Nájom Bytu Jedným z Manželov: Práva a Povinnosti

Tento článok sa zaoberá právnymi aspektmi nájmu bytu jedným z manželov, pričom sa zameriava na otázky vlastníckeho práva k príjmom z nájmu, súhlasu druhého manžela s prenájmom, krátkodobého nájmu bytu a ďalších relevantných skutočností súvisiacich s touto problematikou. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave nájmu bytu v kontexte manželstva, s prihliadnutím na judikatúru súdov Slovenskej republiky a Českej republiky.

Príjmy z Nájmu Bytu a Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov (BSM)

Pri posudzovaní vlastníckeho práva k príjmom (výnosom) z nájmu je dôležité určiť, či je prenajímaný byt predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. V závislosti od tejto skutočnosti sa príjmy z prenájmu môžu považovať za príjem len jedného z manželov alebo za príjem, ktorý je súčasťou BSM.

V § 143 Občianskeho zákonníka je predmet BSM definovaný ako všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V praxi sa pri prenájme bytu manželmi vyskytujú rôzne situácie:

• Byt nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM: Ak bol byt nadobudnutý úplne alebo z časti z prostriedkov (napr. spoločných úspor), ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, príjmy z prenájmu bytu sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
• Byt nadobudnutý jedným z manželov pred manželstvom: Aj v prípade, že byt bol nadobudnutý len jedným z manželov pred uzavretím manželstva (napr. zakúpený manželom), príjmy z prenájmu predmetného bytu sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
• Byt nadobudnutý do BSM napriek výlučným prostriedkom: Ak bola kúpna cena bytu zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi sú obidvaja manželia a pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovaný byt do bezpodielového spoluvlastníctva (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 42/2011 zo dňa 27.2.2012), príjmy z prenájmu sú súčasťou BSM.

Možnosti Vyňatia Príjmov z BSM

Existujú však aj možnosti, ako dosiahnuť, aby príjmy z prenájmu bytu neboli súčasťou BSM. Jednou z možností je uzavretie dohody podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka o zúžení zákonom určeného rozsahu a obsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe tejto dohody sa z bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu vylúčiť veci, ktoré by za iných okolností doň zahrnuté boli. Ide napríklad o situáciu, keď je byt vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov a prenajímateľom je len jeden z manželov. S druhým z manželov sa môže zmluvne dohodnúť na vyňatí príjmov z prenájmu bytu z bezpodielového spoluvlastníctva.

Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle

Ďalšou možnosťou je uzavretie dohody podľa § 143a ods. 2, na základe ktorej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne až zánikom manželstva (napr. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode). Počas trvania manželstva má každý z manželov samostatný majetok, s ktorým hospodári. Do bezpodielového spoluvlastníctva sa po zániku manželstva zahrnie to, čo by doňho bolo zahrnuté v deň zániku manželstva.

Uvedené dohody musia byť v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka uzavreté formou notárskej zápisnice, inak nebudú platné.

Príklad: Manžel vlastní pred uzavretím manželstva byt a tento prenajíma. S manželkou uzavrie dohodu, že príjmy plynúce z prenájmu bytu nebudú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tieto príjmy bude zdaňovať len on. Postupy sú síce z hľadiska práva akceptované, avšak ich aplikácia manželmi môže byť problematická, najmä z dôvodu otázok dôvery medzi manželmi a pod.

Súhlas Druhého z Manželov s Prenájmom Bytu

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Ak súhlas nie je daný, právny úkon je relatívne neplatný. Súhlas musí byť získaný ešte pred začatím nájmu.

