
Žijeme v dobe, ktorá je presiaknutá masmédiami, a tie majú obrovský vplyv na naše hodnoty a vnímanie sveta. Výrok Borisa Filana: "Budeme sa prepadať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali," otvára dôležitú diskusiu o tom, ako nás súčasná kultúra formuje a či sme si toho dostatočne vedomí. V kontexte Tatier táto myšlienka rezonuje obzvlášť silno, keďže ide o národný poklad, ktorý si zaslúži našu plnú pozornosť a ochranu. Diskusia o revitalizácii Tatier je komplexná a zahŕňa rôzne aspekty, od ochrany prírody až po rozvoj turizmu a infraštruktúry.
Je nepopierateľné, že masmédiá majú obrovskú moc. Reklamy nás bombardujú ideálmi krásy a úspechu, ktoré sú často nedosiahnuteľné a nereálne. Z reklamných tabúľ sa na nás pozerajú polonahé modelky, nové autá a politici sľubujúci nesplnené zmeny. Televízia je plná násilia, katastrof a povrchnosti. Deti trávia viac času s televíziou a internetom ako s reálnymi priateľmi. Na sociálnych sieťach hľadajú fiktívne priateľstvá, ale skutočných priateľov nepoznajú. Vo večerných správach sa dozvedáme o vraždách, lúpežiach a únosoch. Z rádia sa ozývajú pop-stars a hlásatelia, ktorí sa nás snažia pobaviť, aj keď je ich humor občas suchý. Texty piesní sú často nezmyselné a hudba je príliš hlasná. Naivné mladé dievčatá sa riadia radami z "úžasných článkov" a chcú vyzerať dokonalo ako modelky z titulných strán. Často vďaka diétam končia ako anorektičky alebo bulimičky. Žurnalisti rozoberajú súkromné životy hercov a spevákov.
V kontexte Tatier je dôležité, ako masmédiá prezentujú tento región. Či už ide o reklamy na luxusné hotely, články o extrémnych športoch alebo reportáže o environmentálnych problémoch, masmédiá formujú naše vnímanie Tatier a ovplyvňujú naše rozhodnutia, ako sa k nim správame.
Je dôležité uvedomiť si, že masmédiá nám neponúkajú vždy objektívny obraz reality. Často sú zamerané na zisk a senzácie, a preto môžu skresľovať informácie a podsúvať nám určité hodnoty. Mali by sme byť kritickí voči tomu, čo vidíme, čítame a počúvame, a snažiť sa hľadať aj iné zdroje informácií.
V súvislosti s Tatrami to znamená, že by sme nemali nekriticky prijímať všetko, čo sa o nich píše a hovorí. Mali by sme sa zamýšľať nad tým, kto má záujem na tom, aby boli Tatry prezentované určitým spôsobom, a aké sú dôsledky takejto prezentácie.
Prečítajte si tiež: Sympatia a podmienky v NN Tatry
Jednou z možností, ako sa brániť negatívnemu vplyvu masmédií, je vzdelávanie a rozvoj kritického myslenia. Mali by sme učiť deti a mladých ľudí, ako analyzovať informácie, rozpoznávať manipuláciu a vytvárať si vlastný názor.
V kontexte Tatier to znamená, že by sme mali podporovať vzdelávanie o prírode, histórii a kultúre tohto regiónu. Mali by sme učiť deti a mladých ľudí, ako sa správať zodpovedne k prírode a ako chrániť Tatry pre budúce generácie.
Našťastie, existujú aj alternatívy k masovej kultúre. Stále existujú umelci, spisovatelia a tvorcovia, ktorí sa snažia vytvárať hodnotné a inšpiratívne diela. Dôležité je ich podporovať a šíriť ich tvorbu. Tiež je dôležité hľadať pozitívne príklady v našom okolí a inšpirovať sa nimi.
V Tatrách to znamená, že by sme mali podporovať miestnych umelcov, remeselníkov a podnikateľov, ktorí sa snažia o udržateľný rozvoj regiónu. Mali by sme šíriť informácie o pozitívnych projektoch a iniciatívach, ktoré prispievajú k ochrane prírody a kultúry Tatier.
Každý z nás má zodpovednosť za to, čo konzumuje a ako sa správa. Mali by sme sa snažiť byť vzorom pre ostatných a šíriť pozitívne hodnoty. Nemôžeme očakávať, že sa spoločnosť zmení sama od seba. Musíme začať u seba a aktívne prispievať k lepšej budúcnosti.
Prečítajte si tiež: Zážitky v Tatrách pre seniorov
V kontexte Tatier to znamená, že by sme mali byť zodpovední turisti, ktorí sa správajú ohľaduplne k prírode a rešpektujú miestnu kultúru. Mali by sme podporovať udržateľné podniky a projekty, ktoré prispievajú k ochrane Tatier.
Dnes uplynulo 65 rokov od schválenia zákona o vzniku Tatranského národného parku (TANAP). Ten vstúpil do platnosti 1. januára 1969 a odvtedy prešiel najväčší národný parku na Slovensku veľkými zmenami. Územie TANAP spravujú dve štátne organizácie, a to Správa TANAP z titulu ochrany prírody a Štátne lesy (ŠL) TANAP z titulu správy majetku štátu a zákona o lesoch.
