Ako dlho trvá rozhodcovské konanie?

Každý sa môže ocitnúť v situácii, keď potrebuje právnika alebo advokáta. Vo svete podnikania existujú dve možnosti: klasický štátny súd a rozhodcovský súd.

Čo je rozhodcovský súd?

Rozhodcovský súd nie je všeobecný súd. Stále rozhodcovské súdy rozhodujú spory z domácich a medzinárodných obchodných a občianskoprávnych vzťahov, ak sa rozhodcovské konanie koná na Slovensku. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať o všetkých sporoch týkajúcich sa právnych vzťahov, v ktorých možno uzavrieť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o existenciu práva alebo právneho vzťahu. Rozhodcovské súdy existujú vedľa všeobecných súdov. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len o sporoch, ktoré môžu účastníci konania pred súdom urovnať súdnym zmierom.

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:

• o založení, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
• o osobnom stave,
• súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Od 1. januára 2020 môže stály rozhodcovský súd so sídlom na Slovensku zriadiť len Slovenský olympijský a športový výbor, národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd na svoje náklady, ak to ustanovujú osobitné predpisy.

Za rozhodcovský súd koná jedna alebo viac osôb, podľa dohody strán, ale počet rozhodcov musí byť vždy nepárny. Zástupcovia rozhodcovských súdov sa nazývajú rozhodcovia. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú a ktorá spĺňa tri podmienky: plnoletosť, bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony.

Prečítajte si tiež: Rýchly postup pre ZŤP

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať ani spory medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určitom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Prípadné nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy môže byť nahradené vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej. Ak to v rozhodcovskej zmluve zmluvné strany výslovne nevylúčia, sú právne následky rozhodcovskej zmluvy záväzné aj pre ich právnych nástupcov.

Najjednoduchší spôsob, ako zabezpečiť rozhodovanie sporov rozhodcovským súdom, je vložiť tzv. rozhodcovskej doložky do akejkoľvek písomnej zmluvy alebo dohody. Ak chcete, aby prípadné spory rozhodoval Arbitrážny súd, môžete si stiahnuť rozhodcovskú doložku Arbitrážneho súdu a vložiť ju ako samostatný článok do písomnej zmluvy alebo dohody, ktorú uzatvárate s vaším partnerom. V prípade, že advokát pre Vás zabezpečuje vypracovanie akejkoľvek zmluvy alebo dohody, môžete ho požiadať o to, aby do zmluvy, resp. dohody, doplnil rozhodcovskú doložku.

Priebeh rozhodcovského konania

Celý priebeh je riadený rokovacím poriadkom, záväzným pre konkrétny rozhodcovský súd. Proces začína žalobou, ktorá je doručená na rozhodcovský súd. Ak si účastníci sporu vybrali jedného rozhodcu, žaloba je doručená aj jemu. Na súde sa nevyžaduje prítomnosť advokátov, ba dokonca celé súdne konanie sa môže uskutočniť v písomnej forme. Rozhodcovské konanie prebieha spravidla v písomnej forme. Na rozdiel od konania pred všeobecnými súdmi je konanie pred rozhodcovským súdom neverejné.

Prečítajte si tiež: Proces posudzovania ZŤP

Podaná žaloba je doručená druhej strane, ktorá má priestor na vyjadrenie. Žalobu je možné kedykoľvek meniť a dopĺňať, až do momentu vynesenia rozsudku. Hneď ako sa druhá strana vyjadrí k žalobe, nariadi rozhodcovský súd ústne pojednávanie alebo vynesie rozsudok bez toho, aby k pojednávaniu vôbec došlo. Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Základnou zásadou rozhodcovského konania je rovnosť účastníkov. Nikomu nemožno brániť, ani ho obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany. Táto zásada umožňuje využívať procesné ustanovenia, napr. právo na žalobnú odpoveď, právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkazy a iné. Rozhodcovský súd sa pri svojom rozhodovaní neprikláňa na ani jednu stranu. Dôkazy nevykonáva ex offo, ani nevyvíja žiadnu iniciatívu pri ich navrhovaní. Neuplatňuje sa tu vyhľadávacia zásada.

Rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína doručením žaloby rozhodcovi. Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len "žaloba"). Rozhodcovské konanie pred rozhodcom začína podaním žaloby. V konaní vystupuje žalujúca strana ako žalobca a žalovaná strana ako žalovaný. Strany (žalobca a žalovaný) rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie.

Ak Vás advokát zastupuje v súdnom konaní pred všeobecným súdom, môžete s ním konzultovať možnosť rozhodnutia tohto sporu v konaní pred rozhodcovským súdom. Podmienkou je, že všetci účastníci súdneho konania pred všeobecným súdom súhlasia s takýmto postupom. Advokát v spolupráci s ďalšími účastníkmi konania zabezpečí vypracovanie rozhodcovskej zmluvy, ktorú po jej podpísaní účastníkmi konania zašle všeobecnému súdu. Môžete využiť právne zastúpenie advokátom v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Advokát sa musí oboznámiť najmä s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu a následne vypracuje vo Vašom mene žalobu, ktorú doručí rozhodcovskému súdu. V konaní pred rozhodcovským súdom Vás advokát bude zastupovať až do právoplatného skončenia veci.