Poskytnutie bytu do nájmu nie je bežnou vecou a zákon vyžaduje súhlas oboch manželov. Ak jeden z manželov s nájmom bytu nesúhlasí a dôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy, táto sa považuje za relatívne neplatnú - neplatnosti nájomnej zmluvy sa musí niektorá zo zmluvných strán dovolať (najneskôr v lehote 3 rokov), inak sa považuje za platnú.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov

Možnosťou, ako docieliť poskytnutie bytu do nájmu, ak jeden z manželov nesúhlasí, je podanie návrhu na súd. V usporiadanom manželstve by nemalo dochádzať ku konfliktom v súvislosti s nájmom bytu. Právo podať návrh na súd patrí jednému z manželov aj po zániku manželstva až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto prípade je vznik konfliktov medzi už bývalými manželmi viac pravdepodobný.

Občiansky zákonník nevymedzuje, akou formou má byť súhlas daný (písomne, ústne alebo dokonca mlčky). Súhlas je právny úkon (prejav vôle), ktorý v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka možno urobiť konaním alebo opomenutím. Prejav vôle sa môže stať výslovne (písomne alebo ústne) alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník (v tomto prípade jeden z manželov) prejaviť. Preukázať súhlas daný písomne je vždy jednoduchšie, ako súhlas daný iným spôsobom (napr. ústne).

Príklad: Ak nájomnú zmluvu podpíše iba jeden z manželov, pričom druhý manžel o tejto zmluve vie a súhlasí s ňou, zmluva bude platná aj bez podpisu tohto druhého manžela.

Krátkodobý Nájom Bytu

Východiskovým dokumentom upravujúcim vzťah prenajímateľa a nájomcu je nájomná zmluva. Od 1. mája 2014 je účinný zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, ktorý sa vzťahuje na nájomné zmluvy pri nájme bytu. Zákon o krátkodobom nájme bytu sa vzťahuje na krátkodobý nájom bytu, t. j. nájomný vzťah nesmie trvať dlhšie ako dva roky.

Zákon o krátkodobom nájme bytu je špeciálny právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pre prenajímateľa a nájomcu to znamená, že ich práva a povinnosti sa primárne spravujú zákonom o krátkodobom nájme bytu a nájomnou zmluvou. Právna úprava Občianskeho zákonníka sa použije podporne (subsidiárne) v tých záležitostiach, ktoré nie sú upravené v zákone o krátkodobom nájme bytu alebo nájomnej zmluve, alebo v prípadoch, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré sú zákonom o krátkodobom nájme bytu vyžadované a v rozsahu upravenom týmto zákonom (vypovedanie nájomnej zmluvy prenajímateľom a uplatnenie neplatnosti skončenia nájmu na súde).

Prečítajte si tiež: Prehľad cien nájmov v Prostějove

Spoločný Nájom Bytu Manželmi

Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Pri družstevných bytoch, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Obdobné platí aj vtedy, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

Rozvodom manželstva právo na spoločný nájom bytu manželmi zaniká. V prípade, že jeden z manželov chce naďalej ostať nájomcom toho ktorého bytu, toto je samozrejme po spoločnej dohode rozvedených manželov možné. Ak však chcú byt užívať naďalej obaja rozvedení manželia, t. j. sa nevedia dohodnúť, kto ostane v predmetnom byte nájomcom, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. V prípade družstevného bytu zaniká právo spoločného nájmu bytu rozvodom, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva.

Osobitnou kategóriou je fyzické alebo psychické násilie alebo jeho hrozba vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu.

Z ustanovení OZ vyplýva, že plniť nájomné sú povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Čo však v prípade, ak jeden z manželov spoločný byt opustí? Má v takom prípade plniť spoločné nájomné v plnej výške iba jeden z manželov?

„V prípadoch, keď byt obývajú manželia na základe ich spoločného práva užívania bytu (teraz spoločného nájmu bytu), sú pasívne legitimovaní obidvaja manželia. Obidvom vzniká spoločná povinnosť uhrádzať úhradu za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu, ako to vyplýva z ustanovení § 145 a § 173 ods. 2 OZ (teraz § 701 ods. 2 OZ). Bytová organizácia (vlastník domu) môže požadovať úhradu tak od obidvoch, ako aj od ktoréhokoľvek z nich (pozri aj § 74 ods. 1 OZ; teraz § 511 ods. 1). V prípade, ak k bytu vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi (teraz spoločného nájmu bytu manželmi) a jeden z manželov trvale opustí spoločnú domácnosť (§ 181 OZ; teraz § 708), potom od tohoto dňa je povinný platiť úhradu za užívanie bytu druhý manžel, ktorý sa tak stal jediným užívateľom bytu.

