
Kúpno-predajná zmluva za materiál predstavuje základný nástroj v obchodných vzťahoch, ktorý upravuje podmienky predaja a kúpy materiálu. Správne účtovanie a daňové posúdenie tejto transakcie je kľúčové pre zabezpečenie súladu s platnou legislatívou. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na účtovanie a daňové aspekty kúpno-predajnej zmluvy za materiál, s dôrazom na relevantné právne predpisy a postupy.
Podľa § 2 ods. 4 Zákona o účtovníctve (ZoÚ) sa nákladmi rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov. Náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.
Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúčtovaní na príslušných nákladových druhoch v účtovej triede 5 účtuje v prospech účtu 655 a na ťarchu účtu 382 a ich zúčtovanie v prospech účtu 382 a na ťarchu účtu 555. Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia.
V účtovnej triede 5 sa účtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady. Na jednotlivé účty tejto účtovnej triedy sa účtujú účtovné prípady narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia časovo rozlíšené. Ak sa nezistia tieto sumy pred účtovaním príslušných účtovných dokladov, účtujú sa tieto sumy na príslušné účty v účtovej triede 5. V účtovných jednotkách, ktoré poskytujú služby, napríklad v cestovných kanceláriách, vo verejnom stravovaní, sa v nákladoch v účtovnej triede 5 účtujú celé sumy faktúr alebo iných dokladov a tržby za poskytnuté služby sa účtujú v účtovnej triede 6. Konečné stavy účtov v účtovnej triede 5 sa pri uzavieraní účtovných kníh účtujú na ťarchu účtu 710 - Účet ziskov a strát.
Opravy nevýznamných nákladov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky. Náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia. Významné opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú na účtoch 428 alebo 429.
Prečítajte si tiež: Príspevok na podnikanie a jeho účtovanie
Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi. Na daňové účely sa vo všeobecnosti akceptujú výdavky (náklady), ktoré sú zaúčtované v účtovníctve.
Pre daňovú uznateľnosť výdavkov musia byť splnené nasledovné podmienky:
ZDP ďalej predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmy musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so ZoÚ a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so ZDP, ak ZDP neustanovuje inak.
Ak dochádza k oprave chýb minulých účtovných období, pričom ide o také náklady (výdavky), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, alebo ide o také výnosy (príjmy), ktoré sú zdaniteľným príjmom, tieto sa zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a to aj napriek skutočnosti, že v účtovníctve sú zaúčtované v bežnom účtovnom období.
Ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, čiže zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z postupov účtovania alebo nezahrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných postupov účtovania mali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bežnom účtovnom období výsledkovo alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenej straty) daňovník nemusí zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým tento náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí. Je to na jeho rozhodnutí. To znamená, že ak oprava tejto chyby bude účtovaná výsledkovo, bude súčasťou základu dane v tom období, v ktorom sa o oprave účtuje, a daňovník nemusí podávať dodatočné daňové priznanie.
Prečítajte si tiež: Účtovanie sponzorského príspevku
Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom s výnimkou rezerv vymedzených v § 20. Rezervami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) ZDP za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a rezervy účtované ako náklad podľa § 19 postupov účtovania pre podnikateľov.
Súčasťou základu dane nie sú ani rezervy, ktoré sa v účtovníctve tvoria na ťarchu výnosov (ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov). Konkrétne ide o rezervu na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii. Keďže súčasťou základu dane sú len tie rezervy, ktoré sú uvedené v § 20, rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii nie je daňovo uznaná. Bonusy, rabaty, skontá a vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii, na ktoré bola tvorená daňovo neuznaná rezerva, sa teda zahrnú do základu dane až v čase použitia rezervy.
Pri použití zákonnej rezervy ZDP v § 20 ods. 20 ustanovuje, že rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy. Rovnako sa postupuje aj pri zrušení rezervy. Pokiaľ ide o náklad, na ktorý bola tvorená rezerva daňovo neuznaná, tento sa podľa § 17 ods. 23 ZDP zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19 ZDP. Zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa. Do základu dane sa nezahrnie ani zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok.
Pri uzavretí účtovných kníh začiatočné stavy účtov 112 - Materiál na sklade a 132 - Tovar na sklade a v predajniach sa účtujú so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov 501 - Spotreba materiálu a 504 - Predaný tovar. Konečné stavy zásob materiálu a tovaru overené inventarizáciou sa účtujú na ťarchu účtov 112 - Materiál na sklade a 132 - Tovar na sklade a v predajniach a v prospech účtov 501 - Spotreba materiálu a 504 - Predaný tovar.
