Inovatívne formy vyučovania slovenského jazyka mentálne postihnutých

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje individuálny a citlivý prístup. Tento článok sa venuje špecifikám vzdelávania týchto detí v školskom prostredí na Slovensku, pričom zohľadňuje legislatívne rámce, špeciálne výchovné zariadenia, metódy a formy vzdelávania, ako aj praktické skúsenosti pedagógov.

Úvod do problematiky mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie je definované ako závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Súčasne ide o obmedzenie schopnosti prispôsobiť sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím dlhodobo vyšší, než je priemer v zahraničí.

Legislatíva a systém vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím

Legislatíva v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane žiakov s mentálnym postihnutím, prešla v posledných rokoch viacerými zmenami. Dôležité je, aby sa školy a učitelia orientovali v platnej legislatíve a dodržiavali ju.

Školský zákon a integrácia

Školský zákon umožňuje vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím formou integrácie v bežných školách. Žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP.

Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím

Pre žiakov s mentálnym postihnutím sú určené špeciálne vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a možnosti:

Prečítajte si tiež: Telesná výchova: Inovácie a trendy

• Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ak sa žiak s mentálnym postihnutím vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).

Ukončenie vzdelávania a ďalšie možnosti

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie - teda ako keby ukončil prvý stupeň ZŠ. Nenadobudne nižšie sekundárne vzdelanie (druhý stupeň ZŠ) a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie, ktoré on nebude mať. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.

Špeciálne výchovné zariadenia

Špeciálne výchovné zariadenia sú podľa § 120 zákona č. 245/2008 Z. z. Medzi tieto zariadenia patria diagnostické centrá a reedukačné centrá.

Diagnostické centrum

Diagnostické centrum sa v zmysle školského zákona a vyhlášky č. 323/2008 o špeciálnych výchovných zariadeniach (ďalej len „vyhláška o ŠVZ“) zameriava na diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť detí. Diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti.

• Poskytuje poradenské služby.
• Vypracúva diagnostické správy o dieťati.
• Vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu.

Existujú diagnostické centrá pre deti do 15 rokov a pre deti od 15 rokov.

Prečítajte si tiež: Legislatíva sociálnych služieb

Reedukačné centrum

Reedukačné centrum sa zameriava na reedukáciu sociálne, mravne a emocionálne narušených detí, u ktorých boli zistené také nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova a vzdelávanie v iných zariadeniach alebo v prirodzenom rodinnom prostredí by neviedli k náprave (§ 4, ods. 1 vyhlášky o ŠVZ).

Existujú reedukačné centrá pre deti do 15 rokov a pre deti od 15 rokov.

Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl

V školskom roku 2011/2012 bolo na jednej zo slovenských škôl evidovaných 245 žiakov, z ktorých 32 bolo integrovaných, vrátane 12 žiakov s mentálnym postihnutím. Integrácia týchto žiakov do bežných tried je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie učiva možnostiam a schopnostiam každého žiaka.

Individuálny výchovno-vzdelávací plán (IVVP)

Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je IVVP, ktorý by mal byť "šitý na mieru" potrebám, možnostiam a schopnostiam žiaka. IVVP by mal byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť. Dôležité je, aby IVVP motivoval žiaka k lepším výsledkom a zároveň nebol pre neho prekážkou. Učitelia matematiky a slovenského jazyka povinne vypracúvajú IVVP pre integrovaných žiakov, v ostatných predmetoch tak robia podľa potreby.

Problémy a výzvy integrácie

Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried prináša so sebou aj mnohé problémy. Učitelia sa často stretávajú s ťažkosťami pri organizácii vyučovania, keďže títo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl, ktoré sa líšia od osnov bežných škôl. Štátna školská inšpekcia neodporúča integráciu detí s mentálnym postihnutím do bežných tried kvôli problémom pri organizácii vyučovania. Napriek tomu, ak sú takéto deti v škole prítomné, je potrebné ich začleniť. Žiaci s mentálnym postihnutím by sa mali vzdelávať v triedach a školách na to určených a prispôsobených. Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu za vzdelávanie mentálne postihnutých detí. V bežnej triede nie je možné dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl.

Prečítajte si tiež: Sociálne služby na Slovensku

Riešenia a odporúčania

Vzhľadom na zložitosť integrácie žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried je potrebné hľadať riešenia, ktoré by zohľadňovali potreby týchto žiakov, ale aj možnosti školy. Jedným z možných riešení je, aby integrovaný žiak s mentálnym postihnutím mal rovnaké predmety ako trieda, do ktorej je začlenený, a učitelia by mali v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie. Dôležité je tiež, aby sa škola nezameriavala len na "papierovanie" a uspokojovanie kontrol, ale predovšetkým na prospech detí.

Je nevyhnutné rozvíjať okrem pracovných návykov aj komunikačné kompetencie, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, aby sa naučil existovať v skupine, v kolektíve, aby vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť.