V prípade rozvodu manželstva, ako sme už vyššie uviedli, súd v prípade, že sa manželia nedohodnú, na návrh jedného z manželov určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. OZ však už neupravuje povinnosť bývalého nájomcu opustiť byt. „Ten, komu bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení bytovej náhrady, má až do splnenia tejto podmienky právo v byte bývať (právo bývania), ak nedôjde k zániku tohto práva už skôr v dôsledku iných okolností.” Právo bývania tejto osoby, pokiaľ je ňou bývalý manžel (manželka), ktorému bola právoplatným rozsudkom o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať v určenej lehote od zabezpečenia náhradného bytu, nie je dotknuté ani prevodom členských práv a povinností a následným zánikom nájomného práva doterajšieho nájomcu. Aj prípadní nadobúdatelia členských práv a povinností, ak by ste na nich previedli svoje členské práva a povinnosti, a títo uzavrú s bytovým družstvom nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu, sú povinní trpieť výkon práva bývania tejto osoby.

Ďalšou, v praxi opakujúcou sa situáciou je, kedy má jeden z partnerov uzavretú s prenajímateľom nájomnú zmluvu a počas jej trvania vstúpi s druhým partnerom do manželstva, čím sa aj druhý z partnerov automaticky stáva nájomcom v tomto byte. Často nájomca túto skutočnosť neoznámi prenajímateľovi, čo potom v tomto právnom vzťahu spôsobuje nepríjemnosti.

OZ uvádza taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu. Medzi tieto dôvody patrí napríklad, ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa, nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov, nájomca alebo člen jeho domácnosti hrubo poškodzuje prenajatý byt, príslušenstvo alebo spoločné priestory, nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že neplatí dohodnuté nájomné, je to potrebné z dôvodu verejného záujmu, nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.

Kde tu môže vzniknúť problém? Napríklad v tom, že prenajímateľ doručí výpoveď z nájmu bytu len jednému z nájomcov - lebo nemá vedomosť o existencii druhého nájomcu. Zo zákona vyplýva, že zánik nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 710 ods. Na uvedené nadväzuje skutočnosť, že nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manželmi sa prejavuje nielen pri výkone tohto práva, ale tiež pri jeho zániku. Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov.

Podmienky Vzniku Spoločného Nájmu Bytu Manželmi

Spoločný nájom bytu manželmi vzniká, ak sú (súbežne) splnené nasledujúce podmienky:

1. Manželia spolu musia trvale žiť: Trvalé spolužitie manželov v podstate znamená, že manželia spolu žijú v jednej domácnosti. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa ale paradoxne nevyžaduje, aby sa spoločná domácnosť nachádzala práve v prenajatom byte (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 102/2006).

2. Nájom bytu vznikne počas manželstva alebo nájomca počas nájmu uzatvorí manželstvo: Spoločný nájom bytu manželmi vzniká aj ak:

   • sa za trvania manželstva aspoň jeden z manželov stane nájomcom bytu (v tomto prípade vzniká spoločný nájom bytu v deň, v ktorom má nájom vzniknúť podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy);
   • nájomca bytu počas trvania nájmu vstúpi do manželstva (v tomto prípade vzniká spoločný nájom uzatvorením manželstva).

Ukončovanie a Zmeny Spoločného Nájmu Bytu

Ukončenie nájmu bytu s nájomcom, ktorý má manžela či manželku, je pre prenajímateľa o čosi zložitejšie. Všetky podmienky pre platné ukončenie totiž musí splniť voči obom partnerom.

