Súdna úschova hnuteľnej veci: Podmienky a využitie

Tento článok sa zameriava na inštitút súdnej úschovy hnuteľnej veci, podmienky jej využitia a zmeny, ktoré priniesla rekodifikácia civilného práva procesného.

Úvod do problematiky súdnej úschovy

Súdna úschova hnuteľnej veci je právny inštitút, ktorý umožňuje dlžníkovi splniť svoj záväzok uložením veci do úschovy, ak nemôže plniť priamo veriteľovi. S účinnosťou od 1. júla 2016 prešla súdna agenda týkajúca sa úschov na účely splnenia záväzku zo súdov na notárov. Notár na žiadosť osoby (zložiteľa) prijme do úschovy nejakú hnuteľnú vec, listinu alebo peniaze. O prijatí veci do úschovy notár spíše notársku zápisnicu. S vecou, ktorú prijal notár do úschovy, môže potom notár nakladať len tak, aby zabezpečil splnenie účelu úschovy.

Legislatívny rámec a rekodifikácia civilného práva procesného

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 650 zo 17. decembra 2014, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 651 zo 17. decembra 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 652 zo 17. Predkladaný vládny návrh zákona je reflexiou na zmeny vykonané v rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného. Výsledkom uvedenej rekodifikácie sú Národnou radou Slovenskej republiky schválené znenia troch procesných kódexov (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú v súčasnosti platný a účinný Občiansky súdny poriadok č. Cieľom novej právnej úpravy predkladaného vládneho návrhu zákona je zosúladenie právnych noriem a procesnoprávnych inštitútov tak, aby boli koherentné s vyššie spomenutou právnou úpravou v nových civilno - procesných kódexoch. Potrebu navrhovaných zmien identifikovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už v rámci príprav procesných predpisov.

Prvý článok je atypicky volený ako zákon vykonávajúci Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Hoci vládny návrh zákona nie je obsiahly, jeho obsahom sú veľmi dôležité ustanovenia, ktoré majú za cieľ zosúladiť terminológiu zmenenú v nových civilných procesných predpisoch v celom právnom poriadku a vymedziť prechodné ustanovenia v súvislosti so správnym súdnictvom ku všetkým novelizačným článkom, ktorých sa môže dotýkať. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa rozhodlo pripraviť zmenu čo možno najkomplexnejšie, a z toho dôvodu navrhuje zmenu aj v zákonoch, kde je potrebné zmeniť iba terminológiu, poznámku pod čiarou, resp. odkaz k ustanoveniu.

Terminologické zmeny a nové inštitúty

Zmeny v súvislosti s Civilným sporovým poriadkom sú zväčša terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako neodkladné opatrenie, dovolanie generálneho prokurátora, alebo naopak, zrušenie inštitútov ako zmenkový platobný rozkaz, šekový platobný rozkaz či rozkaz na plnenie). Zmeny v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom sa týkajú najmä novej koncepcie správneho súdnictva, podľa ktorej nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale po splnení zákonom stanovených predpokladov bude možné rozhodnutia týchto orgánov preskúmať na základe správnej žaloby. Rovnako sa však aj v nadväznosti na schválené znenie Správneho súdneho poriadku navrhujú terminologické zmeny, ktoré si vyžiadalo prijatie napríklad nového inštitútu správnej žaloby a pod. Navrhuje sa tiež vypustiť z právnych predpisov ustanovenia, ktorými sa pripúšťal súdny prieskum v správnom súdnictve s výnimkou prípadov, kedy je na podanie správnej žaloby určená kratšia lehota, alebo ak podanie správnej žaloby má odkladný účinok. Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním oznámení na webovom sídle Notárskej komory sa zavádzajú nové elektronické služby.

Prečítajte si tiež: Slovenský právny systém a žaloby

Aplikácia nových procesných predpisov

Toto ustanovenie reflektuje terminologickú zmenu v nových procesných predpisoch, pričom ak sa používa v právnych predpisoch pojem „návrh“, môže to znamenať aj žalobu, ale aj návrh na začatie konania, a to podľa toho, či z povahy veci vyplýva, že ide o konanie sporové alebo mimosporové a správne súdne konanie. Rovnako sa postupuje pri ostatných vymenovaných pojmoch. Ustanovenie odseku 1 je generálnou klauzulou, ktorá deklaruje, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. Na odsek 2 nadväzuje odsek 3, ktorý upravuje situáciu, keď by voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1.7.2016 bol v zmysle jeho poučenia, avšak až po 1.7.2016, podaný opravný prostriedok podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku. Takýto včas podaný opravný prostriedok sa bude následne považovať za riadny opravný prostriedok podľa administratívnych predpisov, a to za podmienky jeho prípustnosti. V prípade, ak by podanie riadneho opravného prostriedku podľa administratívnych predpisov nebolo po 1.7.2016 prípustné, bude sa včas podaný opravný prostriedok považovať za včas podanú správnu žalobu. Aj pre takúto správnu žalobu sa však bude vyžadovať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 Správneho súdneho poriadku (obligatórne právne zastúpenie). Otázku podania opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku do 1.7.2016 pritom rieši § 491 ods.

Zánik súdneho výkonu rozhodnutia a zmeny v správnom súdnictve

Súdny výkon rozhodnutia v doterajšej podobe zaniká. Nútený výkon rozhodnutí bude v prevažnej miere upravený v Exekučnom poriadku. Navrhuje sa nahradiť odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na osobitný predpis, ktorým bude v tomto prípade Exekučný poriadok.

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak.

Vylúčenie opravných prostriedkov a preskúmanie rozhodnutí

Zároveň sa vylučuje možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vypustením ustanovenia § 15 sa neuberá právo na súdnu ochranu. Súdna ochrana sa podľa povahy veci poskytne podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. Druhostupňové konanie je riešené v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, určil ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja.

Podmienky a prípady využitia notárskej úschovy

Podľa § 568 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení v niektorých prípadoch môže dlžník plniť svoj záväzok (dlh) nie veriteľovi, ale notárovi do notárskej úschovy. Kedy je to možné?

Prečítajte si tiež: Vzor žaloby na súd

• veriteľ je neprítomný (napr. dlhodobo sa zdržiava v zahraničí),
• veriteľ je v omeškaní (napr. odmieta prevziať plnenie),
• dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom (napr. prebieha spor o dedičstvo),
• dlžník veriteľa nepozná (napr. pri anonymných dlhopisoch).

Notár o úschove vždy spíše zápisnicu. Napr. ak predávajúci a kupujúci uzatvoria zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, na základe ktorej sa časť kúpnej ceny uloží do notárskej úschovy, a až po splnení podmienky - zavkladovaní vlastníckeho práva notár prevedie prostriedky u neho uložené na účet predávajúceho. Notár teda vydá peniaze z úschovy predávajúcemu bezodkladne po splnení podmienok na vydanie peňazí uvedených v zápisnici o úschove. Ustanovenia § 333 a nasl. Civilného mimosporového poriadku upravujú konania vo veciach notárskych úschov. Prvé dve konania sa však týkajú len námietok v prípade notárskych úschov na účely splnenia záväzku.

Nakladanie s vecou v úschove

S vecou, ktorú prijal notár do úschovy, môže potom notár nakladať len tak, aby zabezpečil splnenie účelu úschovy. Medzi spôsoby nakladania patria:

• nakladanie s vecou podľa príkazu zložiteľa (napr. vrátenie veci zložiteľovi po uplynutí určitej doby),
• nakladanie s vecou podľa dohody uzavretej medzi zložiteľom a treťou osobou (napr. vydanie veci tretej osobe po splnení určitých podmienok),
• splnenie záväzku (napr. vydanie peňazí veriteľovi po splnení podmienok).

Notárske poplatky a súvisiace právne predpisy

Notárske poplatky určuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v platnom znení. Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas manželstva umožňuje Občiansky zákonník.

Civilný sporový poriadok upravuje doručovanie písomností a predvádzanie prostredníctvom obecnej polície. Vzhľadom na doplnenie oprávnenia pre obecnú políciu v nových procesných kódexoch predviesť osobu na pokyn súdu, sa navrhuje umožniť použitie donucovacích prostriedkov (hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok) aj pri predvádzaní takejto osoby, ktorá kladie aktívny odpor.

Zmeny v súdnych poplatkoch

Navrhovaná zmena reflektuje terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého strana podáva žalobu a nie návrh. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Úpravu vecného oslobodenia od platenia súdneho poplatku je potrebné predovšetkým terminologicky zosúladiť s novými civilnými procesnými kódexmi. Z vecnej stránky sa navrhuje od súdneho poplatku oslobodiť konanie o kompetenčnej žalobe a o vydaní súhlasu s inšpekciou. V oboch prípadoch sú účastníkmi konania orgány verejnej správy, preto nie je dôvod súdny poplatok vyberať.