Pozitíva rozhodcovského súdu

Najväčšími pozitívami sú rýchlosť konania a nižšie finančné náklady v porovnaní so všeobecnými súdmi. Rozhodcovským súdom možno vyriešiť aj spory so zahraničnými obchodnými partnermi. Ďalšou dobrou črtou tohto procesu je flexibilita. Pri riešení sporu si možno vybrať ktorýkoľvek zo zoznamu rozhodcovských súdov, prihliadnuc na vzdialenosť od vašej firmy, prípadne referencie. Vybrať si môžete aj rozhodcu, dajte však pozor na to, aby bol nestranný a spor rozhodol objektívne. Rozhodcovský rozsudok je platný aj v zahraničí. Ak je dlžník zo zahraničia alebo tam vlastní majetok, rozsudok o zaplatení dlžnej čiastky je platný okamžite bez potreby ďalších dokumentov či osvedčení.

Prečítajte si tiež: Domov dôchodcov pre seniorov

Konanie trvá obvykle niekoľko týždňov. Zvyčajne konanie trvá od 1 až do 3 mesiacov, a to od podania žaloby až po vydanie rozsudku. Na rozdiel od všeobecných súdov, na ktorých je priemerná dĺžka konania takmer 2 roky. Aj vďaka tomu, že konanie netrvá tak dlho, máte nižšie náklady za právne služby.

Na rozdiel od všeobecných súdov, môže byť pojednávanie na vhodnom mieste kdekoľvek. Stačí, ak sa na ňom účastníci dohodnú. Najvýhodnejšie je to práve pre podnikateľov, ktorí obchodujú so zahraničnými spoločnosťami.

Konanie pred klasickým štátnym súdom je zdĺhavé aj preto, že účastníci se neustále odvolávajú k vyšším soudům. Tie následne vec vracajú nižším súdom a vzniká „ping pong“, ktorý odnesie hlavne žalobca, ktorý sa domáha svojho práva. Konanie pred rozhodcom je zo zákona jednoinstančné, nie je možné sa odvolávať, akonáhle rozhodca rozhodne, je spor ukončený.

Klasický súd vždycky nariaďuje jednanie, ku ktorému sa musia dostaviť obidve strany, hoci sa to môže zdať zbytočné. Príklad - predmetom sporu je uznanie dlhu, v ktorom dlžník prakticky nemá čo rozporovať. Tejto zbytočnosti sa je v rozhodcovskom konaní možné vyhnúť. Je možné sa dohodnúť, že rozhodca nenariadi ústne jednanie.

U klasického súdu je niekedy nepríjemné, že v jednacej sieni sedia aj ľudia, ktorých sa prípad netýka, či už z dôvodu záujmu o právo, alebo z důvodu, že sa chcú dozvedieť niečo o našej spoločnosti. Naopak rozhodcovské konanie je neverejné, vedľa rozhodcu a účastníkov konania sa ho účastnia iba osoby, s ktorých účasťou vyslovia účastníci súhlas. O Vašom know-how či inom obchodnom tajomstve sa nikto nedozvie. Naviac, pokiaľ sa na tom strany dohodnú, je možné vydať aj rozhodcovský nález bez odôvodnenia.

Na základe rozhodcovského nálezu je možné viesť exekúciu bez ďalšieho, rovnako ako na základe klasického rozsudku.

Negatíva rozhodcovského súdu

K najvýraznejším negatívam patrí nižšia miera nezávislosti a nestrannosti, ktorá sa môže prejaviť aj pri rozhodovaní rozhodcov. Rozhodcovský súd môže nechať zriadiť aj jeden z účastníkov rozhodcovského konania. Na prvý pohľad je zrejmé, že v takomto prípade by mohol súd rozhodnúť v prospech svojho zriaďovateľa.

Rozhodcovský rozsudok charakterizuje konečnosť. Nemôžete sa voči nemu odvolať a prijať ho budete musieť aj v prípade, že rozhodca sa nerozhodol správne a vynesený rozsudok je v istom ohľade nesprávny. Odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku nie je možné, len ak je takáto dohoda uvedená v rozhodcovskej zmluve. Bez takejto dohody je preskúmanie rozhodcovského rozsudku vylúčené. Ak sa účastník rozhodcovského konania cíti poškodený, môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský súd nemôže rozhodovať vo všetkých oblastiach. Predmetom konania nesmie byť napr. rozvod manželstva, vlastnícke právo k nehnuteľnosti či exekúcia. Rozhodcovské konanie nesmie rozhodovať o zmene alebo vzniku či zániku vlastníckeho práva, či o pozbavení spôsobilosti.

Súdy nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodnutia.

Klasické súdy však možnosť rozhodovať na základe „sedliackeho rozumu“ nemajú. Rozhodca však túto možnosť má, môže totiž rozhodnúť na základe spravodlivosti, tzn. čo mu prijde spravodlivé.

tags: #ako #dlho #trvá #rozhodcovské #konanie