
Príspevok na podnikanie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) predstavuje významnú pomoc pre začínajúcich podnikateľov. Správne účtovanie tohto príspevku je však kľúčové pre dodržanie platnej legislatívy a vyhnutie sa prípadným problémom s daňovým úradom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o účtovaní príspevku na podnikanie, a to ako v jednoduchom, tak aj v podvojnom účtovníctve, s ohľadom na rôzne situácie a zmeny v legislatíve.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, poskytovaný ÚPSVaR, je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s prevádzkovaním podnikania. Podnikatelia, ktorí tento príspevok získajú, môžu viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. Samotné účtovanie dotácie upravuje § 41 ods. 8 a 9 a § 45 ods. 8 opatrenia MF SR č. Podľa § 69 ods.
Žiadny právny predpis taxatívne nevymedzuje samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO), aby v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti musela využívať len tzv. podnikateľský účet. To znamená, že na realizáciu výdavkov ako aj príjmov môže využívať aj súkromný účet. Ak však využívate jedne bankový účet v rámci podnikania ako aj v súkromnej oblasti, nie je to z hľadiska prehľadnosti o jednotlivých príjmoch a výdavkoch praktické.
V súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) všetky účty, ktoré sa SZČO rozhodne používať v podnikaní, musí oznámiť správcovi dane. Novozaložené bankové účty je nevyhnutné správcovi dane ohlásiť najneskôr do 30 dní od založenia príslušného bankového účtu.
Zároveň je potrebné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B na riadku 26 uviesť číslo bankového účtu, ktorý SZČO používa na podnikanie. V prípade ak SZČO používa na podnikanie viac bankových účtov, uvedie ich v daňovom priznaní v XIV. oddiele - miesto na osobitné záznamy daňovníka.
Prečítajte si tiež: Účtovanie sponzorského príspevku
Prijatie príspevku na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, (poskytnutého v súlade s § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti) na súkromný účet a následne aj použitie tohto príspevku na úhrady výdavkov, je potrebné v jednoduchom účtovníctve SZČO zaevidovať. Uvedený príspevok, resp. dotácia je zdaniteľným príjmom, z ktorého SZČO musí odviesť daň príslušnému správcovi dane.
V nadväznosti na účel použitia prostriedkov poskytnutého finančného príspevku, pri uzavieraní peňažného denníka SZČO zaúčtuje účtovné operácie s ohľadom na vyčíslenie základu dane z príjmov nasledovným spôsobom.
Do základu dane SZČO zahrnie medzi svoje príjmy tento príspevok, resp. jeho časť v období, keď ho zároveň použije na úhradu daňových výdavkov, na ktoré bol príspevok poskytnutý. V praxi uvedené znamená, že do príjmov daného zdaňovacieho obdobia sa zahrnie len tá časť príspevku, ktorá už bola vyčerpaná. Výdavky sa zaúčtujú ako daňové výdavky, podľa druhu nákupu (výdavky ovplyvňujúce základ dane) a súčasne v období ich vynaloženia sa zaúčtujú v rovnakej výške príjmy zo živnosti ovplyvňujúce základ dane (ostatné príjmy). Zvyšok príspevku sa zdaní v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď dôjde k jeho použitiu na úhradu daňových výdavkov SZČO.
Vyššie uvedený spôsob zahrňovania výdavkov a príjmov do základu dane SZČO v súvislosti s prijatým príspevkom platí len v prípade, ak z príspevku boli hradené prevádzkové náklady (napr. nákup materiálu). Majetok sa odpisuje Obstaranie hmotného alebo nehmotného odpisovaného majetku z takéhoto príspevku sa neuplatňuje v daňových výdavkoch v celej sume a zdaňuje sa len vo výške odpisov. SZČO do daňových výdavkov zahrnie za každé zdaňovacie obdobie len časť odpisov pripadajúcu na dané obdobie. Rovnakú sumu uvedie aj do daňových príjmov (príjmov ovplyvňujúcich základ dane).
Za predpokladu, že SZČO si z príspevku obstarala napr. strojové vybavenie, prijatie príspevku je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku na základe výpisu z banky (aj v prípade súkromného účtu nahláseného správcovi dane) ako príjem peňažných prostriedkov na účte v banke v druhovom členení ako príjem, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca účtovaním PN
Keďže stroje sa odpisujú 4 roky, prijatý príspevok zahrnie do základu dane postupne počas štyroch rokov v príslušnej výške odpisov. SZČO pri uzatváraní peňažného denníka k 31. 12.
Podnikateľ - fyzická osoba požiadal o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Rozhodol sa začať podnikať na základe osvedčenia o živnostenskom podnikaní v oblasti kopírovacích a rozmnožovacích služieb. Podľa uzavretej dohody s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny mu bol priznaný príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v sume 3 000 EUR. Nie je platiteľom DPH.
Podnikateľ - fyzická osoba prijal príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť na podnikateľský bankový účet v sume 3 000 EUR. Táto transakcia sa zaznamená:
Na výkon svojej činnosti potrebuje podnikateľ počítač a kopírovacie zariadenie. Podnikateľ obstaral počítač sume 480 EUR a kopírovacie zariadenie v sume 1 720 EUR. Dodávateľ vystavil faktúru, ktorú podnikateľ v lehote splatnosti riadne uhradil. Tieto skutočnosti sa zaznamenajú:
Počítač sa rozhodol zahrnúť do daňových výdavkov ihneď a kopírovacie zariadenie bude odpisovať počas doby jeho životnosti.
Prečítajte si tiež: Ako správne účtovať príspevok z úradu práce?
Upozornenie: Samostatné hnuteľné veci ako je napríklad aj počítač, ktorých ocenenie je nižšie alebo rovné ako 1 700 EUR (§ 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) a doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok, môže podnikateľ zaradiť do dlhodobého hmotného majetku a odpisovať ho alebo môže o ňom účtovať ako o zásobách. V prípade, že sa o ňom rozhodne účtovať ako o zásobách, výdavky vynaložené na obstaranie počítača sú daňovo uznané v celkovej výške už pri jeho nákupe. Spôsob posudzovania a účtovania takto špecifického hmotného majetku musí byť upravený vnútorným predpisom a podnikateľ je povinný postupovať vybraným spôsobom pri každom takomto majetku.
Podnikateľovi vedie účtovníctvo dodávateľsky iná firma, ktorá mesačne fakturuje poskytnutie služby v sume 100 EUR. Faktúra bola uhradená v lehote splatnosti z bankového účtu. Tieto skutočnosti sa zaznamenajú:
Podľa dohody o poskytnutí príspevku môže príspevok použiť aj na úhradu výdavkov súvisiacich s nákupom tonerov a kancelárskeho papiera. Nakúpil od dodávateľa toner v hodnote 150 EUR a kancelársky papier v hodnote 50 EUR. Dodávateľovi faktúru uhradil v lehote splatnosti z bankového účtu. Tieto skutočnosti sa zaznamenajú
Podnikateľ zaplatil poistné a príspevky na sociálne a zdravotné poistenie vo výške 500 EUR. Na ich úhradu použil peňažné prostriedky z príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť. Táto skutočnosť sa zaznamená:
Ročný odpis (pre zjednodušenie za celý rok) bude vo výške 1 720/4 = 430 EUR. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje daňový odpis do peňažného denníka ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Čo sa týka zúčtovania alikvotnej časti príspevku, podnikateľ musí dodržať ustanovenie § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Jednoducho povedané, do základu dane zahrnie v zdaňovacom období tú časť príspevku, ktorá bola použitá na úhradu daňových výdavkov (ovplyvňujúcich základ dane) a ročný odpis z prvého roka odpisovania.
Spočíta všetky daňové výdavky, ktoré boli uhradené z príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, ku ktorým pripočíta prislúchajúcu sumu odpisov majetku nakúpeného za príspevok. V prípade nášho podnikateľa sú daňové výdavky 480 EUR (nákup počítača) + 100 EUR (vedenie účtovníctva) + 200 EUR (kancelársky materiál) + 500 EUR (poistné) + 430 EUR (ročný daňový odpis). Spolu 1 710 EUR. ZAÚČTOVANÍM PRÍSPEVKU DO PRÍJMOV OVPLYVŇUJÚCICH ZÁKLAD DANE SA ZABEZPEČÍ, ŽE DAŇOVÉ VÝDAVKY NEBUDÚ MAŤ VPLYV NA ZÁKLAD DANE.
Poznámka: Účtovanie v knihe záväzkov o zrušení časti záväzku môže podnikateľ vykonať aj mesačne, štvrťročne alebo na konci účtovného obdobia. Predovšetkým je dôležité zabezpečiť, aby bol záväzok vykázaný (prezentovaný) v účtovnej závierke v správnej výške.
Spôsob účtovania prijatého príspevku v podvojnom účtovníctve závisí od skutočnosti, či príspevok bol využitý na prevádzkové alebo investičné účely, pri dodržaní časovej a vecnej súvislosti s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý bol príspevok poskytnutý. Ak je teda príspevok poskytnutý v jednom účtovnom období na úhradu nákladov, ktoré vznikli v inom účtovnom období, je potrebné časovú a vecnú súvislosť dodržať cez účty časového rozlíšenia. Na druhej strane, ak sú najskôr vynaložené náklady a až v inom zdaňovacom období je prijatý príspevok, je potrebné postupovať podľa § 41 ods.
Podľa § 52a ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 - Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 - Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady (účtovný predpis: 384/648).
To znamená, účtovná jednotka má povinnosť účtovať o nároku na dotáciu v tom účtovnom období, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. Účtovná jednotka musí vychádzať z uzatvorenej zmluvy, aké jej boli stanovené podmienky pre získanie dotácie, a musí sama vedieť deklarovať, či sa zmluvné podmienky z jej strany splnia, a tým sa jej dotácia poskytne.
Ak v roku 2024 bolo účtované o mzdových nákladoch na účet 521 a tieto náklady Vám preplatí úrad práce (k tejto skutočnosti máte doklady, z ktorých je zrejmé, že Vám tento náklad bude preplatený = ak je takmer isté, že dotácia bude poskytnutá), musíte aj o výnose účtovať v roku 2024 (nutné účtovať o predpise nároku na dotáciu). Účtovné súvzťažnosti v roku 2024 sú nasledovné:
V roku 2025 budete účtovať len o prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet: 221/346.
Príspevok poskytnutý na základe dohôd uzatvorených po nadobudnutí účinnosti novely zákona sa bude poskytovať v dvoch častiach. V prvom roku dostane podnikateľ 60 % príspevku a druhú časť až po uplynutí jedného roka. Príjem peňažných prostriedkov sa zaúčtuje do peňažného denníka a v knihe účet v banke.
Po uplynutí jedného roka, bude podnikateľovi na základe predloženej správy o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutého príspevku poskytnutá zvyšná časť príspevku vo výške 1 200 EUR (40 % z celkovej výšky príspevku). Príspevok prijal podnikateľ na bankový účet. Príjem druhej časti príspevku sa zaúčtuje tiež v peňažnom denníku a v knihe účet v banke v sume prijatej časti 1 200 EUR. Zároveň sa zaúčtuje vzniknutý záväzok alebo sa zvýši záväzok voči UPSVaR v knihe záväzkov v sume 1 200 EUR.
Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie.
Z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov vyplýva, že dotácia , podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.
Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak daňovník v roku prijatia dotácie (napr. rok 2024) uplatňoval preukázateľné výdavky a viedol jednoduché účtovníctvo, zahŕňal v súlade s ustanovením § 17 ods.
Ak daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období roku 2025 bude uplatňovať výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok uvedených v ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, bude pri zahrňovaní dotácie do základu dane pokračovať spôsobom v súlade s ustanovením §17 ods. 3 písm. h) zákona o dni z príjmov, t.
Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026.
Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.
Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania. Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.
Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur.
Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške je čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (ak uplatnil v roku 2025 výdavky percentom z príjmov). V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j.
Živnostníčka dostala z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ÚPSVaR) dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2024 vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2024) a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Je nepoužitá časť príspevku vo výške 4000 eur položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2025, alebo ide o príjem, ktorý sa nezdaňuje? Ak je položkou zvyšujúcou základ dane v roku 2025, môže si živnostníčka uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z úhrnu príjmov za rok 2025?
Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu.
Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods.
Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, dostáva od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na pracovného asistenta (podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti). Príspevok činí 150 eur mesačne. Pracovnému asistentovi vypláca odmenu vo výške 150 eur mesačne, na základe uzavretej zmluvu o pracovnej asistencii, pričom asistent nie je jeho zamestnancom, t. j.
Otázkou je či príspevok na pracovného asistenta prijatý od ÚPSVaR predstavuje pre ZŤP podnikateľa zdaniteľný príjem a či následne vyplatená odmena pracovnému asistentovi je považovaná za daňový výdavok.
Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp.
Podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do príjmov.
Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady.
Daňovník (podnikajúca FO), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.
Príjmy pracovného asistenta uvedeného v § 59 ods. 2 písm. b ) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov dosahované z vykonávania činnosti pracovného asistenta, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Je to z dôvodu, že v súlade s § 59 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. sa uzatvára medzi pracovným asistentom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, zmluva podľa Občianskeho zákonníka.
Príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú aj príjmy pracovného asistenta podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Pracovný asistent tieto príjmy uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v oddiele č. VI v príslušnom riadku (ods. 2 písm. b) zákona).
Pri príjmoch z výkonu osobného asistenta ako pri príjmoch z výkonu pracovného asistenta je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur ročne za predpokladu splnenia podmienok podľa § 6 ods.