Prečítajte si tiež: Pohľad na Súdnu Sieň Výživné

Zmeny navrhnuté v § 4 ods. 2 predstavujú predovšetkým terminologické zmeny zákonného znenia. Jednou zo zmien, ktorú priniesla rekodifikácia civilného práva procesného je dôsledné označovanie strany, ktorá podala žalobu podľa Civilného sporového poriadku ako žalobcu. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zosúladiť aj úpravu Zákona o súdnych poplatkoch s novými procesnými kódexmi. Rovnako je potrebné rešpektovať terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorej prokurátor podáva žalobu a nie návrh. Vznik poplatkovej povinnosti obsahovo zodpovedá doterajšej právnej úprave, bolo však potrebné prispôsobiť právnu terminológiu novým civilným procesným kódexom. Zákonná sadzba poplatku sa naďalej vyberá i v odvolacom konaní. V novozavedenom konaní o kasačnej sťažnosti sa navrhuje vyberať rovnakú sadzbu ako v dovolacom konaní s ohľadom na obsahovú príbuznosť kasačnej sťažnosti a dovolania. Jednou z terminologických zmien, ktoré prináša rekodifikácia civilného procesu je rozlišovanie súdnej inštancie, a to podľa zásady, že sústava súdov SR má tri stupne súdov ale konanie pred súdmi má len dve inštancie (konanie o žalobe/návrhu a odvolacie konanie). Okrem terminologických zmien navrhnutých v § 10 sa navrhuje vypustiť ustanovenie o lehote na nariadenia pojednávania, ktorá patrí do predpisu o konaní pred súdmi a nie do zákona o súdnych poplatkoch.

Vrátenie súdneho poplatku a dispozičná zásada

Právna úprava vrátenia súdneho poplatku sa zachováva v prevažnej miere rovnaká, ako v doterajšej právnej úprave. V § 11 ods. 3 sa navrhuje zvýšenie zodpovednosti dovolateľa za výsledok dovolacieho konania, a teda v prípade, že dovolací súd dovolanie odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, okrem pokuty, ktorú súd podľa § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal, sa navrhuje subjektu, ktorý dovolanie podal, nevracať ani súdny poplatok zaplatený za dovolanie. Jedným z najdôležitejších motivačných prostriedkov na zmierlivé ukončenie sporov je vrátenie súdneho poplatku, ak strany v určitej fáze sporu prejavia záujem o skončenie konania. Pre úplnosť bolo treba reflektovať aj novozavedený inštitút v konaní pred správnym súdom „uspokojenie žalobcu“. Jedným zo základných princípov Civilného sporového poriadku je dispozičná zásada. Z povahy tejto zásady vyplýva, že všetky úkony, ktoré má súd povinnosť urobiť z úradnej moci je potrebné obmedziť na minimum. Ako subsidiárny predpis, ktorý sa má použiť na konanie vo veciach súdnych poplatkov sa navrhuje použiť Civilný sporový poriadok, avšak s dôrazom na jeho primeranú aplikáciu, teda použitie v súlade s účelom zákona o súdnych poplatkoch. Keďže v Civilnom sporovom poriadku všeobecne platí dispozičná zásada, je potrebné výslovne ustanoviť, že súd alebo orgán rozhodujúci o poplatku môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany, resp.

Terminologické zmeny v položkách sadzobníka

Zmeny navrhované v poznámkach k položke 1 majú prevažne terminologický charakter. Keďže s účinnosťou od 1. júla 2016 nebude možné vydať zmenkový a šekový platobný rozkaz, je potrebné na túto zmenu reagovať aj v zákone o súdnych poplatkoch. Za účelom odstránenia aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne upraviť, že poznámky č. Okrem terminologického zosúladenia v položke 7 sa navrhuje zaviesť hornú hranicu súdneho poplatku zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy a zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania s náhradou nemajetkovej ujmy. Položka 10 odzrkadľuje zmenu systematiky správneho súdnictva po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku. Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je položka 11 nadbytočná. Pôvodná položka 13 písm. Položka 18 nezodpovedá Správnemu súdnemu poriadku, preto sa navrhuje jej vypustenie.

tags: #súdna #úschova #hnuteľnej #veci #podmienky