Ako Žalovať Organizačnú Zložku: Príručka pre Slovenských Občanov

Úvod

V dnešnom globalizovanom svete je bežné, že zahraničné spoločnosti pôsobia na Slovensku prostredníctvom svojich organizačných zložiek. Ak sa ocitnete v situácii, kedy potrebujete podať žalobu na takúto organizačnú zložku, je dôležité poznať svoje práva a postupy, ako správne postupovať. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako žalovať organizačnú zložku, s dôrazom na slovenské právne predpisy a praktické aspekty.

Právo na Súdne Preskúmanie

Ak sa domnievate, že orgán verejnej moci vydal nezákonné rozhodnutie alebo konal inak nezákonne, pokiaľ ide o vaše práva alebo povinnosti, máte právo napadnúť toto rozhodnutie či postup orgánu na správnom súde. Toto právo má však určité podmienky. Môžu existovať určité požiadavky na prístup k súdu, ale nemôžu byť tak náročné, aby ste ich neboli schopný splniť.

Máte právo podať žalobu proti štátnej inštitúcii a aby bola vaša žaloba preskúmaná správnym (administratívnym) súdom.

Druhy Žalôb a Príslušnosť Súdov

Pre svoj nárok si musíte správne zvoliť súd. Správne (administratívne) súdy sa zaoberajú spormi medzi súkromnými osobami a orgánmi verejnej moci. Na Slovensku slúžia predovšetkým krajské súdy ako správne súdy prvého stupňa. Rozhodnutie Finančnej správy Slovenskej republiky môžete žalovať na krajskom súde. Predtým, ako budete môcť žalovať rozhodnutia Daňového úradu na súde, musíte sa proti nim odvolať na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Civilné Žaloby

Civilné žaloby sa podávajú v prípadoch, keď ide o súkromnoprávne spory, napríklad spory z zmlúv, náhrady škody a podobne. Právny základ pre civilné žaloby tvorí Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 160/2015 Z.z.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistnej zmluvy

Správne Žaloby

Správne žaloby sa podávajú proti rozhodnutiam a postupom orgánov verejnej moci. Právny základ pre správne žaloby tvorí Správny súdny poriadok (SSP), zákon č. 162/2015 Z.z.

Trestné Oznámenie vs. Civilná Žaloba

Dôležité je rozlišovať medzi civilnou žalobou a trestným oznámením. Ak sa domnievate, že došlo k spáchaniu trestného činu, podávate trestné oznámenie, nie civilnú žalobu.

Podmienky pre Podanie Žaloby

Pri podaní žaloby na správny súd je potrebné splniť aj ďalšie požiadavky, napríklad podať žalobu v určitom vymedzenom období alebo zaplatiť súdne poplatky. Za podanie žaloby na správny súd budete musieť zaplatiť pevne stanovený súdny poplatok. Lehoty sa líšia podľa druhu nároku, ktorý má súd preskúmať. Napríklad lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci je dva mesiace. Pri dodržiavaní týchto lehôt musíte byť opatrný. Ak ste však nestihli lehotu bez vlastného zavinenia, môžete požiadať súd o odpustenie zmeškania tejto lehoty.

Príslušnosť Súdu

V prípade správnych žalôb je príslušný krajský súd. Toto pravidlo má však viacero výnimiek. Ak podáte žalobu na nesprávny súd, nič dramatické sa nestane. Súd vašu žalobu postúpi príslušnému súdu.

Formálne Náležitosti Žaloby

Každá žaloba musí obsahovať určité formálne náležitosti. Ak žaloba nemá predpísané náležitosti, súd vás vyzve, aby ste nedostatky odstránili. Ak nedostatky neodstránite, súd žalobu odmietne, čo oddiali rozhodnutie v samotnej veci. Žaloba sa podáva písomne, a to poštou alebo osobne v podateľni súdu, ale taktiež elektronicky. Pre niektoré subjekty (napr. advokátov) je podávanie možné už výlučne elektronicky.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Obsahové Náležitosti Žaloby

Žaloba musí obsahovať:

• Označenie súdu, ktorému je určená.
• Označenie strán sporu (žalobcu a žalovaného).
• Opis rozhodujúcich skutočností.
• Čo sa ňou sleduje.
• Podpis žalobcu.

