Ako správne vypočítať odvody pri dočasnej PN zamestnanca

Ak sa zamestnanec z dôvodu choroby alebo úrazu stane práceneschopným, je to náročná situácia pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Zamestnanec však nemusí prísť o svoj príjem úplne. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako správne vypočítať odvody pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnanca na Slovensku, s dôrazom na zmeny platné od roku 2025 a 2026.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Od 1.1.2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov:

• všeobecní lekári,
• dorastoví lekári,
• ambulantní lekári - špecialisti,
• nemocniční lekári - špecialisti.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské

Počas PN-ky má zamestnanec, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Jazyková (ne)jednoznačnosť

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Dĺžka podporného obdobia

Zánik nároku na nemocenské nastáva v zmysle § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení najneskôr po uplynutí 52 týždňov po tom, ako dočasná pracovná neschopnosť vznikla. Doba, počas ktorej sa nemocenské poskytuje sa nazýva podporné obdobie. Do tohto obdobia sa podľa § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, pokiaľ patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom, avšak iba ak od konca poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti neuplynulo viac ako 26 týždňov. Pri tehotnej poistenkyni zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, za predpokladu, že jej vznikol nárok na materské, ako to stanovuje § 34 ods.

Príklad:

Poistenec je nemocensky poistený ako zamestnanec. Bol uznaný za dočasne práceneschopného od 1. apríla do 30. apríla 2025 a uplatnil si nárok na nemocenské. Vrátil sa do práce, a následne bol opätovne uznaný za práceneschopného od 15. 5. 2025. V tomto prípade bude mať nárok na podporné obdobie v dĺžke max.

Výška náhrady príjmu a nemocenského

Výška nemocenského predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Toto však platí pri zamestnancoch ktorí začnú poberať nemocenské až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1.1.2026 od 15. dňa).

• Náhrada príjmu od zamestnávateľa (1. - 10. deň):
  • 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
  • 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
• Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa): 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Prečítajte si tiež: Správne vyplnenie žiadosti o ZŤP preukaz

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa vypočíta podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roka.
• od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak vzniklo 2.2.2025 a PN vznikla 1.3.2025), ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní. V takom prípade bude rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Povinnosti zamestnanca počas ePN

Zamestnanec má počas ePN niekoľko povinností:

Prečítajte si tiež: Ako si vybrať pomôcku na držanie tela

• kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN,
• dodržiavanie liečebného režimu.

Povinnosti zamestnávateľa počas ePN

Zamestnávateľ má počas ePN niekoľko povinností:

• sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
• v mzdovom softvéri.

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské?

V prípade ePN nie je potrebné kontaktovať lekára len z dôvodu vystavenia ePN, napr. to ePN a ako funguje?Tzv. elektronického záznamu v Elektronickej zdravotnej knižke občana. vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. poisťovňou, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. dočasnej PN a tiež za žiadosť o nemocenskú dávku.

Zamestnávateľ je povinný prostredníctvom elektronického systému Sociálnej poisťovne:

• oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
• poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
• obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.

Zánik nároku na nemocenské a povinnosti poistenca

Nárok na nemocenské zaniká:

• uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j.
• ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr.
• prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr.
• vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr.

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Potrebné dokumenty

• žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• predložením IV. iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr.

Po ukončení PN je poistenec povinný:

• oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu).

Možnosť odvolania

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Dôležité zmeny od roku 2026

Od januára 2026 sa menia dávky z nemocenského poistenia. Rast priemernej mzdy sa od januára 2026 premietne do vyšších dávok z nemocenského poistenia. Viac peňazí dostanú ľudia počas práceneschopnosti, rodičia na materskej či otcovskej dovolenke, ženy poberajúce tehotenskú dávku alebo zamestnanci na ošetrovnom. Od 1.1.2026 sa posúva vyplácanie nemocenského zamestnávateľom až po 15. deň PN.

tags: #ako #správne #vypočítať #odvody #pri #dočasnej