
Tento článok sa zaoberá problematikou hodnotenia majetku osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) v kontexte posudzovania nároku na peňažné príspevky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa príjem a majetok osoby s ŤZP zisťuje, aký vplyv má ich výška na priznanie peňažných príspevkov a čo sa považuje a nepovažuje za majetok.
Slovenská legislatíva poskytuje osobám s ŤZP možnosť získať peňažné príspevky na kompenzáciu ich zdravotného postihnutia. Tieto príspevky majú za cieľ zmierniť alebo prekonať sociálne dôsledky ŤZP a umožniť osobám s ŤZP plnohodnotnejšie zapojenie do spoločnosti. Právne vzťahy pri poskytovaní týchto príspevkov upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa berie do úvahy príjem osoby s ŤZP. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoba s ŤZP požiadala o peňažný príspevok.
Pri zisťovaní výšky príjmu osoby s ŤZP sa započítavajú aj príjmy spoločne posudzovaných osôb, ak tieto osoby patria do okruhu osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom osoby s ŤZP. Medzi tieto osoby patrí manžel alebo manželka osoby s ŤZP a nezaopatrené deti.
Príklad: Ak osoba s ŤZP žije iba s manželom, jej priemerný mesačný príjem je 777 € a priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €, príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, sa vypočíta nasledovne: (333 € + 777 €) / 2 = 555 € mesačne.
Prečítajte si tiež: Hodnota vášho osobného dôchodkového účtu
Príjem sa pri opakovaných peňažných príspevkoch prehodnocuje príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny raz za rok. Preto je na vyzvanie potrebné doložiť doklady o príjme.
Pri určitej výške príjmu osoby s ŤZP sa peňažné príspevky na kompenzáciu neposkytnú vôbec alebo sa poskytnú v nižšej sume. Hranice príjmu pre poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sú ustanovené v prílohách zákona.
Okrem príjmu má na priznanie peňažných príspevkov vplyv aj hodnota majetku osoby s ŤZP. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 39 833 €. Neskôr sa táto suma zmenila na 50 000 €.
Za majetok osoby s ŤZP sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve osoby s ŤZP, vrátane peňažných úspor. Ak to ich povaha pripúšťa, za majetok sa považujú aj práva a iné majetkové hodnoty.
Existujú určité výnimky, ktoré sa nepovažujú za majetok osoby s ŤZP na účely posudzovania nároku na peňažné príspevky. Medzi ne patrí:
Prečítajte si tiež: Príspevok na kurz – návod
Majetok osoby s ŤZP sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu (okrem príspevku na opatrovanie), vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Prílohou vyhlásenia sú doklady, ktoré preukazujú skutočnosti o majetku.
Ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku osoby s ŤZP, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady súvisiace s vyhotovením tohto posudku.
Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje rôzne druhy peňažných príspevkov na kompenzáciu, ktoré sa poskytujú osobám s ŤZP. Medzi najčastejšie patria:
Posudzovanie nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu sa vykonáva v rámci integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. Táto činnosť zahŕňa sociálnu a lekársku posudkovú činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb, zatiaľ čo lekárska posudková činnosť posudzuje zdravotný stav osoby.
Pred podaním žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu sa odporúča poradiť sa na konkrétnom oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska žiadateľa. ÚPSVaR poskytne žiadateľovi potrebné informácie a usmernenia.
Prečítajte si tiež: Všetko o aktuálnej hodnote dôchodkového bodu
Ak žiadateľ nesúhlasí s rozhodnutím ÚPSVaR, má právo sa proti nemu odvolať v lehote 15 dní od jeho doručenia.