Špecifiká vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím

Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je, aby učitelia boli trpezliví, empatickí a mali dostatok vedomostí a skúseností s prácou s týmito žiakmi.

Metódy a formy vyučovania

Pri vyučovaní žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné používať metódy a formy vyučovania, ktoré sú pre nich zrozumiteľné a motivujúce. Dôležité je zamerať sa na praktické činnosti a využívať vizuálne pomôcky.

Hodnotenie a klasifikácia

Pri hodnotení a klasifikácii žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné zohľadňovať ich postihnutie a hodnotiť ich len z toho minima učiva, ktoré ich chceme naučiť. Dôležité je, aby bol žiak klasifikovaný tak, aby zažíval pocit úspechu. Integrovaní žiaci dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci, s doložkou o individuálnom vzdelávacom pláne.

Pracovné vyučovanie

Pracovné vyučovanie má byť pre žiaka s mentálnym postihnutím hlavným vyučovacím predmetom, pretože sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohol v budúcom živote čo najviac využiť. Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie.

Rodičia a mentálne postihnuté dieťa

Rodičia hrajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a výchove dieťaťa s mentálnym postihnutím. Je dôležité, aby spolupracovali so školou a učiteľmi a aktívne sa podieľali na tvorbe a realizácii IVVP. Rodičia by mali byť pre dieťa oporou a povzbudzovať ho k dosahovaniu jeho cieľov.

Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

• Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy.

Predmet pedagogiky viacnásobne postihnutých (PVNP)

Predmet PVNP nie je jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o viacnásobne postihnutých (VNP). Predmet PVNP zahŕňa:

• Edukácia jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej alebo psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj v porovnaní so žiakmi s jediným postihnutím alebo narušením.
• Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.
• PVNP sa zaraďuje do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.

Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia (VNP)

Definovanie VNP a kategorizácia VNP sa líšia podľa rôznych autorov.

• Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.

• Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j.

  • Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
  • Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu:

• Infekcia alebo intoxikácia
• Indikácie psychického charakteru
• Traumy alebo fyzikálne faktory
• Vývinové poruchy
• Metabolické a nutričné činitele
• Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
• Kombinácie príčin
• Poruchy tehotenstva
• Vplyvy materiálneho prostredia
• Chromozomálne abnormality
• Vplyvy sociálneho prostredia
• Genetické vplyvy
• Mechanické poškodenia
• Neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy

Diagnostika viacnásobného postihnutia

Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP

Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP - je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy

Vzdelávanie v C-variante špeciálnej základnej školy zahŕňa prípravný ročník a desať ročníkov a uskutočňuje sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Pozostáva z dvoch častí:

• Pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím: Vymedzené sú ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombiná…

Národný inštitút vzdelávania a mládeže

Národný inštitút vzdelávania a mládeže vám prostredníctvom online katalógu predstavuje ponuku programov vzdelávania a odborných podujatí pre školský rok 2025/2026. Katalóg je prehľadne rozčlenený podľa druhov programov a prioritných tém vzdelávania. Ponuka reflektuje aktuálne potreby pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a kľúčové témy MŠVVaM SR súvisiace s implementáciou Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, Plánu obnovy a odolnosti SR a Programovým vyhlásením vlády SR. Medzi priority vzdelávania patria zavádzanie kurikulárnych zmien v základnom vzdelávaní, inkluzívne vzdelávanie a implementácia systému podporných opatrení v školách a školských zariadeniach, duševné zdravie a digitálna transformácia vzdelávania. Prihlasovanie na vzdelávanie je sprístupnené pred začiatkom nového školského roka od 25. júna 2025. V priebehu školského roka 2025/2026 bude umožnené prihlasovanie do ďalších nových programov vzdelávania a odborných podujatí.

Moduly rozširujúceho programu funkčného vzdelávania

Modul rozširujúceho programu funkčného vzdelávania je určený pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom, ktorí absolvovali Základný program funkčného vzdelávania. plánovaním, realizáciou a hodnotením vzdelávacích aktivít pre PZ a OZ. Program vzdelávania je zameraný na získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon špecializovaných činností v kariérovej pozícii uvádzajúci pedagogický zamestnanec. činností v kariérovej pozícii triedny učiteľ. spôsobilostí žiakov. Spracujú plán profesijného rozvoja triedneho učiteľa. problémových situácií v triede. zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. zariadenia.

Program kvalifikačného vzdelávania

Program kvalifikačného vzdelávania je zameraný na získanie potrebnej kvalifikácie a profesijných a odborných kompetencií na výkon činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii vychovávateľ. Nadväzuje na základný modul doplňujúceho pedagogického štúdia. Účastníci vzdelávania získajú poznatky z oblastí didaktiky voľného času a mimoškolskej pedagogiky. pedagogického zamestnanca v kategórii pedagogický asistent. štúdia. voľného času a z mimoškolskej didaktiky. výchovno-vzdelávacom procese. Rozširujúci modul DPŠ pre majstrov odbornej výchovy je modulom programu vzdelávania, ktorým majster odbornej výchovy získa kvalifikačný predpoklad na výkon činnosti v danej kategórii pedagogického zamestnanca. Ide o nadväzujúci modul na Základný modul DPŠ.

