Ako napísať žiadosť o zmene rozsudku o starostlivosti o dieťa – vzor a dôležité informácie

Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd v týchto konaniach rozhoduje aj o zverení ich maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Čo však v prípade, ak sa potreby maloletého dieťaťa zmenia natoľko, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť?

Zmena pomerov ako základ pre zmenu rozhodnutia

Zákon o rodine takúto situáciu predpokladá v § 26, keď umožňuje súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa, prípadne rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho logicky vyplývajúci záujem maloletého dieťaťa sú teda jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa. Keďže zmena zverenia je závažným zásahom do života maloletého, súd ju povolí len v odôvodnených prípadoch.

Dôvody pre zmenu zverenia

Ešte predtým, ako podáte návrh na zverenie maloletého dieťaťa do Vašej osobnej starostlivosti, príp. do striedavej starostlivosti, je potrebné jednak zvážiť dôvody takéhoto rozhodnutia a samozrejme zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletého. Pokiaľ ide o Vaše dôvody, tieto musia byť tak vážne, aby skutočne odôvodňovali zásadnú zmenu v živote dieťaťa, akú zmena zverenia prináša. Dôvody môžu byť samozrejme rôzne, či už na strane dieťaťa alebo rodiča, tak ako ich prináša život.

Zmena zverenia prichádza do úvahy pri rôznych životných situáciách, napr. ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené, nemôže alebo sa nevie o dieťa riadne postarať, ak si to želá maloleté dieťa, a pod. Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné, či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Nečakajte na súdne rozhodnutie, súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr než rozhodne. V neposlednom rade odporúčame Vaše rozhodnutie zmeniť súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa konzultovať s ÚPSVAR. Tento orgán Vám môže poskytnúť ďalšie nevyhnutné odborné či psychologické poradenstvo. Osobitne odporúčame takéto rozhodnutie konzultovať so psychológom a aj s týmto sa poradiť o prípadných dopadoch na maloletého.

Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia

Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, v praxi sa tiež označuje ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (ďalej ako „návrh na súd“) sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Čo musí obsahovať návrh:

1. Osobné údaje navrhovateľa - rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia maloletého dieťaťa s uvedením jeho mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje.

2. Zdôvodnenie zmeny - Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zmeny súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a z akých dôvodov. Predovšetkým v návrhu podrobne zdôvodnite zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa a zdôvodnite záujem maloletého dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa. Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t.j. či sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania maloletého dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.

3. Návrh úpravy výživného a styku - Keďže prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd ďalej uviesť:

   • Návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti mesačne platiť v prospech maloletého dieťaťa k rukám rodiča, ktorému maloleté dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna príp. navrhnúť aby sa výživné vôbec neurčilo ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre účely riadneho určenia výšky výživného doporučujeme v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na Vašu osobu a na maloleté dieťa.
   • Návrh na úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom. Styk s maloletým dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s maloletým dieťaťom neupraví jedine pokiaľ obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.

4. Prílohy k návrhu

   • Rodný list maloletého dieťaťa

     Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem maloletého dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča. Ide napríklad o nasledovné:

     • potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov pokiaľ ste v pracovnom pomere,
     • daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
     • potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na maloleté dieťa, príp.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o nasledovné:

     • nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu,
     • elektrina,
     • plyn,
     • koncesionárske poplatky,
     • káblová TV,
     • pevná linka, príp. internet,
     • smetné a daň z nehnuteľnosti,
     • poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.
     • Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky. Ide napríklad o nasledovné:

     • mobil,
     • životná poistka,
     • pôžičky a pod.
     • Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na maloleté dieťa. Ide napríklad o nasledovné:

     Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?

     • stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ,
     • hračky,
     • životné poistky, príp. sporenia,
     • lieky a zdravotné pomôcky,
     • cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty,
     • krúžky a záujmy,
     • mobil.
     • Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.

Priebeh konania

Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov maloletého dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní maloleté dieťa.

V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vysporiadať s nasledujúcimi otázkami:

1. Došlo k zmene pomerov a odôvodňuje záujem maloletého dieťaťa potrebu zmeny rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa?
2. Aká bude výška výživného na maloleté dieťa?
3. Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s maloletým dieťaťom?

Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom.

Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Doporučujeme na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.

Detailnejšie k otázkam, s ktorými sa súd musí vysporiadať

V nasledovných riadkoch sa budeme podrobnejšie venovať vyššie uvedeným otázkam s ktorými sa súd musí vyporiadať v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

1. Zmena pomerov a záujem dieťaťa

V zmysle § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vždy rozhoduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje.

Ako zistiť čo je v záujme maloletého dieťaťa však nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o „právny problém“ ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého dieťaťa prostredníctvom:

• Výsluch rodičov za účelom zistenia osobnostných ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie maloletého dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s maloletým dieťaťom a to či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.
• Pomerov v domácnostiach rodičov. Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt maloletého dieťaťa napr. vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.
• Názoru maloletého dieťaťa, ktorý je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch maloletého dieťaťa na súde.
• Znaleckého dokazovania. Pokiaľ je maloleté dieťa útleho veku, resp. nieje možné na jeho názor prihliadať pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa doporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa, príp.

