
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet výšky rezervy na odchodné, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a účtovné postupy. Cieľom je poskytnúť jasný a štruktúrovaný návod pre zamestnávateľov, účtovníkov a iných zainteresovaných, ako správne určiť a účtovať o týchto rezervách.
Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Rezervu tvorí účtovná jednotka na základe zásady opatrnosti na možné riziká a straty. Podľa zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.
Rezervy môžeme charakterizovať v súlade s ustanovením § 26 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. Rezervy plnia špecifické funkcie, ktorými sa zabezpečuje správne vykazovanie hospodárskeho výsledku. Podľa § 19 ods. 1 opatrenia MF SR č. Rezerva je záväzok predstavujúci povinnosť podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou (ďalej len ÚJ), ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky ÚJ. Rezervy sa tvoria v okamihu, keď sú budúce riziká alebo straty známe na základe súčasných skutočností a je známe, kde je možné riziká očakávať.
Pre rezervy sú typické tieto znaky:
V prípade, ak by šlo o záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou, nešlo by o rezervu, ale o (bežný) záväzok. Pri účtovaní rezerv, napríklad účtovania použitia rezervy nedôjde k pohybu peňazí, pretože ide o nepeňažnú operáciu.
Prečítajte si tiež: Výpočet dôchodku pri prechode
Účtovná jednotka môže tvoriť rezervy z dôvodov vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo zmlúv uzavretých s inými právnickými alebo fyzickými osobami, alebo z jej vlastného rozhodnutia. Rezervy môže tvoriť napríklad na reklamácie a záručné opravy, rekultiváciu pozemkov, prémie a odmeny zamestnancom, odstupné, nevyčerpané dovolenky, bonusy, rabaty, skontá, členské príspevky alebo aj iné riziká a straty, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou účtovnej jednotky.
Rezervy môžeme členiť z viacerých hľadísk, napríklad z hľadiska:
Najčastejšie členenie rezerv je z hľadiska času, a to delenie na:
Ďalším členením je členenie z hľadiska spôsobu účtovania rezerv, ich tvorby, použitia a zrušenia. Rezervy sa z tohto hľadiska členia na:
Z hľadiska účelu tvorby sa rezervy rozlišujú na:
Prečítajte si tiež: Ako na výpočet výšky dôchodku
Z daňového hľadiska sa rezervy rozlišujú na:
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré sa podľa § 118 ods. 2 ZP nepovažuje za mzdu. Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Odstupné sa vypláca zamestnancom, s ktorými zamestnávateľ skončil pracovný pomer jedným z niektorých dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 311/2001 Z. z.
Priemerný mesačný zárobok zamestnanca (ďalej priemerný zárobok) zisťuje zamestnávateľ podľa ustanovení § 134 a § 135 Zákonníka práce zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku sa nezapočítava mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezapočítava čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Výška rezervy sa stanoví odhadom v sume, ktorú by zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi pri odchode do dôchodku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. s použitím priemerného zárobku platného k 31. 12. bežného roka.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o predčasnom dôchodku
Pri stanovení výšky rezerv je možné vychádzať zo zohľadnenia pravdepodobnosti ich vzniku, v takom prípade by mala účtovná jednotka aplikovať tzv. očakávanú hodnotu. Vzhľadom na zvyčajne dlhodobejší charakter rezerv by sa mala uplatňovať pri určení výšky rezerv presahujúcich 12 mesiacov aj diskontná sadzba zodpovedajúca pomerom na trhu a špecifickému riziku záväzku, ktorá by zohľadnila časovú hodnotu peňazí, a to ešte pred zohľadnením vplyvu daní. Do úvahy by sa mali brať aj tie udalosti, ktorých existencia sa v budúcnosti dá očakávať s vysokou mierou pravdepodobnosti.
Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný účet nákladov, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený účet nákladov, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 549 - Iné ostatné náklady. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy.
Tvorba ostatných rezerv nie je uznaným daňovým výdavkom a do základu dane vstupuje v zmysle § 17 ods. Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezervy vytvorená, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.
Na otázku, či existuje špeciálny vzorec pre tvorbu rezervy na jubilejné odmeny (podobne ako pri tvorbe rezervy na odchodné), alebo či stačí vytvoriť k 31.12.2009 predpokladanú výšku, ktorá sa vyplatí jubilantom (v zmysle internej kolektívnej zmluvy) v roku 2010, platí, že postup je obdobný ako pri rezerve na odchodné. Teda, k 31.12. sa vytvorí predpokladaná výška jubilejných odmien, ktoré sa majú vyplatiť v nasledujúcom roku, na základe internej kolektívnej zmluvy.