Žaloba musí obsahovať skutočnosti, označenie dôkazov a žalobný návrh. Je dôležité správne a presne určiť žalovaného. Častým nedostatkom žalôb je nesprávne označenie žalovaného, napr. označenie tretiu osobu.

Žalobný Návrh (Petit)

Žalobný návrh, nazývaný aj "petit", je kľúčovou súčasťou žaloby. Je to formulácia toho, čoho sa žalobca domáha. Súd je viazaný žalobným návrhom z hľadiska posúdenia, čoho sa žalobca domáha. Ak žalobca nedokáže správne formulovať, čoho sa domáha, sudca mu pomôže. Žalobný návrh musí byť jasný a najmä vykonateľný. Musí byť možné ho reálne realizovať. Žalobca sa môže domáhať, aby súd určil, či právo je alebo nie je (napr. žalovať určenie platnosti zmluvy). Ak žalobca žiada určenie vlastníckeho práva, potom súd posúdi ako tzv. určovaciu žalobu. Rozhodnutie súdu teda musí mať vplyv na právne postavenie žalobcu a na právne postavenie sporných strán. Ak žaloba trpí nedostatkami, súd vyzve žalobcu, aby nedostatky opravil, resp. doplnil chýbajúce náležitosti.

Dôkazné Bremeno

Žalobca je povinný svoje tvrdenia preukázať dôkazmi. To znamená, že musí súdu preukázať dôkazmi svoje tvrdenia, najmä o listinné dôkazy a svedecké výpovede. Žalobca v žalobe označí dôkazy (t.j. o listinné dôkazy, tie je povinný aj priložiť). Súd prihliada na zreteľnom na hospodárnosť konania. Ak žalobca neoznačí dôkazy, súd nemusí vôbec prihliadnuť. Je dôležité si uvedomiť, že skutkové a právne tvrdenia sa konkrétnymi dôkazmi preukazujú.

Súdne Poplatky a Trovy Konania

Podanie žaloby nie je zadarmo. Za podanie žaloby sa platí súdny poplatok. Výška poplatku závisí od hodnoty sporu, napr. v obchodnoprávnych sporoch. Ak hodnota sporu je vo výške 100.000 EUR, súdny poplatok bude vo výške 6.000 EUR. Ak hodnotu sporu nemožno oceniť peniazmi, platí sa poplatok 99,50 EUR. Niektoré návrhy majú špecificky určený poplatok. Niektoré konania sú od poplatku úplne oslobodené, napr. mnohých rodinných vecí či v pracovnoprávnych sporoch, žalôb spotrebiteľov či konkurzných konaní. Strana, ktorá je v hmotnej núdzi, môže byť od poplatku oslobodená, ak to jej pomery odôvodňujú.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistky pre študentov

Trovy Konania

V konečnom dôsledku vás súdne konanie nemusí vôbec stáť nič. Ak budete v spore úspešný, protistrana je totiž povinná nahradiť vám trovy konania. Medzi trovy konania patria napríklad súdne poplatky, odmena advokáta a iné výdavky. Výška trov konania sa určuje podľa hodnoty sporu podľa príslušnej vyhlášky (655/2004 Z.z.). Súdne poplatky sa platia pri podaní žaloby a následne na výzvu súdu.

Premlčanie

Je dôležité, aby bola žaloba podaná včas. Práva sa premlčujú. Premlčanie znamená, že po uplynutí určitej doby nemôžete svoje právo úspešne uplatniť na súde. Ak je právo premlčané, žaloba bude zamietnutá, aj keď bola inak dôvodná.

Dĺžka Premlčacej Doby

Premlčacie doby sú rôzne. V občianskoprávnych vzťahoch je všeobecná premlčacia doba trojročná a v obchodných štvorročná. Premlčanie má zabezpečovať právnu istotu - t.j. úkony či právne skutočnosti spochybňované s väčším časovým odstupom. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, napr. od doručenia faktúry alebo správy. V niektorých prípadoch je premlčacia doba odlišná. V prípade platí latinské vigilantibus iura scrpit sunt, t.j. práva patria bdelým.

