
Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec alebo iná poistená osoba nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, ako sa vypočítava nemocenská dávka, aby ste mali aspoň čiastočne zabezpečený príjem. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako sa nemocenská dávka počíta, kto ju vypláca a na čo si dať pozor.
Nemocenská dávka je dávka zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancom, samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) alebo dobrovoľne poisteným osobám, ak sú uznaní za dočasne práceneschopných lekárom. Cieľom je zabezpečiť príjem počas obdobia, keď nemôžu pracovať.
Nárok na nemocenskú dávku má každý, kto spĺňa nasledovné podmienky:
Dočasnú práceneschopnosť potvrdzuje lekár na oficiálnom tlačive. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Výplata nemocenskej dávky je rozdelená medzi zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu.
Prečítajte si tiež: Nemocenská dávka a rodičovský príspevok
Toto rozdelenie platí pre zamestnancov. V ostatných prípadoch (SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, fyzická osoba v ochrannej lehote alebo zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých 10 dní PN) platí:
Počas prvých 10 dní PN poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu. Táto náhrada sa vypočítava nasledovne:
Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu príjmu v najbližšom výplatnom termíne.
Od 11. dňa PN preberá výplatu nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa. Výška dávky je 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Výpočet nemocenskej dávky závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Prečítajte si tiež: Všetko o Redukčnej Hranici pri Nemocenskom
DVZ je priemerný denný zárobok, z ktorého platíte poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočíta sa ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní v tomto období. DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Rozhodujúce obdobie sa určuje podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva. Ak nemocenské poistenie trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúcim obdobím je tento rok. Ak nemocenské poistenie začalo v priebehu predchádzajúceho roka, rozhodujúcim obdobím je obdobie od začiatku poistenia do konca roka.
Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp.
Príklad: Pani Dorota je zamestnankyňa a poberá ošetrovné od 16.3.2020. Rozhodujúce obdobie je rok 2019 (pretože zamestnanie začalo ešte pred 1.1.2019). Pani Dorota v roku 2019 dlhodobo maródovala a potom si vzala neplatené voľno. Ošetrovné sa preto určí z pravdepodobného DVZ. Keby pani Dorota nešla v mesiaci marec 2020 na ošetrovné, poistné by sa platilo z vymeriavacieho základu 700 eur (hrubý príjem za celý mesiac marec 2020 by bol 700 eur).
Príklad 1: Zamestnanec s hrubou mzdou 1 200 eur mesačne je PN 21 dní. Jeho denný vymeriavací základ je približne 39,60 eura.
Prečítajte si tiež: Evidencia dôchodkov
Celková výška PN je približne 442 eur.
Príklad 2: Žena s hrubým príjmom 1 500 eur bude chorá 15 dní. Počas prvých troch dní dostane 25 % z DVZ a od 4. do 10. dňa 55 % z DVZ od zamestnávateľa. Od 11. dňa preberá vyplácanie nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa vo výške 55% z DVZ.
Príklad 3: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
Príklad 4: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
Výška nemocenskej dávky závisí od dĺžky trvania nemocenského poistenia. Ak poistenie trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, výpočet je jednoduchší. Ak vzniklo v priebehu roka, rozhodujúce obdobie sa určí od vzniku poistenia.
Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň.
Ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Počas ochrannej lehoty má zamestnanec nárok na nemocenské dávky.
Mnohí ľudia si uzatvárajú komerčné poistenie ušlého zárobku, aby počas práceneschopnosti zvýšili svoj príjem, ideálne až na úroveň svojej bežnej mzdy. Výška tejto dávky závisí od podmienok poisťovne a nastavení konkrétnej poistnej zmluvy.
Plnenie po uplynutí karenčnej doby: Nárok na dennú dávku z poistenia ušlého zárobku v prípade práceneschopnosti vzniká nasledujúci deň po uplynutí karenčnej doby. Dĺžka karenčnej doby môže byť rôzna, obvykle 14 alebo 28 dní. Nárok na dávku potom vzniká od 15. alebo 29.
Výška poistného plnenia sa vypočíta veľmi jednoducho. Ak máte nastavené plnenie od 15. dňa práceneschopnosti, výška plnenia bude: (celkový počet dní PN - 14 dní, za ktoré vám poisťovňa denné odškodné nevyplatí) × dohodnutá poistná suma. To znamená, že ak by ste boli PN 30 dní, poisťovňa vám vyplatí denné odškodné za 16 dní, čiže za 15., 16., 17. až 30. V prípade, že máte nastavené plnenie od 29. dňa a práceneschopní budete 30 dní, vyplatené vám bude poistné plnenie za dva dni, teda za 29. a 30.
Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie.
Oneskorená výplata dávky môže byť spôsobená administratívnymi chybami alebo oneskorením pri predkladaní potrebných dokumentov.
Od januára budúceho roka sa živnostníkom zvýšia dávky zo sociálneho poistenia. Dôvodom je rast minimálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítajú odvody aj samotné dávky. Viac peňazí dostanú najmä tí, ktorí platili minimálne odvody alebo sa im v priebehu roka zvýšil osobný vymeriavací základ.
Rast priemernej mzdy sa od januára 2026 premietne do vyšších dávok z nemocenského poistenia. Viac peňazí dostanú ľudia počas práceneschopnosti, rodičia na materskej či otcovskej dovolenke, ženy poberajúce tehotenskú dávku alebo zamestnanci na ošetrovnom.