Ako upraviť mzdu pri nástupe na starobný dôchodok: Praktický sprievodca pre zamestnávateľov

Mzdové účtovníctvo je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa široké spektrum činností zamestnávateľa v oblasti zamestnávania. Medzi tieto činnosti patrí personalistika, spracovanie miezd a vedenie evidencií, ktoré vyplývajú z platných právnych predpisov. Tento článok poskytuje praktický návod pre zamestnávateľov, ako postupovať pri úprave mzdy zamestnanca, ktorý nastupuje na starobný dôchodok, s ohľadom na legislatívne zmeny.

Právny rámec pracovnoprávnych vzťahov

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľom môže byť právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Právnická alebo fyzická osoba sa stáva zamestnávateľom v momente, keď začne zamestnávať prvého zamestnanca.

Registrácia zamestnávateľa

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá získa povolenie na podnikanie na území Slovenskej republiky, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Právnická osoba je registrovaná pre daň z príjmov zo závislej činnosti.

Okrem registrácie pre daň z príjmov je zamestnávateľ povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. K prihláške je potrebné priložiť kópiu úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi. Zamestnávateľ je povinný predkladať doklady elektronicky, preto je potrebné požiadať o prístup do elektronických služieb a uzatvoriť dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Sociálna poisťovňa pridelí zamestnávateľovi identifikačné číslo zamestnávateľa (IČZ), ktoré sa uvádza na mesačných výkazoch poistného a registračných listoch fyzických osôb.

Zamestnávateľ je tiež povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v príslušnej zdravotnej poisťovni, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. K prihláške je potrebné priložiť kópiu úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi. Zdravotná poisťovňa pridelí zamestnávateľovi číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré sa uvádza na mesačných výkazoch a oznámeniach zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Úprava Facebook reklám

Vznik pracovnoprávneho vzťahu

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznik pracovného pomeru preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade so Zákonníkom práce.

Mzda a jej zložky

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia, je zamestnávateľ povinný dohodnúť v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo v pracovnej zmluve. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Minimálna mzda

Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Vláda Slovenskej republiky ustanovuje nariadením výšku minimálnej mzdy. Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Mzdové zvýhodnenia

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec vykonáva rizikové práce, patrí mu dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas.

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí.

Prečítajte si tiež: Úprava Facebook príspevku: krok za krokom

Za nočnú prácu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 40 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

Pracovná pohotovosť

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť na pracovnej pohotovosti. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

Úprava mzdy pri nástupe na starobný dôchodok

Pri nástupe zamestnanca na starobný dôchodok je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú úpravu jeho mzdy:

1. Dohoda o zmene pracovných podmienok: Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na zmene pracovných podmienok, napríklad na znížení pracovného úväzku alebo zmene pracovnej pozície. Táto dohoda musí byť písomná a musí obsahovať všetky podstatné náležitosti, ako je výška mzdy, pracovný čas a pracovná pozícia.
2. Zánik nároku na niektoré zložky mzdy: Pri nástupe na starobný dôchodok môže zamestnanec stratiť nárok na niektoré zložky mzdy, napríklad na príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie alebo na životné poistenie.
3. Zdaňovanie príjmu: Príjem zo závislej činnosti (mzda) je zdaňovaný v súlade so zákonom o dani z príjmov. Pri nástupe na starobný dôchodok sa môže zmeniť výška preddavkov na daň z príjmov, a to v závislosti od výšky dôchodku a prípadných ďalších príjmov zamestnanca.
4. Sociálne a zdravotné poistenie: Zamestnanci, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, majú určité odlišnosti v platení sociálneho a zdravotného poistenia. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť a odhlásiť zamestnanca v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni v súlade s platnými predpismi.

Stabilizačný príspevok a starobný dôchodok

Podľa aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy dosiahnutie veku rozhodného pre priznanie starobného dôchodku nie je samo o sebe dôvodom na možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom.

Prečítajte si tiež: Úprava zverejneného tweetu: Postup

Písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku môže so zamestnávateľom uzatvoriť aj zamestnanec v pracovnom pomere, ktorému v priebehu trvania trojročného záväzku zotrvania u zamestnávateľa v pracovnom pomere na dohodnutej pracovnej pozícií v dohodnutom rozsahu pracovného času vznikne nárok na starobný dôchodok alebo je poberateľom starobného dôchodku. Tento zamestnanec však tiež musí splniť podmienku zotrvania u zamestnávateľa počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov. V písomnej dohode nemôže byť dohodnutá kratšia doba zotrvania než sú tri po sebe nasledujúce roky, ktoré začínajú plynúť po podpise tejto dohody zamestnancom a zamestnávateľom. Ak by sa tento zamestnanec následne po uzatvorení tejto písomnej dohody rozhodol napr. po dvoch rokoch ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa, je povinný vrátiť zamestnávateľovi (a ten následne bezodkladne ministerstvu, ako poskytovateľovi dotácie na úhradu tohto stabilizačného príspevku) alikvotnú (pomernú) časť poskytnutého stabilizačného príspevku, ktorá zodpovedá časti nesplneného záväzku zamestnanca.

Ak sa zamestnanec rozhodne podať výpoveď a nejde o dôvody tejto výpovede podľa aktuálneho Zákonníka práce taxatívne ustanovené v § 3o ods. 3 nariadenia vlády (za splnenia ktorých nevznikne zamestnancovi povinnosť vrátiť pomernú časť vyplateného stabilizačného príspevku aj ak nedodrží svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa po dobu najmenej troch rokov a v pracovnom pomere vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť v dohodnutom rozsahu pracovného úväzku), tak bez ohľadu na vek tejto zamestnankyne jej vznikne povinnosť vrátiť pomernú časť vyplateného stabilizačného príspevku v rozsahu nesplnenia tohto záväzku.

Praktické kroky pre zamestnávateľa

1. Komunikácia so zamestnancom: Zamestnávateľ by mal so zamestnancom, ktorý sa chystá nastúpiť na starobný dôchodok, včas prediskutovať jeho plány a možnosti úpravy pracovných podmienok.
2. Písomná dohoda: Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na zmene pracovných podmienok, je potrebné túto dohodu spísať písomne a podpísať oboma stranami.
3. Úprava mzdy: Na základe dohody o zmene pracovných podmienok je potrebné upraviť mzdu zamestnanca a zohľadniť prípadný zánik nároku na niektoré zložky mzdy.
4. Zdaňovanie príjmu: Zamestnávateľ je povinný správne vypočítať a odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti.
5. Sociálne a zdravotné poistenie: Zamestnávateľ je povinný prihlásiť a odhlásiť zamestnanca v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni v súlade s platnými predpismi.
6. Vedenie evidencie: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o mzdách a odvodoch zamestnanca v súlade s platnými predpismi.

tags: #ako #upraviť #mzdu #pri #nástupe #na