Ako odôvodniť odvolanie na súd: Podmienky a postupy

Odvolanie je dôležitý procesný inštitút, ktorý umožňuje účastníkom súdneho konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa. V tomto článku sa zameriame na to, ako správne odôvodniť odvolanie, aké sú podmienky a postupy, a na čo si dať pozor pri jeho podávaní.

Náležitosti odvolania

Každé odvolanie musí obsahovať určité náležitosti, bez ohľadu na to, v akej forme je urobené. Tieto náležitosti sú dôležité, pretože tvoria obsah odvolania, podľa ktorého súd posudzuje daný procesnoprávny úkon. Medzi tieto náležitosti patria:

• Označenie súdu, ktorému je určené: Odvolanie sa má adresovať prvostupňovému súdu, ktorý vydal napádané rozhodnutie (§ 204 ods. 1). Zákon však pripúšťa možnosť adresovať odvolanie aj priamo nadriadenému odvolaciemu súdu (§ 218 ods. 2).
• Kto ho podáva: V prípade fyzickej osoby treba uviesť meno, priezvisko, bydlisko a štátne občianstvo. Môže sa uviesť aj dátum narodenia alebo telefonický kontakt. Procesné označenie účastníkov je v odvolaní také isté, ako bolo v žalobe.
• Označenie veci, ktorej sa urobený úkon týka: Je bližšie konkretizovaná osobitnou náležitosťou z § 205 - uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje. Treba uviesť formu rozhodnutia, súd, ktorý vydal napádané rozhodnutie, číslo konania.
• V akom rozsahu sa napáda: Ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov, je potrebné presne vymedziť, ktorý výrok, resp. ktoré výroky sa odvolaním napádajú. Má to význam pre suspenzívny účinok odvolania, ktorý sa viaže len na napadnutý výrok, s výnimkou prípadov predvídaných v ust. § 206 ods. 2.
• V čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu: Uvedenie dôvodov (k dôvodom pozri bližšie výklad pod bodom 2.). Dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty. Odkaz odvolateľa na obsah podaní urobených v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno považovať za uvedenie dôvodov, z akých sa napáda prvostupňové rozhodnutie. Odvolanie nemusí obsahovať dôvody iba v prípade, ak smeruje proti rozsudku, ktorým súd na návrh všetkých účastníkov konania spravodlivo usporiadal veci účastníkov podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, hoci boli inak splnené podmienky na odročenie pojednávania (§ 153d ods.
• Čoho sa odvolateľ domáha: Osobitná náležitosť je totožná so všeobecnou náležitosťou z § 42 ods. 3, podľa ktorej treba uviesť, čo účastník sleduje. Kvalitatívna stránka petitu spočíva v tom, že odvolateľ požaduje buď zmenu napadnutého rozhodnutia, alebo jeho zrušenie a súčasne vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne zastavenie konania, prípadne postúpenie veci. Tento návrh účastníka pre súd záväzný nie je, to znamená, že súd môže rozhodnutie zmeniť, aj keď sa požaduje jeho zrušenie, alebo, naopak, zrušiť namiesto požadovanej zmeny (§ 212 ods. Kvantitatívna stránka petitu spočíva vo vymedzení rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, t. j. v akom rozsahu sa požaduje jeho preskúmanie odvolacím súdom.
• Podpis: Vyžaduje sa vlastnoručný podpis odvolateľa, prípadne jeho zástupcu, alebo zaručený elektronický podpis podľa osobitného zákona.
• Dátum: Uvedenie dátumu v odvolaní je pre posúdenie včasnosti jeho podania právne irelevantné. Rozhodujúci je dátum, kedy bolo odvolanie zaslané súdu, čo možno najľahšie zistiť z odtlačku pečiatky pošty na obálke, alebo je rozhodujúci dátum súdnej pečiatky na písomnom podaní účastníka, ak účastník doručí odvolanie na súd osobne.

Pri absencii niektorej z predpísaných náležitostí je úlohou súdu prvého stupňa vyzvať odvolateľa, aby neúplné odvolanie doplnil (§ 209 ods. 1). Potom, ako bude súdny spis spolu s odvolaním postúpený odvolaciemu súdu, je tento povinný preskúmať, či súd prvého stupňa správne postupoval v prípade, ak odvolanie nemalo všetky predpísané náležitosti. Za jednu z náležitostí možno v zmysle ust. § 42 ods. 3 považovať aj potrebu predložiť odvolanie s potrebným počtom rovnopisov a príloh. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie s potrebným počtom rovnopisov alebo príloh, súd prvého stupňa vyhotoví potrebné kópie na jeho trovy, pričom odvolateľa na doplnenie kópií vôbec nevyzve (§ 42 ods.

Dôvody odvolania

Odvolanie je konštruované ako neúplné odvolanie, preto dôvody, pre ktoré je možné odvolanie podať, sú v zákone vymedzené taxatívne. Napriek obmedzeniu sú tieto dôvody konštruované tak, že je možné nimi rozhodnutie napádať zo stránky skutkovej aj právnej a môže sa poukazovať na porušenie tak hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej normy. Odvolanie možno súčasne odôvodniť aj viacerými dôvodmi. Meniť dôvody však možno iba počas plynutia odvolacej lehoty. Medzi najčastejšie dôvody odvolania patria:

• Nebola splnená niektorá z podmienok konania: Tie sú inak vypočítané v § 221 ods. 1 písm.
• Dotaz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené: Nové skutočnosti a nové dôkazy sú však dôvodom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v § 205a ods.
• Rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov: Pod týmto dôvodom odvolania treba rozumieť iba situáciu, keď súd rozhodol, hoci bola daná právomoc iného orgánu.
• Ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania: T. j. nemal spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností (pozri bližšie § 19).
• Účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený: Tento dôvod obsahuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, nestačí, ak je splnená len jedna z nich.
• V tej istej veci bolo už skôr právoplatne rozhodnuté (prekážka rei iudicatae, pozri § 159 ods. 3) alebo v tej istej veci bolo už skôr začaté konanie (prekážka litispendencie, pozri § 82 ods. 1 a § 83).
• Nebol podaný návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný: Sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie sa môže začať iba na návrh účastníka (§ 82 ods. 1).
• Súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom: Predmetný dôvod odvolania preto možno vzťahovať na najrôznejšie situácie.

Lehota na podanie odvolania

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.

Prečítajte si tiež: Odôvodnenie dovolania: Prehľad

Postup súdu po podaní odvolania

Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. Ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d).

Rozhodnutie odvolacieho súdu

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok upravený v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Dovolanie nie je ďalším odvolaním. Podáva sa len vo výnimočných prípadoch, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že sa zaraďuje práve medzi mimoriadne opravné prostriedky. Na jeho podanie je potrebné splniť veľmi prísne kritériá a namietať je možné len obmedzený okruh skutočností, či dôvodov.

Zastúpenie advokátom v dovolacom konaní

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Zastúpený advokátom dovolateľ byť nemusí ak:

• Dovolateľom je fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
• Dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
• Dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona je zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Lehota na podanie dovolania

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Podáva sa na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Prečítajte si tiež: Dovolanie: Ako ho efektívne odôvodniť

Náležitosti dovolania

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (komu sa podanie adresuje, kto ho robí, čo sa ním sleduje, akej veci sa týka, podpis) uvedie:

• Proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
• V akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda.
• Z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody).
• Čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolací dôvod sa musí vymedziť tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie práv.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

tags: #ako #odovodnit #dovolanie #na #sud #podmienky