
Zmluva je základným kameňom právnych vzťahov, či už ide o bežné každodenné situácie alebo zložité obchodné transakcie. Najčastejšie sa vyskytuje ako dvojstranný právny úkon, no výnimočne môže byť aj viacstranná. Jej podstata spočíva vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle zmluvných strán, s ktorými právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú primárne medzi zmluvnými stranami, avšak v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť každej zmluvy je nevyhnutné splnenie náležitostí platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva, ako už bolo spomenuté, pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov: návrhu na uzavretie zmluvy (oferta) a prijatia návrhu (akceptácia).
Oferta je jednostranný prejav vôle navrhovateľa (oferenta) adresovaný určitej osobe alebo osobám. V tomto prejave navrhovateľ dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo viacerým adresátom uzavretie zmluvy s presne definovaným obsahom. Zároveň vyjadruje svoju vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme.
Akceptácia je druhý jednostranný právny úkon, ktorým adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že s návrhom na uzavretie zmluvy súhlasí a prijíma ho v plnom rozsahu. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasným spôsobom, pokiaľ zákon alebo samotný návrh zmluvy neustanovujú určitú formu. Vznik zmluvy je podmienený včasným prijatím ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak dôjde k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, zmluva je právne uzavretá.
So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, čo znamená možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc). Týmto okamihom účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. To znamená, že zmluva môže byť uzavretá v akejkoľvek forme, pokiaľ zákon pre určité prípady nevyžaduje písomnú formu. Písomná forma sa vyžaduje napríklad pri:
V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).
Občiansky zákonník i Obchodný zákonník upravujú jednotlivé typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.
Cieľom zabezpečovacích prostriedkov je „zabezpečiť“ splnenie pohľadávky veriteľa, a to posilnením jeho postavenia, a zároveň „motivovať“ dlžníka, aby platil svoje dlhy načas. V prípade, ak by si dlžník nesplnil svoju časť záväzku, tak zmluvne dohodnuté zabezpečovacie prostriedky uľahčia veriteľovi vymáhanie zmluvného záväzku.
Zabezpečovacími prostriedkami je tak veriteľovi umožnené okrem možnosti vymáhania záväzku súdnou cestou zvýšenie právnej istoty, a to zabezpečením záväzkov, ktoré ponúka Občiansky či Obchodný zákonník. Zabezpečovacie prostriedky vznikajú buď z dohody ako dvojstranného právneho úkonu (napr. zmluvná pokuta), alebo z jednostranného právneho úkonu (napr. písomné uznanie záväzku). Takisto vznikajú na základe zákona (napríklad zádržné právo k zásielke podľa ustanovenia § 628 Obchodného zákonníka).
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zabezpečovacie prostriedky tak v zmluvách plnia niekoľko funkcií, a to: zabezpečovaciu, preventívnu, uhradzovaciu (reparačná). Z pohľadu povahy zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú a subsidiárnu povahu. Zásada subsidiarity znamená a uplatní sa v prípade, ak hlavný záväzok nemožno realizovať. Následne dochádza k uplatneniu vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku, ktorý zabezpečuje iná osoba ako dlžník. Zásada akcesority tak predstavuje závislosť zabezpečovacieho záväzku od zabezpečovaného záväzku.
Zmluvná pokuta musí byť dojedná písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta v zmysle Občianskeho zákonníka je teda dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy.
Spoločnosť s.r.o. si zobrala od inej spoločnosti úver a keďže tento nesplácala, bola podpísaná Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Predmetom Zmluvy je byt, ktorý vlastní dlžník. V prípade, ak zabezpečený majetok-záväzok nie je dlžníkom splatený v termíne splatnosti a nehnuteľnosť dočasne prechádza veriteľovi, je potrebné postupovať z hľadiska DPH / prevod nehnuteľnosti oslobodený od DPH /. Ako má postupovať dlžník-s.r.o.? Ide tu o plnenie DPH dňom splatnosti záväzku? Má sa uvádzať do Daň.priznania, ako prevod oslobodený od dPH?
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe