Prijatie zamestnanca so zdravotným postihnutím: Podmienky, povinnosti a výhody

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) je dôležitou súčasťou inkluzívneho trhu práce a zo zákona im prináleží osobitná ochrana. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákonník práce a ďalšie súvisiace predpisy, upravujú podmienky zamestnávania osôb so ZŤP a stanovujú povinnosti pre zamestnávateľov, ktorí sa rozhodnú ich zamestnať. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť osobám so ZŤP rovnaké príležitosti a podporovať ich integráciu do pracovného prostredia.

Definícia občana so zdravotným postihnutím

Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa § 40 ods. 1 tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "občan s ťažkým zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý", ktoré nie sú synonymá, ako uvádza zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Invalidita a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Zákon o sociálnom poistení (ZSP) zmenil spôsob posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Miera poklesu sa zisťuje porovnaním schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a schopností zdravej fyzickej osoby. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti je uvedená v prílohe č. 4 ZSP, ktorá uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím sa vzťahujú na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru. Základné povinnosti definuje § 158 a 159 Zákonníka práce (ZP). Zamestnávateľ je povinný:

Prečítajte si tiež: Ako sa dostať do domova pre seniorov?

• Zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach. To znamená, že pracovné miesto musí byť prispôsobené jeho zdravotnému stavu a schopnostiam.
• Umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie a starať sa o jej zvyšovanie.
• Zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Uzatvoriť so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečiť ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce občanov so zdravotným postihnutím.
• Vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania.

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 20 a viac zamestnancov, je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je občan uznaný za invalidného podľa ZSP. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Preukazovanie povinného podielu

Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je možné len elektronicky, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite, nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Ak zamestnávateľ má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemá povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2024 predkladané najneskôr do 31. 03.

Možnosti plnenia povinného podielu zamestnávania

Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím viacerými spôsobmi:

• Priamym zamestnávaním: Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
• Zadávaním zákaziek: Zadávaním zákaziek chránenej dielni alebo chránenému pracovisku.
• Odoberaním tovaru alebo služieb: Odoberaním tovaru alebo služieb od občana so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou.
• Kombináciou uvedených spôsobov.

Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní. Pri zadávaní zákazky na prijatie služby je to 0,7 násobku celkovej ceny práce.

Prečítajte si tiež: Tipy pre uchádzačov o zamestnanie so ZŤP

Odvod za nesplnenie povinného podielu

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov zamestnávajúcich občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, môžu využívať rôzne príspevky a úľavy. Jedným zo zvýhodnení je príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Ďalšie príspevky, ktoré môže zamestnávateľ získať:

• Príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím.
• Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska.
• Príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku.

Odvodové úľavy

Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške, to je 5 percent za zamestnávateľa a 2 percentá za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Prijatie do domova dôchodcov

Zníženie dane právnickej osoby

U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa, a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Zmeny v legislatíve v roku 2022

Dňa 1. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým sa upravuje postup podľa § 66 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).

Oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. To znamená, že je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní, spôsobom určeným úradom. Výnimkou je zmena platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP)

Pokiaľ zamestnávateľa zamestnáva aspoň jedného poistenca VšZP, má povinnosť do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať sa ako platiteľ poistného. Od 1. 1. Zamestnávateľ si plní oznamovaciu povinnosť aj za osoby na PN, OČR, na materskej dovolenke. Zamestnávateľ je vždy povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom. Mesačný výkaz (dávka 514) zasiela každý mesiac, ak má aspoň jedného zamestnanca poisteného vo VšZP.

tags: #prijatie #zamestnanca #ZŤP #podmienky