
Vecné bremeno predstavuje dôležitý právny inštitút, ktorý upravuje vzťahy k nehnuteľnostiam. Ide o vecné právo k cudzej veci, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo inej nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti sa zaväzuje niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Často sa stretávame s pojmami ako právo prechodu, vedenie inžinierskych sietí či doživotné užívanie. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako zriadiť vecné bremeno na pozemok, aké sú jeho typy, ako zaniká a aké sú jeho praktické dôsledky.
Vecné bremená sú právne vzťahy, na základe ktorých vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech niekoho iného. Tieto povinnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremeno je jednou z foriem užívania nehnuteľnosti v prospech niekoho iného.
Podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) môže byť vecné bremeno zriadené v prospech konkrétnej osoby (vecné bremeno in personam), alebo viazané na konkrétnu nehnuteľnosť (vecné bremeno in rem).
Pri vecných bremenách in rem vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti (napr. príjazdovej cesty) a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti.
Právne vzťahy vecných bremien vznikajú zo zákona, rozhodnutím príslušného orgánu, písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov a vydržaním § 151o ods. 1. Vecné bremeno môže byť zriadené zmluvou, čo býva v praxi najčastejším spôsobom. Pôjde o prípady napr. v prípade rodičov, ktorí vlastnia nehnuteľnosť a zveria ju svojim deťom pod podmienkou vlastného dožitia alebo pri dohode prejazdu automobilom cez cudzí pozemok, či práva umiestnenia reklamnej tabule. Ďalším spôsobom môže byť závet v spojení s rozhodnutím o dedičskom konaní, kde vecné bremeno vzniká priamo smrťou a určuje, kto bude povinný toto vecné bremeno konať alebo trpieť. V praxi sa môžeme stretnúť aj s dohodou dedičov - konkrétni dediči sa dohodnú napríklad o užívaní nejakej časti zdedenej nehnuteľnosti (napr. Ďalej to môže byť rozhodnutie príslušného orgánu, najmä súdu, zo zákona a výkonom práva vydržaním. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov a pri splnení aj ostatných podmienok podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v §134 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre denný stacionár
Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú:
Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvu k vecnému bremenu zriaďuje spravidla vlastník nehnuteľnosti. Výnimkou môže byť osobitný zákon, ktorý môže oprávniť aj ďalšie osoby.
Súd môže zriadiť vecné bremeno v troch prípadoch:
Vecné bremeno môže zaniknúť viacerými spôsobmi. Najčastejšie zo zákona - smrťou oprávnenej osoby, ale aj vtedy, ak už vecné bremeno neslúži potrebám, pre ktoré bolo zriadené. Zo zákona môže zaniknúť aj prevodom v rámci konkurzu. Splynutím - oprávnený človek z vecného bremena sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je ním zaťažená. Uplynutím času alebo doby, na ktorú bolo vecné bremeno zriadené. Splnením rozväzovacej podmienky napr. Premlčaním, ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom.
Podľa § 151p Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú:
Prečítajte si tiež: Vecné bremeno pri nelegálnej stavbe
Na zánik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Pri kúpe nehnuteľnosti je dôležité venovať pozornosť časti „C“ listu vlastníctva, kde sú uvedené ťarchy, vrátane vecných bremien. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. To znamená, že ak si kúpite nehnuteľnosť, na ktorej je zriadené vecné bremeno in rem, tak tieto bremená prejdú po úspešnom vklade na katastri na vás, ako na nového majiteľa nehnuteľnosti.
Aj napriek tomu, že Občiansky zákonník výslovne nespája zriadenie vecného bremena s povinnosťou zaplatiť náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva povinného ako vlastníka priľahlého pozemku, aj toto ustanovenie je potrebné vykladať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky tak, že zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. Výška peňažnej náhrady, resp. všeobecná hodnota vecného bremena zriadeného na základe zmluvy o zriadení vecného bremena závisí zvyčajne od dohody zmluvných strán.
Prečítajte si tiež: Druhy a dôsledky vecného bremena