Pracovnoprávne Vzťahy s Cudzím Prvkom

Napriek vzrastajúcej popularite atypických foriem zamestnávania je pracovná zmluva stále najčastejším právnym dokumentom zakladajúcim pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovnoprávne vzťahy, pri ktorých je zamestnávateľ registrovanou právnickou alebo fyzickou osobou v inej členskej krajine ako je krajina pobytu zamestnanca, sú pracovnoprávne vzťahy z tzv. cudzím prvkom. Na pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom z inej členskej krajiny a slovenským zamestnancom sa nebude uplatňovať slovenský Zákonník práce, okrem prípadu, ak sa strany na pôsobnosti Zákonníka práce strany priamo dohodli v pracovnej zmluve. Bežne sa teda v návrhu pracovnej zmluvy môžete stretnúť s ustanovením, že pracovnoprávne vzťahy založené pracovnou zmluvou sa budú riadiť právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého sa práca vykonáva. Avšak môžu nastať aj situácie, keď je pre vás ako zamestnanca výhodnejšie, aby sa váš pracovný vzťah riadil slovenským Zákonníkom práce a inými pracovnoprávnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Takéto ustanovenie o voľbe právneho poriadku (tzv. voľba práva) je v pracovnej zmluve prípustné.

Rímska Konvencia

V praxi môžu nastať situácie, keď zmluvné strany síce platne dohodli pracovnú zmluvu, ale nedohodnú sa na právnom poriadku, podľa ktorého sa má pracovnoprávny vzťah riadiť ani na právomoci súdu, ktorý by mal prípadný súdny spor riešiť. V roku 1980 bola na pôde Európskych spoločenstiev prijatá tzv. Rímska konvencia o práve aplikovateľnom na záväzkové vzťahy. V takomto prípade Rímska konvencia stanovuje, že v prípade súdneho sporu a ak vaša pracovná zmluva obsahuje klauzulu o voľbe práva, sudca sa v súlade so zásadou voľnej úvahy pridržiava tejto voľby práva. Ak sa zmluvné strany nedohodli alebo vôbec neuviedli v pracovnej zmluve voľbu práva, sudca je oprávnený použiť "právo použiteľné za objektívnych podmienok". Ak zamestnanec zvyčajne vykonáva prácu vo vlastnej krajine, na jeho pracovnoprávny vzťah je použiteľné právo krajiny, v ktorej zvyčajne vykonáva svoju prácu. Toto pravidlo sa tiež aplikuje, ak je zamestnanec dočasne vyslaný do inej členskej krajiny. Ak zamestnanec bežne nevykonáva prácu vo vlastnej krajine, na jeho pracovnoprávny vzťah sa uplatňuje právo krajiny, kde je umiestnené sídlo zamestnávateľa.

Nariadenie Brusel I.

S cieľom efektívne riešiť prípady cezhraničných sporov sa členské štáty dohodli na znení Nariadenia rady č. 44/2001 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v civilných a obchodných veciach z 22. decembra 2000, ktoré je známe ako nariadenie Brusel I. Všeobecná zásada, že žalovaný má byť žalovaný v krajine, kde má pobyt (čl. 2 nariadenia), je v prípade pracovnoprávnych vzťahov prelomená sledovaním záujmov slabšej strany, t. j. zamestnanca.

Príklady z Praxe

• Príklad 1: Na základe pracovnej zmluvy so zamestnávateľom so sídlom v Španielsku začal zamestnanec pracovať u tohto zamestnávateľa ako kuchár. Keď zamestnanec od zamestnávateľa žiadal, aby mu dal neplatené voľno podľa slovenského Zákonníka práce, povedal mu, že na toto voľno nemá nárok. Keďže ste sa v pracovnej zmluve nedohodli na voľbe práva, t. j. aký právny poriadok sa bude na pracovnoprávny vzťah uplatňovať, tak sa na tento vzťah bude aplikovať španielsky právny poriadok.
• Príklad 2: Pracovný pomer so zamestnávateľom sa v Českej republike skončil, zamestnanec sa vrátil na Slovensko, ale zamestnávateľ mu poslal list, aby mu vrátil notebook, ktorý si vraj ponechal, a tiež mu v liste oznamuje, že podá na neho žalobu na českom súde. Podľa čl. 20 nariadenia Rady č. 44/2001 môže zamestnávateľ začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko. Nariadenie jasne ustanovuje, že táto zásada môže byť prelomená iba dohodou, ktorá bola uzatvorená pri vzniku sporu alebo ktorá umožní zamestnancovi začať konanie na inom súde, než aký je uvedený v nariadení. Pokiaľ takáto dohoda nebola uzatvorená, zamestnávateľ vás bude musieť žalovať na súde podľa vášho bydliska, t. j. na Slovensku.

