Ako Zárobky a Odpracované Roky Ovplyvňujú Výpočet Dôchodku

Dôchodok predstavuje dôležitú súčasť finančného zabezpečenia v starobe. Jeho výška je ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patria zárobky počas aktívneho pracovného života a počet odpracovaných rokov. Tento článok sa zameriava na to, ako tieto dva kľúčové prvky vstupujú do výpočtu dôchodku na Slovensku.

Skrátený Pracovný Úväzok a Jeho Vplyv na Dôchodok

V súčasnosti sa skrátený pracovný úväzok stáva čoraz populárnejším, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi hľadajúcimi lepšiu rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok so zamestnávateľom. Typickým znakom je kratší pracovný čas, pričom ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah sa považuje za skrátený úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.

Mzda a Odvody pri Skrátenom Úväzku

Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. Ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie. Ak je príjem zamestnanca nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.

Dôchodkový Systém a Skrátený Úväzok

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníkmi dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov. Nižšie odvody do sociálneho poistenia znamenajú, že hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku, čo môže ovplyvniť výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať minimálne 15 rokov a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.

Ďalšie Aspekty Skráteného Úväzku

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnako ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom (4 týždne dovolenky ročne). Majú tiež nárok na nemocenské dávky (PN), ale výška nemocenských dávok bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Prečítajte si tiež: Príspevok na kompenzácie a príjem

Výhody a Nevýhody Skráteného Úväzku

Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Avšak, čiastočný úväzok má aj svoje nevýhody.

Právna Úprava Skráteného Úväzku

Na Slovensku je skrátený pracovný úväzok upravený zákonníkom práce. Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.

Prípadová Štúdia: Jozef a Jeho Dôchodok

Jozef je jediným konateľom a majiteľom eseročky. So svojou firmou má uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a mesačne si vypláca mzdu 1 400 eur. Predtým mal živnosť. Má 57 rokov, blíži sa do dôchodkového veku a tak rozmýšľa nad svojou budúcou penziou. Uvažuje o tom, že v nasledujúcom období už nechce byť zamestnaný vo svojej firme a nechce ani platiť odvody. Nevie však, ako to urobiť, aby mu zníženie vymeriavacieho základu nepokazilo dôchodok.

Možnosti a Dôsledky

Môže Jozef rozviazať pracovný pomer s firmou, byť dobrovoľne nezamestnaný a zároveň zostať majiteľom a konateľom firmy? Alebo sa konateľstva musí vzdať a potom sa zaregistruje na úrade práce? Aké dôsledky by z jedného alebo druhého rozhodnutia vyplynuli pre jeho budúci dôchodok? Jozef má obavu, že zamestnanecký pomer s platom vo výške minimálnej mzdy mu pokazí vymeriavací základ pre výpočet dôchodku.

Výpočet Dôchodku a Faktory, Ktoré Ho Ovplyvňujú

„Dôchodok sa vypočíta tak, že sa vynásobí obdobie dôchodkového poistenia priemerným osobným mzdovým bodom a aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Pre výpočet sumy dôchodku je teda rozhodujúce skutočne dosiahnuté obdobie dôchodkového poistenia po ukončení povinnej školskej dochádzky do posledného dňa pred dovŕšením dôchodkového veku. Teda ide o zárobky dosiahnuté od roku 1984 do posledného roku pred rokom, v ktorom vznikne nárok na dôchodok. Vo všeobecnosti platí zásada, že čím dlhšie platíte odvody do Sociálnej poisťovne a čím sú tieto odvody vyššie, tým vyššia bude suma vášho budúceho starobného dôchodku,“ informoval Marian Škotka zo Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Ako sa vypočítava dôchodok?

Práca za Minimálnu Mzdu a Jej Dôsledky

Ak by Jozef pracoval vo svojej firme do dôchodku za minimálnu mzdu (teraz 380 eur), znížil by si tak svoju budúcu penziu. Jedinou výhodou takéhoto riešenia je, že by takto ušetril na zdravotných odvodoch. Od januára platí odpočítateľná odvodová suma na zdravotné poistenie. Zamestnanec (a aj konateľ zamestnaný vo firme) zo mzdy 380 eur neplatí zdravotné odvody. Existuje možnosť, že si Jozef bude do penzie platiť odvody z minima a potom pred odchodom do dôchodku si poistné doplatí a takto si zvýši výšku dôchodku.

