Úmrtie kolízneho opatrovníka maloletého: Postup a právne aspekty

V konaniach pred slovenskými súdmi, najmä v rodinnoprávnych veciach, zohráva dôležitú úlohu kolízny opatrovník. Jeho úlohou je zastupovať záujmy maloletých detí v konaniach, kde by mohli byť ich záujmy ohrozené. Čo sa však stane, ak počas konania kolízny opatrovník zomrie? Ako postupovať pri určení nového opatrovníka a aké právne predpisy sa na túto situáciu vzťahujú?

Úvod do problematiky

Úlohou kolízneho opatrovníka je primárne upravená v zákone o rodine a v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Kolízny opatrovník je ustanovený súdom, aby chránil záujmy maloletého dieťaťa v konaní. V prípade úmrtia kolízneho opatrovníka je nevyhnutné, aby súd bezodkladne ustanovil nového opatrovníka, aby bola zabezpečená ochrana práv a záujmov dieťaťa počas celého konania.

Právny rámec určenia kolízneho opatrovníka

Úloha kolízneho opatrovníka je primárne upravená v zákone o rodine a v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Kolízny opatrovník je ustanovený súdom, aby chránil záujmy maloletého dieťaťa v konaní. V prípade úmrtia kolízneho opatrovníka je nevyhnutné, aby súd bezodkladne ustanovil nového opatrovníka, aby bola zabezpečená ochrana práv a záujmov dieťaťa počas celého konania.

Postup súdu pri úmrtí kolízneho opatrovníka

Ak súd zistí, že kolízny opatrovník zomrel, musí okamžite konať. V prvom rade je potrebné túto skutočnosť zaznamenať do spisu. Následne súd osloví príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR), ktorý navrhne nového kolízneho opatrovníka.

Ustanovenie nového kolízneho opatrovníka

Po obdržaní návrhu od ÚPSVaR súd bezodkladne rozhodne o ustanovení nového kolízneho opatrovníka. Pri výbere nového opatrovníka súd prihliada na záujmy maloletého dieťaťa a na to, aby nový opatrovník bol spôsobilý a ochotný riadne vykonávať funkciu kolízneho opatrovníka.

Prečítajte si tiež: Podrobný postup na získanie preukazu ZŤP

Vplyv nariadenia Brusel IIb

Je dôležité vychádzať z rozsudku SD EÚ C-404/14 Matoušková, z ktorého vyplýva, že či už určenie kolízneho opatrovníka pre maloletého alebo schválenie právneho úkonu urobeného v mene maloletého nepredstavuje procesnú otázku, naopak ide o vec týkajúca sa statusu maloletého a ochrany jeho práv, tým pádom je na ňu priamo aplikovateľné Nariadenie Brusel IIa, resp.

Dôvodom je skutočnosť, že konanie o schválenie právneho úkonu za maloletého je samostatné konanie a nezávisí od toho, či má konajúci súd právomoc v „hlavnej“ (najčastejšie dedičskej) veci. Pokiaľ je schválenie právneho úkonu maloletého potrebné zodpovedať ako predbežnú otázku v rámci konania nepatriaceho do pôsobnosti Nariadenia Brusel IIb, má súd konajúci v tejto veci v zmysle článku 16 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb právomoc rozhodnúť aj o tejto predbežnej otázke. Článok 16 ods.

Zabezpečenie právnej pomoci zo zahraničia

Vzhľadom na ustanovenie § 161 (konanie o dedičstve) zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej iba „CMP“), v súčinnosti s ustanoveniami nariadení EÚ a medzinárodných zmlúv týkajúcich sa právnej pomoci, je podľa nášho názoru možno konštatovať, že dožiadania o právnu pomoc do cudziny by mal notár vypracovať a zaslať do cudziny bez súčinnosti súdu, ktorý ho poveril (t.j. byť dožadujúcim orgánom).

Vzhľadom na uvedené boli notári notifikovaní ako justičné orgány príslušné na vykonanie dôkazov, ako aj na doručovanie písomností, na účely súdneho konania v dedičských veciach (v zmysle čl. 31 ods. 3 nariadenia o vykonávaní dôkazov a čl. 33 ods. 1 nariadenie doručovaní v zmysle čl. 31 ods. Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25.

Uvedené znamená, že podľa oboch cit. nariadení notári môžu žiadať o právnu pomoc z cudziny priamo, bez súčinnosti súdu, ktorý ho na konanie poverí. S ohľadom na uvedené sme toho názoru, že obdobne by mali notári v dedičských veciach nielen v oblasti európskych právnych nástrojov ale aj v oblasti iných medzinárodných zmlúv. Ide o medzinárodné zmluvy, ktoré obsahujú ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci z cudziny medzi justičnými orgánmi (napr. Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach, Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach, alebo bilaterálne medzinárodné zmluvy) a určujú, že dožadujúcim orgánom môže byť justičný orgán, resp. Takýmto postupom sa sa zjednoduší a zrýchli konanie vedené notárom, nakoľko bude vyhotovovať a zasielať dožiadanie bez súčinnosti súdu a zároveň budú súdy „odbremenené“ od vyhotovovania a zasielania týchto dožiadaní. Samozrejme, ak bilaterálna zmluva zavádza tzv.