Civilný Sporový Poriadok

Nový kódex civilného procesu si vyžiadali spoločensko-ekonomické potreby spoločnosti, potreba efektívneho fungovania trhového mechanizmu, ktorý je závislý priamo od kvality podnikateľského prostredia. Jedným z najdôležitejších cieľov však bola čo najvyššia úroveň vymožiteľnosti práva, ktorá predstavuje základný pilier právneho štátu. Pod vymožiteľnosťou práva rozumieme súhrn možností dosiahnuť ochranu práv a právom chránených záujmov spôsobom, ktorý stanovuje zákon. Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku. Tieto základné princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť. Okrem iného sa tu však zakotvuje pravidlo zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Analógia umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli. Sudcovi sa umožňuje vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. V základných princípoch sa okrem iného zavádza moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. Reflektuje sa judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možností participovať na procesných úkonoch ako vlastných (prostriedky procesného útoku v procesných úkonoch), tak i v procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu mala objektívnu možnosť vyjadriť sa protistrana. Nóvum spočíva v zavedení osobitných konaní so slabšou stranou, ktoré výrazne modifikujú doterajšie chápanie rovnosti strán sporu.

Právomoc Súdov

Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. Úlohou okresného súdu je prekonzultovať so súdnym znalcom jeho objektívnu možnosť vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Ak si okresný súd túto povinnosť nesplní a nariadenie nového znaleckého dokazovania novým súdnym znalcom spôsobí predĺženie samotného konania, zapríčiní tým vznik zbytočných prieťahov. Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len „strana“) a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

Právomoc Rozhodcovského Súdu

Na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada. Ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví. Ak bolo konanie zastavené a ak bola v tej istej veci podaná žaloba na rozhodcovský súd do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania, zostávajú právne účinky pôvodnej žaloby zachované. Súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie na súde, súd konanie aj bez návrhu preruší až dovtedy, kým sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, súd konanie zastaví. Uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Nedostatok Právomoci Súdu

Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. Právomoc súdu je jednou z tzv. podmienok konania, teda podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Súd musí konanie zastaviť bezodkladne, t. j. právomoc slovenského súdu by mal skúmať hneď na začiatku konania a konanie v prípade nedostatku právomoci zastaviť ihneď. Ak bol súčasne so žalobou zaplatený súdny poplatok, tento sa poplatníkovi vráti v plnej výške.

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal vzťahovať na všetky hlavné občianske a obchodné veci okrem určitých presne vymedzených vecí, najmä vyživovacej povinnosti, ktorá by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia v nadväznosti na prijatie nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Toto nariadenie sa preto uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). Toto nariadenie sa neuplatňuje na osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok, konkurzné konania, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb a podobné konania, sociálne zabezpečenie, rozhodcovské konanie, vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, dedenie zo závetu a zo zákona vrátane vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu. Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 druhej kapitoly tohto nariadenia (napríklad osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte napríklad v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok, vo veciach občianskoprávnych nárokov na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom na súde konajúcom v tejto trestnej veci, ak tento súd má podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v občianskych veciach a i.). Výnimky sú tiež stanovené pre spory vo veciach poistenia, spotrebiteľské spory, individuálne pracovnoprávne spory, konania týkajúce sa vecných práv k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti a i. Ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Postúpenie Veci Inému Orgánu

Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ustanovenie rieši situáciu, ak spor alebo iná vec nemajúca sporový charakter, ktorá bola podaná na súd patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, nie súdu. Súd je povinný konanie zastaviť a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpiť orgánu, do právomoci ktorého spor alebo vec patrí.

Organizačná Zložka Zahraničnej Právnickej Osoby

Mechanizmus určujúci právne rozmery podnikania zahraničných osôb na území SR podáva Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vo svojej prvej časti, hlave II, ktorá má nadpis Podnikanie zahraničných osôb. Tento základný právny rámec je reglementovaný ustanoveniami §§ 21 - 26 ObZ, pričom ide o pomerne stručnú rámcovú charakteristiku.

