
Pracovný život so sebou prináša udalosti, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako napríklad nečakané ukončenie pracovného pomeru. V takýchto situáciách môže finančnú záťaž zmierniť odstupné alebo odchodné. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet odchodného, najmä v kontexte softvéru MRP, a objasňuje súvisiace právne aspekty.
Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným, pretože plnia rôzne funkcie.
Odstupné je kompenzácia za ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným. Naopak, ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Odchodné je odmena pre zamestnanca pri odchode do dôchodku. V Zákonníku práce sú definované dve situácie, kedy vzniká nárok na odchodné:
Pre správny výpočet odchodného je kľúčové poznať relevantné obdobie a spôsob výpočtu priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad výpočtu rezervy na odchodné
Rozhodujúce obdobie: Podľa § 134 Zákonníka práce je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak.
Priemerný mesačný zárobok: Na účely výpočtu odstupného, dovolenky a náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku je potrebné vypočítať priemerný mesačný plat. Ten sa vypočíta ako priemer platu za obdobie dvanástich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Ak je obdobie poberania platu kratšie ako 12 mesiacov, priemerný mesačný plat sa vypočíta ako podiel súčtu platov za príslušné obdobie a počtu mesiacov, ktoré zamestnanec poberal plat.
Príklad: Ak pani Zuzana pracovala do 31. mája 2012 a odchodné sa vypláca v auguste v júlovej výplate, použije sa priemer za 1. štvrťrok 2012, keďže ešte pracovala. Ak by sa však mal použiť priemer za 2. štvrťrok (apríl, máj), mohlo by dôjsť k skresleniu, ak mala pani Zuzana v máji odmeny.
Softvér MRP umožňuje automatizovaný výpočet odchodného. Nasledujúci postup popisuje, ako nastaviť a vypočítať odchodné v systéme MRP:
MZDOVÝ ČÍSELNÍK/SADZBY A PRIEMERY:
Prečítajte si tiež: Výpočet dôchodku pri prechode
MZDOVÝ ČÍSELNÍK/PRÍPLATKY PRED ZDANENÍM:
beginVysledok:=HodnotaPolozky(104)* mUdajZamestnanca('DennyUvazok') * 21.74 * HodnotaPolozky(108);end.POZNÁMKA: Je dôležité správne nakopírovať vzorec. Číslo 104 predstavuje priemer/hod. pre výpočet a 108 predstavuje číslo položky ODCHODNÉ-POČET MESIACOV. 21.74 je priemerný počet pracovných dní v mesiaci.Kontrola a uloženie vzorca:
Výpočet mzdy:
Mzda za dlhšie obdobie: Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (alebo jej časť) za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, určí sa jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalších obdobiach. Mzda poskytnutá pri príležitosti pracovného alebo životného výročia sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.
Jubileá: V systéme MRP je možné evidovať a definovať nastavenia pre výpočet jubileí. Pre typ pracovno-životné jubileum sa sprístupnia parametre pre zadanie intervalu pre počet rokov dosiahnutej praxe. Je možné nastaviť minimálny a maximálny počet rokov praxe a typ hodnoty (pevná čiastka alebo percento z minimálnej mzdy).
Prečítajte si tiež: Ako na výpočet výšky dôchodku
Krátenie odchodného: Definovaná čiastka jubilea pre daný počet rokov sa pri prepočte mzdy NEKRÁTI o % pracovného úväzku. Ak je zamestnanec v mimoevidenčnom stave alebo má celý mesiac nemoc, jubileum sa nezapíše do mzdy (nevyplatí).
Pán Novák pracoval v spoločnosti 9 rokov a bol prepustený z dôvodu reštrukturalizácie (§63 ods. 1 b). Jeho pracovný týždeň mal 40 hodín. Vznikol mu nárok na trojmesačné odstupné, ktoré mu bude vyplatené k decembrovej výplate 2023. Jeho priemerný hodinový zárobok bol 6,1542 €. Priemerný počet hodín pripadajúci na 1 mesiac je 170. Preto jeho priemerný mesačný zárobok bol 6,1542 € x 170 hod = 1046,214 €. Odstupné pána Nováka bude teda 3 x 1046,214 € = 3138,642 €.
Pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania vzniká zamestnancovi nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru. Výška tohto odstupného je minimálne desaťnásobok priemernej mzdy zamestnanca.
Ak zamestnanec po ukončení pracovného pomeru znovu nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi ešte pred uplynutím doby pre nárok na odstupné, je povinný pomernú časť odstupného vrátiť (§ 76 ods. 4). Čiastková suma odstupného, ktorú zamestnanec vráti, sa vypočíta na základe počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru a do uplynutia časového obdobia vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.