Prečítajte si tiež: Praktické rady pre žiadateľov o invalidný dôchodok

Doručovanie písomností do zahraničia

Podľa Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v cudzine (vyhl.č. prostredníctvom diplomatických resp. Táto forma je formou, ktorá je podrobne upravená v dohovore a vzťahujú sa na ňu (na rozdiel od ostatných foriem doručovania) formálne požiadavky dohovoru, t.j. Department of Justice, avšak tento vykonávaním doručovania poveril od 15. januára 2020 (do 31.januára 2025) súkromnú agentúru ABC Legal Services. Primárnym cieľom je zvýšenie efektivity v oblasti poskytovania právnej pomoci zahraničným justičným orgánom. Washington, D.C. Žiadosť treba zaslať na tlačivách predpísaných dohovorom (Žiadosť, Základne údaje o písomnosti a Osvedčenie). ABC Legal Services vybavuje žiadosti o doručenie písomností do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti. Za vybavovanie žiadostí sa platí poplatok $95.00, ktorý sa musí zaplatiť pred odoslaním žiadosti do USA. Podľa článku 8 dohovoru diplomatickí a konzulárni pracovníci SR v USA môžu doručovať písomnosti nielen slovenským občanom, ale akýmkoľvek občanom na území USA. Aj keď Slovenská republika voči tomuto článku uplatnila výhradu, USA takúto výhradu neurobili a vzájomnosť sa neuplatňuje.

Dedičské konanie a úloha opatrovníka

Dedičské konanie je právny proces, ktorý sa začína smrťou osoby (poručiteľa) a končí sa rozhodnutím súdu o tom, kto a v akom rozsahu zdedí majetok poručiteľa. V priebehu tohto konania môže nastať situácia, že niektorý z účastníkov konania, najmä maloleté dieťa alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, potrebuje opatrovníka. Tento článok sa zameriava na úlohu a povinnosti opatrovníka v dedičskom konaní, s dôrazom na kolízneho opatrovníka a opatrovníka ustanoveného pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Úvod do dedičského konania

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Aby však dedič mohol dediť, musia byť splnené dve základné podmienky: existencia dedičského titulu a dedičská spôsobilosť. Dedičskú spôsobilosť má každý subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, vrátane maloletých detí a osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Súdny komisár (notár poverený súdom) počas celého konania prihliada na splnenie procesných podmienok, procesnú subjektivitu účastníkov podľa § 61 Civilného sporového poriadku (CSP) a procesnú spôsobilosť účastníkov podľa § 67 CSP. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí ho zastupujú aj v civilných konaniach. Ak je však poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti vykonáva len druhý rodič. V prípade kolízie záujmov medzi rodičom a dieťaťom, súd ustanoví kolízneho opatrovníka.

Kolízny opatrovník

Kolízny opatrovník je osoba, ktorú súd ustanoví maloletému dieťaťu za zástupcu v prípade možnej kolízie záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Najvyšší súd SR vymedzil postavenie kolízneho opatrovníka v uznesení sp. zn. "Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (pozri R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov."

Prečítajte si tiež: Dôchodcovský SIPO sprievodca

Kolízny opatrovník sa ustanovuje aj v prípadoch, ak dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať z vážnych dôvodov (napr. hospitalizácia). Právna úprava účinná od 1.

Povinnosti kolízneho opatrovníka

• Zastupovať maloleté dieťa v dedičskom konaní v rozsahu určenom súdom.
• Chrániť záujmy maloletého dieťaťa bez ohľadu na prípadné záujmy rodičov.
• Vykonávať právne úkony v mene dieťaťa, na ktoré nie je samo spôsobilé.
• Informovať súd o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na záujmy dieťaťa.

Opatrovník osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony

S účinnosťou od 1. júla 2016 nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Namiesto toho je možné jej spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže podať blízka osoba alebo osoba, ktorá preukáže právny záujem na konaní. Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie "slabšieho subjektu", a preto je potrebné jej postavenie vyvažovať. Súd sa v procese dokazovania zameriava na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti a spôsobilosti hospodáriť s majetkom. Zásadný význam má znalecké dokazovanie, pričom súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca.

CMP neurčuje lehotu, v ktorej má byť konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ukončené. Z praktických skúseností vyplýva, že dĺžka konania závisí od súdu a jeho rýchlosti.

Ustanovenie opatrovníka

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle Občianskeho zákonníka.

Povinnosti opatrovníka osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony

• Zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
• Spravovať majetok opatrovanca tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach.
• Predkladať súdu správy o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom v pravidelných intervaloch.
• Žiadať súd o schválenie úkonov, ktoré presahujú rámec bežnej správy majetku.

Dedičská nespôsobilosť

Občiansky zákonník pozná dve výnimky, v zmysle ktorých môže aj fyzická osoba s dedičským titulom, ktorá má v deň poručiteľovej smrti spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nevhodná na nadobudnutie dedičstva. Nespôsobilým dedičom môže byť výlučne fyzická osoba, ktorá sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo ktorá sa zavrhnutiahodne správala proti prejavu poručiteľovej vôle.

Na takúto dedičskú nespôsobilosť prihliada súd z úradnej moci. Dedičská nespôsobilosť sa ruší odpustením zo strany poručiteľa.

Zastupovanie v dedičskom konaní

V dedičskom konaní je možné, aby sa účastník konania dal zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Je dôležité, aby splnomocnenie bolo udelené slobodne a vedome. Ak existujú pochybnosti o tom, či splnomocniteľ bol v stave, kedy chápala obsah a význam splnomocnenia, je možné tieto pochybnosti v rámci dedičského konania predniesť notárovi.

tags: #zomrel #kolízny #opatrovník #maloletého #postup