Princíp Národného Režimu

Dominujúcim princípom uvedenej právnej úpravy je princíp tzv. národného režimu. Ako možno vyvodiť z gramatického výkladu daného slovného spojenia, zákonodarca tu z hľadiska práva zrovnoprávňuje status zahraničných osôb podnikajúcich v SR so statusom tuzemských podnikateľských subjektov. Podľa citácie zákona môžu zahraničné osoby podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Podľa § 21 ods. 2 ObZ sa zahraničnou osobou na obchodnoprávne účely rozumie fyzická osoba s bydliskom a právnická osoba so sídlom mimo územia SR.

Podnikanie Zahraničnej Osoby

Podľa § 21 ods. 3 ObZ sa podnikaním zahraničnej osoby na území SR na účely cit. zákona rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území SR. Z uvedeného vyplýva, že existujú dve najčastejšie formy podnikania zahraničnej PO v SR, t. j. táto podniká prostredníctvom svojho podniku situovaného v SR (zvyčajne ide o tuzemskú dcérsku spoločnosť zahraničnej materskej firmy), resp. prostredníctvom organizačnej zložky alokovanej v SR. Zákon stanovuje obligatórnosť zápisu všetkých právnych foriem zahraničných osôb podnikajúcich v SR do obchodného registra (§ 3 ods. 1 písm. b) ObZ). Organizačná zložka zahraničnej PO (ďalej len „OZZPO“) je v SR oprávnená podnikať odo dňa zápisu do obchodného registra, a to v rozsahu danom vymedzením zapísaného predmetu podnikania (činnosti). Návrh na zápis podáva zahraničná osoba, ktorej organizačná zložka sa má registrovať.

Inkorporačná Zásada

Podľa § 22 Obchodného zákonníka právnu spôsobilosť, ktorú má iná než fyzická zahraničná osoba podľa právneho poriadku štátu, podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku. Právnym poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné právne pomery a ručenie členov alebo spoločníkov za jej záväzky. V danom ustanovení je inkorporovaná kolízna norma kvalifikujúca tzv. osobný štatút zahraničnej PO. Právna spôsobilosť inej než fyzickej zahraničnej osoby sa riadi tzv. inkorporačnou zásadou. Podľa danej zásady relevantným právnym poriadkom z hľadiska identifikácie osobného štatútu zahraničnej PO je právny poriadok, podľa ktorého bola konštituovaná, pričom takto vymedzený právny poriadok môže, ale nemusí byť totožný s právnym poriadkom štátu, v ktorom má PO svoje sídlo.

Status Organizačnej Zložky

Status OZZPO možno komparovať so štatútom tzv. inej organizačnej zložky podľa § 7 ods. 2 ObZ. Právny režim tzv. inej organizačnej zložky je naviazaný na právny režim odštepného závodu podľa § 7 ods. 1 ObZ. Odštepný závod je organizačná zložka ku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Možno subsumovať i termín „organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby“. V prípade, ak vychádzame z tejto premisy, právne postavenie oboch organizačných zložiek bude analogické. Na základe uvedených právne relevantných skutočností možno usudzovať, že OZZPO bude v obchodnom styku prebiehajúcom na území SR vystupovať pod obchodným menom zahraničnej PO s označujúcim dodatkom, že ide o jej organizačnú zložku.

Obchodné Meno Organizačnej Zložky

V prípade, ak zahraničná PO, ktorá má obchodné meno „XYZ GmbH, Wien etabluje v SR svoju organizačnú zložku, obchodné meno organizačnej zložky v SR zapísané v obchodnom registri by malo byť: „XYZ GmbH, Wien, organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby.

Dôležitosť Identifikácie Organizačnej Zložky

Tuzemský obchodný partner vstupujúci do obchodných rokovaní so zahraničným subjektom by mal mať eminentný záujem na informácii, či ide zo strany cudzozemského podnikateľského subjektu o zahraničnú PO, dcérsku spoločnosť zahraničnej PO, resp. o organizačnú zložku zahraničnej PO. V prípade, ak by dohodli kontrakt, a tento kontrakt by zahraničný partner neplnil, potom, ak by išlo o tuzemskú „dcéru zahraničnej PO, bolo by možné domáhať sa svojho práva súdnou cestou na tuzemskom súde, pretože táto je samostatným právnym subjektom.

#

tags: #ako #žalovať #organizačnú #zložku