Postavenie Zamestnanca a Sociálne Poistenie

Sociálna poisťovňa pripomína, že majiteľ alebo konateľ spoločnosti má postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia iba za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. „Tými sú existencia právneho vzťahu (ktorým je aj zápis do Obchodného registra), a právo na príjem z tohto právneho vzťahu, ktorý je zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. Ak by ste nespĺňali súčasne obe podmienky, na účely sociálneho poistenia by ste nenadobudli postavenie zamestnanca, a teda by ste nemali povinnosť platiť ani poistné. Napríklad v situácii, keby ste síce vykonávali funkciu konateľa spoločnosti ale bez práva na príjem z výkonu tejto funkcie by neboli splnené obe podmienky na postavenie zamestnanca, pretože by absentovalo právo na príjem z výkonu tejto funkcie. Ak by vám bol napríklad vyplatený iba podiel na zisku spoločnosti (a nemali by ste súčasne postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia), ten nie je považovaný za príjem zo závislej činnosti, a preto by vám povinnosť platiť poistné nevznikla,“ vysvetľuje Sociálna poisťovňa.

Minimálny Dôchodok

Od júla platí zákon o minimálnom dôchodku. Ten je minimálne 269, 50 eura. Podmienkou je 30 rokov dôchodkového poistenia a s rastom počtu rokov poistenia rastie aj minimálna penzia. Pre tých konateľov a spoločníkov vo firme, ktorí chcú mať v budúcnosti istotu aspoň minimálnej penzie platí, že pre získanie nároku na čo najvyšší minimálny dôchodok by museli získať v kalendárnom roku osobný mzdový bod aspoň 0,241. Pre rok 2015 to znamená ročný vymeriavací základ približne 2 600 eur a pre rok 2016 približne 2 700 eur (čo je 225 eur každý kalendárny mesiac). Takže pre konateľov, spoločníkov je výhodné platiť sociálne odvody najmenej zo sumy 220 eur mesačne, ak by chceli mať aspoň minimálnu penziu.

Dobrovoľná Nezamestnanosť

Ďalšou možnosťou je, že Jozef vo firme prestane pracovať, konateľom však zostane. Ako dobrovoľne nezamestnaný nebude platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Pri mesačnej mzde 1 400 eur tak ušetrí na sociálnych odvodoch ako zamestnanec 131,60 eura a jeho firma ako zamestnávateľ 352,80 eura. Bude si ale musieť platiť minimálne zdravotné odvody. Tie sú mesačne tento rok 57,68 eura, na budúci rok odvedie zdravotnej poisťovni mesačne 60,06 eura.

„Ak ukončíte pracovný pomer, spoločnosť ako zamestnávateľ má povinnosť vás odhlásiť z registra poistencov. Vy, ako fyzická osoba nemáte v tom prípade už žiadne oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak by ste mali záujem byť sociálne poistený, je možné sa prihlásiť ako dobrovoľne poistená osoba,“ radí Jozefovi M. Škotka.

Prečítajte si tiež: Vplyv mzdy na dôchodok

Dobrovoľne poistená osoba si môže zvoliť výšku vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť odvody. Môže to byť minimum alebo aj maximum. Pre jeho budúci dôchodok by však mal byť vymeriavací základ aspoň vo výške priemernej mzdy (vlani bola 858 eur). V takom prípade bude jeho priemerný mzdový bod 1. Kým pri mzde 1 400 mesačne odvedie ako zamestnanec vo svojej firme do sociálky mesačne 131,60 eura a jeho firma ako zamestnávateľ 352,80 eura, pri priemernej mzde 858 eur je to za zamestnanca 80,65 eura a za zamestnávateľa 216,20 eura.

Evidencia na Úrade Práce

Ďalšou možnosťou je evidencia na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Štát platí za nezamestnaného zdravotné odvody ale sociálne neplatí a obdobie evidencie sa ani nepočíta do odpracovaných rokov na dôchodok. Ak by si Jozef vybral takéto riešenie, nemôže byť vo svojej firme naďalej konateľom. A nezáleží na tom, že za konateľstvo nebude dostávať odmenu či mzdu.

„V zmysle § 5 a 6 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je rovnako spoločník, ako aj konateľ spoločnosti považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú a jeho evidencia nie je možná,“ informovalo ústredie práce. Ak by chcel Jozef dostávať dávku v nezamestnanosti, musel by byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nemohol by ale ďalej figurovať ako spoločník vo firme a ako konateľ by musel byť odvolaný z funkcie konateľa valným zhromaždením, alebo by sa musel tohto postavenia vzdať.

tags: #ako #ovplyvňujú #dôchodok #zárobky #a #počet