
Nestrannosť sudcu je základným kameňom spravodlivého súdneho konania. V slovenskom právnom systéme existujú mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, aby každý účastník konania mal právo na to, aby jeho vec prejednával a rozhodoval nestranný sudca. Jedným z týchto mechanizmov je inštitút námietky zaujatosti.
Námietka zaujatosti je procesný inštitút, ktorý umožňuje účastníkovi konania namietať, že sudca alebo iná osoba vykonávajúca úkony v trestnom konaní (napr. vyšetrovateľ) je zaujatý voči prejednávanej veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo inému orgánu v konaní. Dôvodom na námietku zaujatosti môžu byť rôzne skutočnosti, ktoré vyvolávajú pochybnosti o nestrannosti danej osoby.
Právna úprava námietky zaujatosti je obsiahnutá v niekoľkých právnych predpisoch:
Základným dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je, ak „so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti“. To znamená, že existujú okolnosti, ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosti o tom, či je sudca schopný rozhodovať nestranne.
Medzi najčastejšie dôvody na vznesenie námietky zaujatosti patria:
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Nie všetky okolnosti, ktoré sa účastníkovi konania nepáčia, sú dôvodom na vznesenie námietky zaujatosti. Najvyšší súd SR opakovane judikoval, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv.
Medzi okolnosti, ktoré spravidla nie sú dôvodom na námietku zaujatosti, patria:
Súdna prax rozlišuje dva aspekty nestrannosti sudcu:
Námietka zaujatosti musí spĺňať určité formálne náležitosti, aby ju súd mohol brať do úvahy. Musí byť podaná včas, musí obsahovať konkrétne dôvody, prečo má účastník pochybnosti o nestrannosti sudcu, a musí byť adresovaná príslušnému súdu.
Ak je námietka podaná včas, má zákonné náležitosti a netýka sa postupu sudcu v konaní, súd predloží vec nadriadenému súdu spolu s vyjadrením sudcu, ktorý má právo sa k uvádzaným skutočnostiam vyjadriť. Nadriadený súd rozhodne o tom, či je námietka dôvodná alebo nie.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Ak je námietka dôvodná, nadriadený súd sudcu vylúči z prejednávania a rozhodovania veci. Ak námietka nie je dôvodná, nadriadený súd ju zamietne a sudca pokračuje v konaní.
Ak námietka nespĺňa náležitosti alebo sa týka len postupu sudcu v konaní, súd na ňu neprihliadne a vec nepredloží nadriadenému súdu na rozhodnutie. O tejto skutočnosti však musí upovedomiť účastníka konania, ktorý námietku uplatnil.
Podanie námietky zaujatosti má vo vzťahu k priebehu konania určité následky. Súd môže prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred predložením námietky nadriadenému súdu, len ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná.
Účastníci konania, ktorí sa snažia vyhnúť splneniu svojich povinností, niekedy zneužívajú inštitút námietky zaujatosti s cieľom predĺžiť súdne konanie. Podávajú neúplné alebo nejasné námietky, alebo opakovane podávajú námietky z tých istých dôvodov.
Zákonodarca sa snaží tomuto zneužívaniu zabrániť tým, že stanovuje prísne náležitosti námietky zaujatosti a umožňuje súdu neprihliadať na námietky, ktoré tieto náležitosti nespĺňajú alebo sú podané opakovane z tých istých dôvodov.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
tags: #namietka #predpojatosti #vzor