Pokiaľ teda ukončuje nájom bytu dohodou, nepostačí, ak ju podpíše len ten z manželov, ktorý pôvodne podpísal nájomnú zmluvu; na dohode musia figurovať podpisy oboch manželov.

Ak sa ukončuje nájom bytu výpoveďou, môže byť situácia ešte komplikovanejšia. Výpoveď totiž musí smerovať voči obom manželom a zároveň musí byť obom tiež doručená (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Cdo 137/2003).

Ideálne je doručiť výpoveď osobne s tým, že obaja manželia potvrdia jej prevzatie k určitému dňu svojimi vlastnoručnými podpismi. Pokiaľ tento postup nie je možný, mala by sa výpoveď doručiť formou doporučenej písomnej zásielky každému z manželov zvlášť. Presvedčil sa o tom napríklad prenajímateľ, ktorého prípad sa dostal pred Najvyšší súd SR v roku 2012. Tento zaslal výpoveď formou doporučenej poštovej zásielky adresovanej obom manželom, ktorej prevzatie potvrdila len manželka. V konaní nebolo sporné, že manželka s výpoveďou oboznámila aj manžela.

Najvyšší súd však na margo vyššie popísanej situácie výslovne uviedol, že ak výpoveď z nájmu bytu nebola doručená obom manželom osobitne, nemožno výpovedi prenajímateľa priznať právnu relevanciu a to, že jeden z manželov druhého s obsahom výpovede oboznámil, na veci nič nemení (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Cdo 173/2012).

Prenajímateľ by si mal dať zároveň záležať aj pri zmenách nájomnej zmluvy. Platí, že bežné veci môže vybaviť aj jeden zo spoločných nájomcov, v podstatných je ale potrebný súhlas oboch manželov. Dodatok, ktorý mení dobu nájmu či výšku nájomného by teda prenajímateľ mal nechať podpísať obidvom partnerom.

Nezhody a Rozvod Manželov

V prípade, že by manželia ako spoloční nájomcovia mali nezhody, ktoré by poviedli až k fyzickému či psychickému násiliu alebo k ich hrozbám, môže súd na návrh jedného z nich obmedziť užívacie právo druhého k nájomnému bytu alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Súd rozhoduje aj v prípade rozvedených manželov, ktorí sa nedohodnú, kto z nich zostane nájomcom bytu. V rozsudku vysloví, že sa právo spoločného nájmu bytu ruší a súčasne rozhodne, kto bude byt užívať ako výlučný nájomca. Pri rozhodovaní berie súd do úvahy hlavne záujmy maloletých detí; zavážiť však môže aj stanovisko prenajímateľa.

Pri družstevných bytoch sa režim čiastočne líši.

Práva a Povinnosti Spoluvlastníkov Nehnuteľnosti

Ak ste spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý z vás vlastní určitý podiel na tejto nehnuteľnosti. S nehnuteľnosťou môže rozhodovať väčšina spoluvlastníkov podľa veľkosti svojich podielov. Väčšinový spoluvlastník môže prenajať celú nehnuteľnosť, ak má väčšinu, ale ostatní spoluvlastníci majú právo na podiel z príjmu z prenájmu primeraný ich spoluvlastníckemu podielu.

Ak nehnuteľnosť vlastní viacerých spoluvlastníkov a neexistuje medzi vami dohoda, zisk z prenájmu by sa mal deliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

Prenájom nehnuteľnosti jedným spoluvlastníkom je možné, rozhoduje sa podľa väčšiny hlasov. Voči bratovi Vám vzniká regresný nárok. Mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci je spoluvlastnícky podiel určený zlomkom alebo percentom. Vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a je číselným vyjadrením právneho postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Možno teda povedať, že spoluvlastnícky podiel okrem iného vyjadruje aj to, v akom pomere sa spoluvlastník podieľa na nájomnom získanom prenájmom veci.