Spotrebované pohonné látky sú daňovými nákladmi v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca účtovaním PN
Predaj podniku riešia ustanovenia § 476 až § 488 Občianskeho zákonníka (OZ). Predmetom zmluvy o predaji podniku (alebo časti podniku - § 487 OZ) je prevod vlastníckeho práva k veciam tvoriacim hmotný substrát podniku (stroje, zásoby, budovy a pod.), prevod práv a majetkových hodnôt, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku (napr. pohľadávky, licencie a iné obchodné zmluvy, goodwill podniku), ako aj prevod (prevzatie) záväzkov súvisiacich s podnikom.
Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Zmluvné strany by mali v zmluve presne špecifikovať, na ktoré práva a záväzky patriace k predávanému podniku sa predaj vzťahuje. Ak zmluvné strany o rozsahu prevádzaných práv alebo záväzkov nič neuvedú, prechádzajú na kupujúceho zo zákona všetky práva a záväzky pariace k podniku, a to aj záväzky nezachytené v účtovnej evidencii. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa dotýkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Pri predaji podniku prechádzajú na kupujúceho aj práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Výška kúpnej ceny je vecou dohody zmluvných strán, pokiaľ výnimočne cena niektorých vecí pri predaji podniku alebo jeho časti medzi tuzemskými osobami nie je limitovaná cenovým predpisom. Ku dňu účinnosti zmluvy je kupujúci povinný odovzdať a predávajúci povinný prevziať veci zahrnuté do predaja podniku. O prevzatí vecí sa spíše zápisnica (§ 483 ods. 1 OZ), ktorá musí byť podpísaná predávajúcim aj kupujúcim. Deň účinnosti zmluvy by si zmluvné strany mali dohodnúť. Ak tento deň nie je v zmluve výslovne uvedený, je zmluva účinná jej podpísaním.
Zákon o účtovníctve v § 25 ods. 1 písm. e) ukladá kupujúcemu povinnosť oceniť jednotlivé zložky majetku a záväzkov kúpeného podniku reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2. Reálnou hodnotou podľa § 27 ods. c) ocenenie stanovené podľa osobitného predpisu (napr. § 95 zák. č. 594/2003 Z. z.). Goodwill je v účtovníctve považovaný za dlhodobý nehmotný majetok a definícia a spôsob jeho účtovania sú upravené v § 37 ods.
Daňová úprava predaja a kúpy podniku je riešená v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) v § 17 ods. a) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou účtovnou a zostatkovou cenou daňovou (§ 25 ods. b) pri neodpisovanom majetku o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou evidovanou v účtovníctve a reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 1 písm.
Podľa § 19 ods.1 zákona o DPH daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania tovaru. Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, to znamená, že rozhodujúce je získanie ekonomického vlastníctva k veci. Hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty.
Deň dodania tovaru sa určuje podľa toho, o aký druh tovaru sa jedná, t.j.
Nasledujúce príklady ilustrujú praktické situácie a ich riešenie z hľadiska účtovania a DPH:
Dodací list a preberací protokol sú dôležité dokumenty, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri kúpnych zmluvách a zmluvách o dielo. Dodací list slúži ako doklad o odoslaní tovaru, zatiaľ čo preberací protokol potvrdzuje stav predmetu, ktorý bol prevzatý.
Dodací list sa vystavuje pri kúpnych zmluvách ako doklad, že tovar bol odoslaný. Popisuje sa v ňom kvalita, druh, množstvo atď. tovaru. Ak sa tovar doručuje prostredníctvom prepravcu, prepravca tovar skontroluje podľa dodacieho listu, a pokiaľ tovar popisu zodpovedá, dodací list potvrdí. Po doručení potom dodací list potvrdí aj samotný príjemca a takto potvrdený ho odosielateľovi vráti späť. Dodací list sa vystavuje v dvoch vyhotoveniach - jeden bude slúžiť ako doklad pre predávajúceho a jeden dostane osoba, ktorá platí za tovar.
Preberací protokol sa vystavuje ako doklad o stave predmetu, ktorý sme prevzali. Odovzdávajúci musí popísať celkový stav tovaru spolu so všetkými dôležitými a podstatnými údajmi, ktorý potom osoba preberajúca tovar alebo dielo potvrdí. Preberací protokol sa využíva pri zmluvách o dielo a pri významnejších kúpach, ako napr. pri kúpe bytu, vozidla, pozemku atď.
Dodací list a preberací protokol zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, vyžaduje sa doklad o odoslaní tovaru. Ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inak ako poštovým podnikom, vyžaduje sa kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom je odberateľom alebo osobou ním poverenou potvrdené prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Ak prepravu tovaru vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, vyžaduje sa potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Toto potvrdenie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 43 ods. 5 písm. b) a c) zákona o dani z pridanej hodnoty.