V počiatkoch vzniku národného parku si dali lesníci a ochranári za úlohu najmä revitalizovať územie TANAP. To bolo za dlhé stáročia dosť významne negatívne ovplyvnené ľudskou činnosťou. Išlo predovšetkým o ťažbu dreva či veľkoplošné pasenie dobytka a následný vplyv na lesné ekosystémy. Dali si tak za úlohu postupne zalesniť park a vznikol program starostlivosti o TANAP, ktorý bol zásadným legislatívnym dokumentom.
Dlhoročným problémom TANAP-u je zonácia, ktorá by mala vyňať časti národného parku s lyžiarskymi strediskami z najvyššieho stupňa ochrany prírody. Podľa riaditeľa Správy TANAP Pavla Majka, "to, že lyžiarske stredisko je v 5. stupni ochrany prírody, devalvuje skutočné kvality prírody."
V poslednom období sa vo Vysokých Tatrách investujú nemalé finančné prostriedky do budovania infraštruktúry, podľa ochranárov je to však späté s históriou národného parku. Majko konštatoval, že Správa TANAP vie pri dodržaní všetkých legislatívnych podmienok akceptovať aj modernizáciu tohto územia. Do budúcna je však záväzkom všetkých zainteresovaných vyňať tieto oblasti z ochrany prírody.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť a práca pre seniorov v Tatrách
Podľa námestníka ŠL TANAP Mariána Šturcela, "Za tých 65 rokov pribudlo viac lesov a ich kvalita sa zároveň zvýšila. Pomocou krokov v tých prvých rokoch sa podarilo eliminovať negatívne zásahy človeka, čo malo okamžitý odraz na zlepšení stavu prírody." Zároveň sa podľa neho zvýšila aj návštevnosť i záujem o TANAP, pričom dnes je turizmus dominantným prvkom Tatier.
V súčasnosti prebieha celonárodná diskusia o Štrbskom Plese a jeho ďalšom osude. Cieľom diskusie by malo byť zlepšenie dnešného stavu. Iniciatíva My sme les spustila petíciu, ktorá žiadala, aby boli všetky plánované zmeny územného plánu v obci Štrba zastavené až do momentu, kedy bude schválená zonácia TANAP-u.
Podľa názoru Tatry Mountain Resorts (TMR), zonácia TANAP-u a územný plán obce spolu nijako nesúvisia. Z navrhovaných zmien územného plánu (aj vplyvom petície, medializácie, alebo politického tlaku) niektoré zámery vypadli, vrátane zámerov, ktorých realizácia priamo súvisí so zlepšením situácie v celom areáli Štrbského Plesa.
Štrba sa problémom s parkovaním trápi už dlhé roky. Po rokoch dohadovania sa nakoniec miestni dokázali zhodnúť na mieste, kde sa mal postaviť parkovací dom. TMR ponúkla investíciu až 20 miliónov eur do rekonštrukcie existujúceho centrálneho parkoviska s kapacitou dvetisíc áut, čo by umožnilo vydať ZÁKAZ VJAZDU do horných častí areálu Štrbské Pleso.
S centrálnym záchytným parkoviskom súvisí aj otázka dopravy vnútri areálu. TMR navrhla postaviť mestskú verejnoprospešnú dopravnú lanovku, ktorá by slúžila ako MHD pre miestnych a prepravovala by samozrejme aj turistov. Petícia a následný tlak okamžite zmietli ideu tejto dopravnej MHD lanovky.
Petícia a následné škrty v plánovaných zmenách územného plánu v Štrbe majú aj ďalšie implikácie. Súčasná katastrofálna podoba námestia pod mostíkmi zostáva bezo zmien. Napríklad plánovaná renovácia areálu hotela FIS sa nekoná. Renovácia Heliosu je otázna, pretože ani tá detská zjazdovka, ktorá vedľa Heliosu v minulosti bola a teraz je tam lúka, sa nesmie oživiť.
Vo Vysokých Tatrách sa stavia, najmä nové apartmánové domy, nové byty a aj nejaké hotely. A nakoniec aj tá kritizovaná vyhliadková veža, ktorej účel uniká aj mne. Stavia sa jednoducho preto, že o nové veci je asi záujem a najmä preto, že sú vydávané stavebné povolenia.
TMR tvrdí, že nestavia nič, ani nie je účastníkom žiadneho nového stavebného konania v Štrbe. Chce iba renovovať a revitalizovať už stojace objekty, ktoré má vo vlastníctve a ktoré si nevyhnutne rekonštrukciu vyžadujú.
Podľa TMR, petícia nezastavila skutočný stavebný boom, o ktorom sme počúvali. Pokračuje projekt Mlynické lúky, výstavba okolo Nového štrbského plesa, dokončuje sa vyhliadková veža a v hre je aj Andelova zjazdovka a iné… Naopak, nebude sa riešiť parkovanie, nebude sa riešiť ZÁKAZ VJAZDU do horných častí areálu (neriešená preprava), námestíčko pod mostíkmi, nové sociálne zariadenia, vodojem, areál hotela FIS a možno ani Helios.
Vzdelávanie v kontexte maturitných tém, ako napríklad "Budeme sa prepadať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali" od Borisa Filana, podnecuje mladých ľudí k zamysleniu nad hodnotami, ktoré spoločnosť prezentuje, a k rozvoju kritického myslenia. Ďalšie maturitné témy, ako "Sociálna internetová sieť - náš sluha či pán?", "Ako nájsť rovnováhu medzi online a offline svetom?" alebo "Dobro a zlo sú v každom človeku, voľba je však na tebe…", súvisia s aktuálnymi spoločenskými problémami a osobným rozvojom.
tags: #ako #revitalizovať #Tatry #diskusia