
Ústava Slovenskej republiky garantuje každému právo na ochranu osobnosti. Ak sa domnievate, že vaše práva boli porušené, existujú právne prostriedky, ktorými sa môžete domáhať ochrany. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako podať žalobu na ochranu osobnosti na Slovensku.
Článok 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Obdobne, § 11 Občianskeho zákonníka priznáva fyzickým osobám právo na ochranu osobnosti, a § 19b ods. 2 a 3 chráni názov a dobrú povesť právnickej osoby.
Občiansky zákonník v § 11 uvádza, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Výpočet chránených práv nie je taxatívny, ale demonštratívny.
Ohováranie môže byť posúdené ako priestupok, zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka a v najzávažnejších prípadoch aj ako trestný čin.
Zákon o priestupkoch nepozná pojem ohováranie, ale takéto konanie môže byť posúdené podľa § 49 ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ak inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Za takýto priestupok je možné udeliť pokutu do výšky 33 eur.
Prečítajte si tiež: Kto môže žiadať o invalidný dôchodok?
Občiansky zákonník vo všeobecnosti podľa § 11 chráni fyzické osoby pred akýmikoľvek zásahmi do ich osobnostných práv, medzi ktoré okrem iných zaraďujeme aj právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Najmä tieto práva bývajú často dotknuté nepravdivými výrokmi o konkrétnej osobe, ktoré sú spôsobilé privodiť jej skutočnú majetkovú či nemajetkovú ujmu.
V trestnoprávnej rovine treba spomenúť § 373 Trestného zákona. Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. V zmysle § 373 ods. b) a spôsobí inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.
Ak o vás niekto rozširuje nepravdivé tvrdenia, ktorými znižuje váš morálny profil v očiach ostatných občanov, môžete situáciu riešiť niekoľkými spôsobmi:
Dobrú povesť môžeme charakterizovať ako súbor určitých kvalitatívnych vlastností právnickej osoby, ktoré sú s ňou bezprostredne spojené a tvoria jej celkový obraz v očiach spoločnosti. Všeobecne platí, že právnická osoba má dobrú povesť od okamihu svojho vzniku a to až do doby, kým sa nepreukáže opak.
Ak niekto naruší dobrú povesť právnickej osoby tým, že o nej rozširuje nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia, možno sa podľa § 19b ods. 2 v spojení s ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať na súde toho, aby sa ten, kto tento zásah spôsobil, zdržal neoprávneného zásahu a odstránil závadný stav. Možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Ak neoprávneným zásahom do dobrej povesti vznikne právnickej osobe škoda, môže sa domáhať jej náhrady voči tomu, kto túto škodu spôsobil.
Prečítajte si tiež: Podmienky žiadosti o príspevok ŤZP
Aj Trestný zákon obsahuje úpravu týkajúcu sa ochrany dobrej povesti, konkrétne v ustanovení § 250 ods. 1 písm. a), podľa ktorého sa odňatím slobody až na tri roky potrestá ten, kto zneužije účasť na hospodárskej súťaži tým, že nekalou súťažou v hospodárskom styku poškodí dobrú povesť súťažiteľa.
Ak dôjde k zásahu do cti, ľudskej dôstojnosti či súkromia fyzickej osoby alebo názvu a dobrej povesti právnickej osoby zverejnením nepravdivého, neúplného alebo pravdu skresľujúceho skutkového tvrdenia v periodickej tlači alebo prostredníctvom agentúrneho spravodajstva a osobu, ktorej sa toto tvrdenie týka možno presne určiť, má táto osoba právo podľa § 8 ods. 1 Tlačového zákona žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne.
Ak ste sa rozhodli domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou, je potrebné podať žalobu na príslušný súd. Tu sú základné kroky:
Žalobu je potrebné podať na miestne a vecne príslušný súd. Až na malé výnimky pôjde o miestne príslušný okresný súd, pri správnych žalobách krajský súd. Ak nie je miestna príslušnosť inak určená, spravidla bude miestne príslušným súdom ten, v obvode ktorého má žalovaný sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo trvalé bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Toto pravidlo má však viacero výnimiek (napr. ak ide o spor o nehnuteľnosť, o náhradu škody či pracovnoprávny spor), preto je vždy potrebné miestnu príslušnosť preveriť podľa Civilného sporového poriadku.
Žalobu môžete podať v listinnej podobe poštou alebo osobne v podateľni súdu, ale taktiež elektronicky. Niektoré podania je možné podávať už výlučne elektronicky (napr. podania do Obchodného registra). Elektronické podania však musia byť autorizované elektronickým podpisom, ak sa tak nestane pri podaní alebo do 10 dní, alebo ak také podania nie sú do 10 dní podané aj v listinnej podobe, súd na ne neprihliadne (t.j. situácia bude rovnaká, akoby ste žalobu nepodali). Na túto skutočnosť je potrebné myslieť hlavne v prípade, ak máte na podanie žaloby obmedzený čas, a chybu si v takom prípade nemôžete dovoliť, lebo už ju nebude možné napraviť (viac o tom nižšie).
Prečítajte si tiež: Parkovacie miesta pre osoby so zdravotným postihnutím
Zo žaloby musí byť zrejmé:
Okrem uvedených všeobecných náležitosti musí obsahovať:
Ak už ide o prebiehajúce konanie, musí byť v podaní uvedená spisová značka konania.
Asi najťažšou časťou žaloby je určenie, čoho sa vlastne žalobca domáha, t.j. žalobný návrh, alebo tzv. „petit“. Zároveň je to ale nevyhnutná náležitosť žaloby, keďže súd až na malé výnimky nemôže prisúdiť viac, ale ani niečo iné ako to, čoho sa žalobca domáha. Súd sa nemusí riadiť doslovnou formuláciou žalobného návrhu (túto si môže v rozsudku upraviť, ak to uzná za vhodné a potrebné), avšak musí rešpektovať žalobný návrh z hľadiska posúdenia, čoho sa žalobca domáha. Žaloba tak môže byť neúspešná aj v prípade, ak má žalobca vecne „pravdu“, ale nedokáže správne formulovať, čoho sa domáha. Preto najmä v zložitejších prípadoch odporúčame žalobu nechať pripraviť advokátovi, ktorý vie posúdiť, čoho sa môžete domáhať a pripraviť podľa toho žalobný návrh.
V prípade, že žalobca žaluje určenie, či tu právo je alebo nie je, vyžaduje sa, aby preukázal tzv. naliehavý právny záujem. Inými slovami, musí súdu zdôvodniť, prečo má na požadovanom určení práva záujem, a teda prečo je pre neho podstatné, aby súd vo veci rozhodol. Rozhodnutie súdu teda musí mať vplyv na právne postavenie žalobcu. Cieľom tohto princípu je zabránenie podávaniu zbytočných žalôb, ktoré nemajú praktický dosah na právne postavenie sporných strán. Pri žalobách na plnenie sa právny záujem nepreukazuje, nakoľko vyplýva z povahy veci.
Pri tomto druhu konania sa nevyžaduje zastúpenie advokátom. Môžete podať žalobu aj sám bez zástupcu s právnickým vzdelaním II. stupňa. Avšak zákon ustanovuje, že je vylúčené zastúpenie všeobecným zástupcom, tzv. laické zastúpenie. To znamená, že buď sa budete v takomto konaní zastupovať sám alebo si zvolíte advokáta/právnika (s právnickým vzdelaním II. stupňa).
Občiansky zákonník v § 13 uvádza, že fyzická osoba, ktorej osobnostné práva boli ohrozené alebo porušené, má právo domáhať sa:
Pri satisfakčnej žalobe je možné domáhať sa:
Pre vznik nároku na peňažné zadosťučinenie sa vyžaduje, aby:
Výška peňažného zadosťučinenia nie je zákonom stanovená a jej určenie je ponechané na úvahe súdu.
Škála zásahov do osobnosti človeka je široká. Medzi najčastejšie prípady patria:
V rámci oblasti ochrany osobnosti sa zameriame podrobnejšie tzv. zákonným licenciám, ktoré sú upravené v ustanovení § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho privolením.“ Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka nám jasne stanovuje spôsob upravuje spôsob, akým je možné použiť obrazové snímky (aj fotografie) t.j. len so súhlasom fotografovanej osoby. Predmetom ochrany nie je v tomto prípade hmotný substrát, ktorým je konkrétna fotografia, ale samotný nehmotný obsah, teda telesný vzhľad (t.j. „Fyzická osoba má aj právo na ochranu podobizne pred neoprávneným použitím.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.) Právo k podobizni vzniká okamihom zachytenia podoby. To znamená, že aj snímka zachytená v pamäti digitálneho fotoaparátu užíva ochranu v zmysle týchto ustanovení. Právo na ochranu podobizne upravuje aj Autorský zákon, ktorý však chráni len hmotné statky. Občianskoprávna úprava nie je takýmto spôsobom zúžená. Ochrana pred nedovoleným vyhotovením obrazovej snímky sa týka zachytenia podoby fyzickej osoby na obraze bez súčasného udelenia súhlasu na takéto vyobrazenie. Súhlas k použitiu fotografie nemusí byť výslovný, postačuje aj súhlas konkludentný. Použitie obrazovej snímky môže mať rôzny charakter napr. uverejnenie v periodiku, vystavenie na umeleckej výstave atď.
Iba za kumulatívneho splnenia predpokladov ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy možnosť tzv. postmortálnej ochrany, kedy po smrti fyzickej osoby môžu zákonom presne stanovené subjekty uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti. Zákon okrem toho, že určuje okruh týchto osôb, stanovuje tiež ich poradie, v akom majú právo uplatňovať ochranu. Okruh subjektov je určený aj skutočnosťou, že je vysoko pravdepodobné, že práve tieto subjekty budú najlepšie chrániť záujmy zomretej osoby. Do pozornosti dávame, že nejde o dedičské nástupníctvo, ale len o tzv. „Právo na postmortálnu ochranu sa nepremlčuje a zaniká smrťou osoby, ktorá je oprávnená ho uplatniť.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex.
V jednom z prípadov sa žena sťažovala na redakciu týždenníka, ktorý uverejnil článok o politikovi s jej rozpoznateľnou fotografiou z ulice bez jej súhlasu. V takomto prípade má právo podať žalobu na ochranu osobnosti a domáhať sa upustenia od neoprávneného zásahu, odstránenia jeho následkov a primeraného zadosťučinenia.