Z nájomnej zmluvy vzťahujúcej sa na spoločnú vec sú všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ). Ustanovenie § 139 ods. 1 OZ upravuje právne pomery všetkých spoluvlastníkov k tretím osobám. Vnútorný vzťah medzi spoluvlastníkmi ako spoluveriteľmi pre prípad, že niektorý z nich prijal od dlžníka celé plnenie alebo prijal nedeliteľné plnenie, upravuje ustanovenie § 515 OZ.

Práva Spoluvlastníka pri Užívaní Nehnuteľnosti Другим Spoluvlastníком

Spoluvlastník nehnuteľnosti má práva vyplývajúce zo svojho spoluvlastníckeho podielu, a teda môže nehnuteľnosť užívať, rozhodovať o nej a pod. Ak ide o užívanie nehnuteľnosti, spoluvlastníci sa musia navzájom rešpektovať a dohody o užívaní by mali byť zachované. Spoluvlastník má právo vstupu do nehnuteľnosti a mať kľúče. Pozor však na právo obydlia.

V prípade prenájmu nehnuteľnosti je nutné, aby s týmto úkonom súhlasili všetci spoluvlastníci. Ak spoluvlastníci nedosiahnu dohodu, možno sa obrátiť na súd, ktorý rozhodne o spôsobe užívania nehnuteľnosti.

Pokiaľ jeden spoluvlastník užíva byt nad rámec svojho podielu, ostatní spoluvlastníci majú právo požadovať kompenzáciu alebo sa môžu domáhať súdneho rozhodnutia. V zásade, ani jeden spoluvlastník nemôže druhého svojvoľne vylúčiť z užívania spoločnej veci. Ak to urobí, musí platiť za nadužívanie svojho podielu.

Dôležité je tiež spomenúť, že hospodárenie so spoločnou vecou sa riadi podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov a väčšina môže rozhodovať o jej užívaní. Vždy však treba dbať na to, aby výkon práva bol v súlade s dobrými mravmi a nedochádzalo k šikanóznym praktikám. Ak by ste chceli od neho požadovať náhradu, tak musíte preukázať, že Vám bránil v užívaní.

Ďalšie Aspekty Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Čiastková Dohoda o Vyporiadaní Majetku v BSM a Vyporiadanie BSM Súdom

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané neprichádza do úvahy, pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov, či správnosť ustanovenia o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité nejednotne.

Vyplatenie Dedičských Podielov zo Spoločných Prostriedkov Obidvoch Manželov

Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako hodnotový činiteľ. Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach.

V ustanovení § 143 OZ sú v závislosti od povahy nadobúdacieho úkonu určené veci, ktoré sú vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva napriek tomu, že boli nadobudnuté za trvania manželstva. Sú nimi veci získané darom, dedením a vydaním v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov. Ak jeden z manželov nadobudol do svojho vlastníctva majetok s povinnosťou vyplatiť dedičské podiely iných dedičov a tieto podiely boli za trvania manželstva zaplatené zo spoločných prostriedkov oboch manželov, predstavujú takto vyplatené podiely náklady vynaložené zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov.

Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov a Uzavretie Zmluvy o Pristúpení k Dlhu Jedným z Manželov

Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t. j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného záväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému má druhý manžel ideálny podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka bude postačujúci pre uspokojenie veriteľa. Ak právna úprava vo svojej podstate je neznesiteľná, nemožno sa od nej odkláňať len preto, že v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v § 143 a nasl. Obč. Zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, a aplikácia ustanovenia § 145 OZ je v tomto prípade vylúčená.

Hodnota členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM

Ak súd pri určovaní ceny vychádzal z takmer trojročného znaleckého posudku, odklonil sa od vyššie uvedeného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ceny nehnuteľnosti s príslušenstvom v čase vyporiadania BSM.

Obchodný Podiel ako Predmet Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Uzavretie Zmluvy o Pôžičke len Jedným z Manželov. Uznanie Dlhu zo Zmluvy o Pôžičke

Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má zásadne účinky len medzi bývalými manželmi a nie je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa.

tags: #najom #bytu #jedným #z #manželov #právo