Nový zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§24 ods. 5 Zákona o rodine). Ďalšou významnou novinkou je aj to, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti, t.j.

DOPORUČUJEME: Nezabudnite, že záujem svojho dieťaťa poznajú najlepšie jeho zodpovední rodičia a preto najlepším riešením otázky zverenia maloletého dieťaťa je rodičovská dohoda. Nenechávajte rozhodnutie na súde. Pokiaľ sa sami nedokážete s druhým rodičom dohodnúť vyhľadajte pomoc odborníka, najlepšie psychológa, ktorý vám môže pri riešení tejto otázky pomôcť.

2. Výška výživného

Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“. Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.

Vychádzajúc z § 62 ods. 2 Zákona o rodine je zrejmé, že výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností.

• Majetkové pomery rodičov. Neexistuje žiaden matematický vzorec pre výpočet výživného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov rodiča po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Existujú však ďalšie pravidlá určené Zákonom o rodine, ktoré majú vplyv na výšku výživného a ktoré vôbec nemajú matematický charakter. Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania prípadne podnikania spravidla za posledných dvanásť mesiacov. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodičov. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodičov. Ide najmä o výdavky na domácnosť a na maloleté dieťa.
• Schopnosti a možnosti rodičov. Ako sme už uviedli výživné sa určuje aj podľa rôznych pravidiel, ktoré vždy nemajú matematický charakter. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak napríklad rodič sa vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak napríklad si rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.

Poukazujeme na ďalšiu novinku, ktorú priniesol nový zákon o rodine, ktorý zaviedol inštitút tzv. minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu.

DOPORUČUJEME: Aj pri otázke určenia výživného Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu, predpokladajúc, že zodpovední rodičia najlepšie poznajú svoje majetkové pomery, schopnosti a možnosti. Doporučujeme aby ste spolu s druhým rodičom, prípadne za asistencie finančného poradcu, psychológa alebo advokáta, dospeli k rodičovskej dohode o výške výživného. V prípade, ak sa Vám ani takto nepodarí dospieť k dohode o výške výživného, súd určí výšku výživného podľa vyššie uvedených kritérií.

3. Úprava styku rodiča s dieťaťom

Ak dieťa nie je zverené do vašej osobnej starostlivosti, máte právo sa s ním stýkať. Styk s dieťaťom je možné upraviť dohodou rodičov, alebo rozhodnutím súdu. Súd pri úprave styku prihliada na záujem dieťaťa, jeho potreby a citové väzby. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa malo možnosť stretávať sa s oboma rodičmi v primeranom rozsahu, a aby tieto stretnutia nenarúšali jeho bežný život.

Striedavá osobná starostlivosť

Jednou z možností, ako zabezpečiť rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, je striedavá osobná starostlivosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, vrátane legislatívneho rámca, podmienok a praktických aspektov.

Rodičovská dohoda ako základ úpravy starostlivosti

Slovenská legislatíva, konkrétne zákon o rodine, uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami, a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov, je efektívnejšia ako autoritatívne rozhodnutie súdu.

Princípy, ktoré súd zohľadňuje pri schvaľovaní dohody

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Dôležité je, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Kto môže uzavrieť rodičovskú dohodu?

Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. Rodičia "nežijú spolu", ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas alebo nezabezpečujú spoločné potreby.

Forma a vykonateľnosť rodičovskej dohody

Hoci zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom, čím sa stáva vykonateľnou a vynútiteľnou súdnou cestou. Ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou.

Obsah rodičovskej dohody

Pri formulovaní obsahu dohody majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností, úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti podľa ich špecifických podmienok. Ak rodičia plánujú nechať si dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť na to, čo všetko súd posudzuje. Súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.

Formy starostlivosti o dieťa

Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa:

• Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s ktorým býva. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.
• Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch.
• Spoločná osobná starostlivosť: Spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom/rozchodom.

Striedavá osobná starostlivosť - detailnejšie

Striedavá osobná starostlivosť spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch. Intervaly striedania môžu byť rovnomerné alebo nerovnomerné. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, prípadne dvojtýždňový. Pri školopovinných deťoch je vhodný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.

Spoločná osobná starostlivosť - detailnejšie

Spoločná osobná starostlivosť je vhodná pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a táto forma starostlivosti to umožňuje.

Úprava styku s blízkymi osobami

K úprave styku dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Zastupovanie a správa majetku dieťaťa

Ak je jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený, maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov. V bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem dieťaťa. V podstatných veciach dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Výživné (Alimenty)

Rodičia sa môžu dohodnúť, že výživné sa neurčuje alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť, že rodič s vyšším príjmom bude výživné uhrádzať, aby sa zabezpečila rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch rodičov. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.

Bežné a spoločné výdavky

Pri financovaní potrieb dieťaťa je užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.

Kritériá pre určenie výšky výživného

Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa.

Vzájomná informovanosť a komunikácia

Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.

Striedavá starostlivosť - pohľad psychológov a súdna prax

Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.

V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.

#

tags: #ako #napísať #žiadosť #o #zmene #rozsudku