Obsahom vzdelávania sú v zmysle Vyhlášky 361/2019 Z. z. Program špecializačného vzdelávania pre školských špecialistov vo výchove a vzdelávaní je zameraný na oboznámenie sa s historickým a sociokultúrnym kontextom vývinom dieťaťa/žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Účastník vzdelávania si prehĺbi poznatky o poznávacích procesoch žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia, ako aj o učebných štýloch dieťaťa/žiaka. rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „zariadenie sociálnej pomoci“). podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní. pre pedagogických zamestnancov podľa § 43 ods. 1 písm. g) zákona 138/2019 Z.

Programy Škola pre 21. storočie

Škola pre 21. z maďarského jazyka a literatúry v 1. a 2. vzdelávania. a obsahové štandardy prostredníctvom rôznych aktivít a metód. s rôznymi vyučovacími predmetmi. a cvičení a tanečných prvkov vo vyučovaní. a krízové situácie). potrebné na zvládanie záťažových situácií v školskom prostredí. Škola pre 21. Vzdelávanie poskytuje pedagogickým zamestnancom priestor na rozšírenie a prehĺbenie znalostí o kurikulárnych zmenách a priestor na získanie kompetencií potrebných pri zavádzaní nového vzdelávacieho štandardu do edukačnej praxe.

Program je určený predovšetkým pre učiteľov prvého stupňa základnej školy (1. a 2. cyklus), ako aj druhého stupňa základnej školy (2. a 3. cyklus) s aprobáciou hudobná výchova, ktorí vyučujú na prvom stupni predmet hudobná výchova. Program inovačného vzdelávania je zameraný na rozvoj komplexných zručností pedagogických a odborných zamestnancov potrebných pre 21. storočie, s dôrazom na efektívne využívanie školských edukačných platforiem, najmä systému EduPage v pedagogickej praxi. Absolvent programu získa praktické zručnosti v oblasti správy triednej agendy, komunikácie so žiakmi a ich rodičmi, tvorby digitálneho obsahu, plánovania a hodnotenia výučby. Dôraz sa kladie na optimalizáciu pracovných procesov pedagógov a odborných zamestnancov prostredníctvom moderných technológií, čím sa zvyšuje kvalita a efektivita vzdelávacieho procesu. Škola pre 21. Program inovačného vzdelávania sa zameriava na rozšírenie, prehĺbenie a inovovanie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov pri implementovaní nového štátneho vzdelávacieho štandardu z informatiky v 1. a 2. cykle vzdelávania. zjazdového lyžovania. Škola pre 21. vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie (č. a 2. a gradovania v cieľoch, vo výkonovom a obsahovom štandarde 1. a 2. cyklu. základnej školy a učiteľov profesijného rozvoja. Škola pre 21. Program inovačného vzdelávania sa zameriava na nové vzdelávacie štandardy jazykov národnostných menšín (nemecký jazyk a literatúra, rómsky jazyk a literatúra, rusínsky jazyk a literatúra, ruský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra) v 1. a 2. cykle základného vzdelávania. vzdelávanie. komponentoch 1. a 2. kultúry základnej školy, ktorých výsledkom je učiaca sa škola. Škola pre 21. vzdelávacieho štandardu z matematiky v 1. a 2. Vzdelávanie je zamerané na rozvoj profesijných kompetencií pre koordinátorov školských parlamentov na základných a stredných školách. Absolventi programu sa naučia efektívne viesť školský parlament, zlepšovať komunikáciu so študentmi a vedením školy, aplikovať metódy neformálneho vzdelávania a vytvárať siete spolupráce medzi koordinátormi školských parlamentov. Škola pre 21. vzdelávanie. komponentoch 1. a 2. a psychodidaktiky. aj vhodné využitie digitálnych technológií. osobitosti. základnej školy a učiteľov profesijného rozvoja. Škola pre 21. k procesom učenia sa, a približuje prístupy, ktoré tieto procesy podporujú. výtvarnej výchove zavádza. štruktúrované a aké majú medzi sebou väzby. plánovaní výtvarných projektov a jednotlivých vyučovacích hodín. základnej školy (1. a 2. cyklus), ako aj druhého stupňa základnej školy (2. 3. výtvarná výchova. Program je určený rovnako pre učiteľov profesijného rozvoja. miestnej komunity. a vnímanie hudby) oblasti muzikoterapie. potrieb jedincov. zmeny vo všetkých rozmeroch organizmu. cvičení a hier s rozličným zameraním.

tags: #inovativne #formy #vyucovania #slovenskeho #jazyka #mentalne