhovieť.
Pri katolíckych sobášoch prídu snúbenci aspoň tri mesiace pred sobášom na farský úrad vo farnosti, kde chcú uzatvoriť manželstvo. Dohodnú sa s kňazom na čase a spôsobe predmanželskej prípravy. Súčasťou prípravy je zistiť, či sa nevyskytujú nejaké cirkevné prekážky, ktoré by zabránili vzniku platného manželstva. Zápis je zároveň žiadosťou snúbencov. Sobášny obrad sa môže konať v rámci svätej omše alebo samostatne. Kňaz prichádza privítať snúbencov a svadobný sprievod k vchodu kostola a odvedie ich pred oltár. Po modlitbe za snúbencov nasleduje bohoslužba slova. Manželia vyslovia manželský súhlas a prísahu. Požehnajú sa prstene, ktoré si odovzdávajú ako znak sľúbenej vzájomnej lásky a vernosti. Na záver sobášneho obradu kňaz udelí novomanželom požehnanie. Ak sa sobáš koná v rámci svätej omše, pokračuje druhou časťou - bohoslužbou obety. Nakoniec po podpise zápisu kňaz odprevadí novomanželov k východu kostola.
Prečítajte si tiež: Nemocenská dávka na Slovensku
V podstate sa nelíši od sobáša katolíckeho. Svadobné zvony, slávnostný príchod do kostola, hudba, modlitba, kázeň, sobášny sľub, výmena prsteňov, požehnanie - tieto najdôležitejšie prvky svadby sú v kresťanských cirkvách podobné. Keď sa snúbenci rozhodnú pre evanjelický sobáš, mali by najskôr dohodnúť termín sobáša na príslušnom farskom úrade, aspoň tri mesiace pred sobášom. Zvyčajne totiž nasleduje niekoľko predsobášnych rozhovorov, kde sa snúbenci oboznámia s významom manželstva a ostatnými okolnosťami (napr. poriadkom sobášneho obradu a zmyslom jeho jednotlivých častí, s výchovou detí). Ak ide o zmiešaný pár, evanjelická cirkev nevyžaduje prestup neevanjelického snúbenca. Otázka detí z takto zmiešaného manželstva sa rieši buď zásadou, že všetky deti sú evanjelického vyznania, alebo nasledujú rodičov podľa pohlavia. Evanjelická cirkev sobáši svojich pokrstených a konfirmovaných členov. Ak neboli konfirmovaní, je potrebné snúbencov konfirmovať ešte pred sobášom (aj preto je treba žiadať o sobáš v dostatočnom časovom predstihu). Aj niektorý zo snúbencov nie je pokrstený - t. j. je bez vyznania, alebo odmietne konfirmáciu, pretože nemôže vyznať vieru, použije sa pre neho text sľubu pre nekresťanského partnera. Podobný postup sa zachová pri sobáši, ak je jeden zo snúbencov príslušníkom iného než kresťanského náboženstva. Sobáš sa koná za prítomnosti dvoch svedkov, ktorí musia byť konfirmovaní evanjelici a. v.. V odôvodnených prípadoch môže byť jeden zo svedkov členom inej kresťanskej cirkvi. Svedkom pri evanjelickom sobáši nemôže byť nekresťan. Sobáše sa neodporúčajú v advente, pôste, v predvečer výročných slávností a kajúcich dní. Ak by sa sobáš konal z akýchkoľvek dôvodov mimo územia zboru (zborov), do ktorého (ktorých) prislúchajú snúbenci, potrebný je predchádzajúci súhlas zborového farára jedného z nich. Ak bol sobáš vykonaný občianskym spôsobom, je možné po pastorálnej príprave požehnanie manželstva evanjelicko-kresťanským spôsobom. Ev. a. v. cirkev pripúšťa len sobáš osôb rôzneho pohlavia. Vylučuje požehnanie spolužitia ľudí rovnakého pohlavia (homosexualita), ako aj spolužitia druha a družky.
Cirkevný sobáš je nezrušiteľný sľub doživotnej lásky a vernosti pred Bohom, preto je potrebné k nemu pristupovať s veľkou zodpovednosťou. Manželstvo nie je považované za sviatosť, lebo nemá znaky sviatosti, t. j. zasľúbenie duchovnej spásonosnej milosti. Pretože je kresťanský sobáš doživotný sľub muža a ženy pred Pánom Bohom a v prítomnosti kresťanských svedkov, nie je možný rozvod. Dôležité je si uvedomiť, že manželstva vstupujú aj nekresťania. Aj pre sobáš katolíka s človekom bez akéhokoľvek vyznania, je to považované za nerozlučiteľné manželstvo. Existuje aj možnosť posvätenia manželstva. Je určená pre tých, ktorí už uzatvorili sobáš pred štátnymi orgánmi, ale cítia potrebu, aby manželský zväzok požehnal Boh. Požehnanie plnohodnotne nahrádza cirkevný sobáš.
Pre katolícku cirkev je manželstvo niečím, čo nemožno zrušiť. Evanjelická cirkev má trochu iný postoj. Podľa Škodovej sa k civilným rozvodom stavia podobne ako k civilným sobášom. Rešpektuje ich právnu stránku. Zároveň zdôrazňuje, že z biblického hľadiska ich nikdy nemožno považovať za dobré riešenie, aj keď mnohí ho pokladajú za jediné.
Ak uzatvára manželstvo katolícka stránka s osobou pokrstenou v inej kresťanskej cirkvi, postup je rovnaký ako sa opisuje v predchádzajúcom odstavci. Ak má nekatolícka stránka nejaký doklad o prijatí krstu, bude vhodné, ak si prinesie dve kópie tohto dokladu (stačí xerokópia, netreba ju overovať notárom). Pre katolícku stránku sa v prípade, že si berie kresťana iného vyznania, VYŽADUJE, ABY UZAVRELA SOBÁŠ V KATOLÍCKOM KOSTOLE. Snúbenci, z ktorých je pokrstená iba jedna stránka a druhá stránka nikde krstená nebola, potrebujú od biskupa dišpenz, aby mohli uzavrieť manželstvo (ide o manželskú prekážku).
Prečítajte si tiež: Ako získať čiastočný invalidný dôchodok s psychickou chorobou