Vyvlastnenie z dôvodu environmentálnej záťaže: Podmienky a ústavné aspekty

Článok sa zaoberá problematikou vyvlastnenia v kontexte environmentálnych záťaží na Slovensku. Analyzuje legislatívny proces a ústavné aspekty s dôrazom na ochranu vlastníckeho práva a princípy právneho štátu.

Úvod

Environmentálne záťaže predstavujú závažný problém pre životné prostredie a verejné zdravie. Ich riešenie si často vyžaduje zásahy do vlastníckych práv, čo otvára otázky týkajúce sa vyvlastnenia a primeranej náhrady. Tento článok analyzuje podmienky a ústavné aspekty vyvlastnenia z dôvodu environmentálnej záťaže na Slovensku, pričom vychádza z konkrétneho prípadu vrátenia zákona prezidentom SR a z argumentov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Legislatívny kontext a prezidentské veto

Prezident SR Ivan Gašparovič v roku 2009 vrátil Národnej rade SR zákon, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o vodách a zákon o geologických prácach. Dôvodom boli pochybnosti o súlade zákona s Ústavou SR, konkrétne s článkom 1 ods. 1, ktorý definuje Slovenskú republiku ako právny štát, a s článkom 20 ods. 4, ktorý upravuje podmienky vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva.

Obmedzenie vlastníckeho práva a primeraná náhrada

Prezident poukázal na to, že zákon síce ustanovuje požiadavku primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva pri zriaďovaní monitorovacích miest kvantity a kvality vôd na cudzích nehnuteľnostiach, ale absentuje úprava výšky alebo spôsobu určenia tejto náhrady. Zákon rieši primeranú náhradu len vo vzťahu k obmedzeniu vlastníckeho práva predložením návrhu dohody do jedného roka od nadobudnutia účinnosti zákona, teda do 31. augusta 2010, ale nerieši primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva po tomto dátume.

Ústava SR pritom vyžaduje, aby vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva bolo možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Absentujúca úprava výšky alebo spôsobu určenia primeranej náhrady tak podľa prezidenta spochybňuje súlad zákona s princípmi právneho štátu.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

Novelizácia geologického zákona a princíp právnej istoty

Ďalšou pripomienkou prezidenta bola skutočnosť, že zákon o vodách bol novelizovaný aj zákonom o geologických prácach, pričom tieto zákony navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia. Takýto spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom novelizujú dva alebo viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia, podľa prezidenta nie je v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti.

Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach považuje princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok za jeden zo základných princípov právneho štátu. Spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne novelizujú dva alebo aj viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia, nie je podľa prezidenta v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti.

Argumenty ZMOS

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa taktiež kriticky vyjadrilo k novele zákona o environmentálnych záťažiach. ZMOS upozorňuje, že problém environmentálnych záťaží je v realite slovenskej samosprávy jedným zo zásadných problémov v oblasti životného prostredia, rovnako ako i v oblasti správy majetku obcí. Predstavitelia miest a obcí sú často iniciátormi riešenia environmentálnych záťaží na ich území, rovnako ako aj na nehnuteľnostiach v majetku obce.

ZMOS namieta, že ak ciele stanovené v schválenej novele zákona sú vyjadrením práva občanov na priaznivé životné prostredie, tak riešenie, ktoré má slúžiť na dosiahnutie týchto cieľov považuje za porušenie čl. 20 Ústavy a to práva vlastniť majetok. ZMOS vzhľadom na uvedené považuje navrhovanú novelu za porušenie tak čl. 12 ods. 4 Ústavy: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody,“ ako aj čl. 20 ods. Vlastníci nehnuteľností, na ktorých sa nie z ich viny nachádza environmentálna záťaž, sú tak poškodení hneď dva krát - prvý krát konaním osoby, ktorá je pôvodcom environmentálnej záťaže a druhý krát konaním štátu, ktorý zodpovednosť za konanie pôvodcu presúva na vlastníka nehnuteľnosti. A robí to ten istý štát, ktorý nebol v rámci konania v zmysle § 5 zákona č. 409/2011 Z.z.

ZMOS namieta, že prostriedky, ktoré zákonodarca volí pre dosiahnutie tohto cieľa sú „drastické“ a neprimerané. Nie je možné ani spravodlivé vlastníka označiť za toho, kto je bez náležitej náhrady povinný znášať konanie štátu, ktoré je vo verejnom záujme. Z celého návrhu zákona nie je taktiež zrejmé, čo je účelom zriadenia záložného právo v rozsahu 30 rokov. Je to zabezpečenie pohľadávky, ktorá sa bude aj reálne počas jeho trvania vymáhať? Alebo je účelom záložného práva zabezpečenie prístupu štátu k nehnuteľnosti a realizáciu stanovených cieľov? ZMOS za ďalšie problematické časti zákona považujeme jeho nejednoznačnosť vo vzťahu k procesným inštitútom. Ústava pozná inštitút obmedzenia vlastníckeho práva a tým inštitútom je vyvlastnenie.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

Podmienky vyvlastnenia podľa slovenskej legislatívy

Vyvlastnenie je krajný zásah do vlastníckeho práva, ktorý je prípustný len za splnenia prísnych podmienok. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba:

• V nevyhnutnej miere: Zásah do vlastníckeho práva musí byť nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa.
• Vo verejnom záujme: Vyvlastnenie musí slúžiť verejnému záujmu, napríklad ochrane životného prostredia, verejnému zdraviu alebo rozvoju infraštruktúry.
• Na základe zákona: Vyvlastnenie musí byť upravené zákonom, ktorý stanovuje podmienky a postupy vyvlastnenia.
• Za primeranú náhradu: Vlastníkovi musí byť poskytnutá primeraná náhrada za stratu alebo obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o vyvlastňovaní") upravuje podmienky a postup vyvlastnenia. Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní možno vyvlastniť pozemok alebo stavbu, alebo nútene obmedziť vlastnícke právo k nim, ak:

a) účel vyvlastnenia vyplýva zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie,b) verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevyšuje mieru obmedzenia vlastníckeho práva vyvlastňovaného,c) účel vyvlastnenia nemožno dosiahnuť inak.

Primeraná náhrada za vyvlastnenie

Primeraná náhrada za vyvlastnenie je kľúčovým prvkom ochrany vlastníckeho práva. Jej výška by mala zodpovedať hodnote vyvlastňovaného majetku. Zákon o vyvlastňovaní v § 11 upravuje spôsob určenia výšky náhrady za vyvlastnenie. Náhrada sa určuje spravidla na základe znaleckého posudku, ktorý zohľadňuje hodnotu pozemku alebo stavby, ako aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť jeho hodnotu.

V prípade environmentálnych záťaží je určenie primeranej náhrady komplikovanejšie, pretože hodnota nehnuteľnosti môže byť znížená prítomnosťou environmentálnej záťaže. Zároveň je potrebné zohľadniť náklady na sanáciu environmentálnej záťaže.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

tags: #vyvlastnenie #z #dôvodu #environmentálnej #záťaže #podmienky