Ako zrušiť rozhodcovský rozsudok: Dôvody a postupy

Uzavreli ste zmluvu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka alebo ste uzavreli samostatnú rozhodcovskú zmluvu? Pri uzatváraní Vašej zmluvy sa síce spočiatku javilo, že žiadne komplikácie nastať nemôžu, ale dnes už existujú a sú predmetom rozhodcovského konania vedeného voči Vám? V tomto článku sa zameriame na dôvody a postupy, ako zrušiť rozhodcovský rozsudok.

Rozhodcovská zmluva a jej význam

Za rozhodcovskú doložku sa považuje jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve upravujúcej Váš zmluvný vzťah. Toto zmluvné ustanovenie obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať Vaše prípadné spory. Jednotlivé procesné podmienky rozhodcovského konania sa však v tomto zmluvnom ustanovení nenachádzajú (vo väčšine prípadov) a určujú sa podľa štatútu vybraného rozhodcovského súdu a, samozrejme, podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

Naproti tomu rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, obsahom ktorej môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať Vaše spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK. V článku budeme ďalej používať iba pojem „rozhodcovská zmluva" pre označenie zmluvy ako aj doložky.

Dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

Existuje niekoľko dôvodov, na základe ktorých je možné podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tieto dôvody sa týkajú arbitrability sporu, platnosti rozhodcovskej zmluvy, nestrannosti rozhodcu, formálnych náležitostí rozhodcovského súdu, prekážky litispendencie, doručovania a ďalších procesných nedostatkov.

1. Arbitrabilita sporu

Arbitrabilita sporu môže byť vymedzená napríklad samotnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany osobitne zadefinujú konkrétny spor (jeho charakter, predmet), ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu. Takto je upravená veľká väčšina rozhodcovských zmlúv. Dôležitou je tu preto zákonná úprava arbitrability sporu použiteľná vo všetkých rozhodcovských konaniach.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a invalidný dôchodok

Radi by sme ešte doplnili, že pojem zmluvná arbitrabilita sporu je pojmom užším k pojmu zákonná arbitrabilita sporu. Ak by ste totiž postupovali podľa prvého príkladu uvedeného vyššie a uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento by musel byť aj tak vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu. Právne odôvodnenie toho, čo môže byť predmetom rozhodcovského konania, je pomerne zdĺhavé. Preto pre účely tohto článku len stručne uvedieme, aké znaky musí spĺňať spor, aby „netrpel" nedostatkom zákonnej arbitrability (pozitívne vymedzenie zákonnej arbitrability sporu), resp. a) musí ísť o majetkový spor (napr. Kto má záujem sa otázke zákonnej arbitrability sporu venovať podrobnejšie, odkazujeme najmä na nasledovné zákonné ustanovenia - § 1 ods. 1 až ods. 3 ZRK, § 2 ods. 1 ZRK, § 4 ods. 2 ZRK, § 67 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"), § 80 písm.

Ak zistíte, že Váš spor nespĺňa vyššie uvedené znaky, môžete namietať nedostatok arbitrability daného sporu kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky nedostatku arbitrability sporu konanie pre nedostatok právomoci ihneď uznesením zastaviť (§ 21 ods. 1 ZRK) a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby (spočívanie premlčacej lehoty, prekážka litispendencie a i.) zostanú zachované (§ 104 ods. 1 OSP s prihliadnutím na znenie § 51 ods.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcami sú v súčasnosti často aj „neprávnici", nedostatok arbitrability sporu môže zostať nepovšimnutý a celý spor môže prebehnúť a skončiť rozhodcovským rozsudkom. Ak ste si preto všimli nedostatok arbitrability sporu až po vydaní rozhodcovského rozsudku, nič nie je stratené. Môžete podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku návrh na všeobecný súd a žiadať o zrušenie takto vydaného rozsudku (§ 40 ods. 1 písm.

Na záver je potrebné dodať, že rozhodcovský súd rovnako ako aj všeobecný súd (najmä pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie) musia prihliadať na splnenie podmienky dostatku arbitrability sporu z úradnej povinnosti (ex offo), a to aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa právneho poriadku iného štátu alebo ak sa má cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať v Slovenskej republike.

2. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy

Len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy môže prebiehať rozhodcovské konanie. V opačnom prípade musí byť takéto konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedošlo a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde (ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK).

Prečítajte si tiež: Zmeny v doplnkovom dôchodkovom sporení

Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Keďže rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, tak vzhľadom na znenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") sa bude vyžadovať písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné. Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Tejto úprave neodporuje ani ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktoré stanovuje, že ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak (ZRK inak neustanovuje). Nemusí ísť pri tom o listinu zmluvného charakteru, ale môže ísť napríklad aj o skladiskové alebo tovarovo náložné listiny. Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie. Môže nastať aj taká situácia, že jedna strana doručí list s rozhodcovskou zmluvou druhej strane s lehotou na vyjadrenie sa, pričom ak v stanovenej lehote táto druhá strana nevyjadrí svoj záujem/nezáujem rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má sa za to, že s ňou súhlasí. NS SR v konaní vedenom pod sp. zn.

„Mlčanie môže byť prejavom vôle len vtedy, keď z neho možno vyvodiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu. Tým je mlčky urobený právny úkon podobný konkludentnému právnemu úkonu. Nemôže, ani mlčky, prejaviť nič ten, ktorý o návrhu na voľbu práva sa ani nedozvedel. List z 28. apríla 2009 obsahujúci návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebol povinnému doručený. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. Inak by bola rozhodcovská zmluva neplatná (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods.

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability (viď bod 1 článku), predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods.

Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete ešte počas rozhodcovského konania namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká (§ 21 ods. 2 ZRK). Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť (§ 21 ods. 3 ZRK). V prípade, že už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd. Zákonným podkladom pre podanie takejto žaloby budú ustanovenia § 40 ods. 1 písm. Avšak pri písmene d) uvedeného ustanovenia (jeho znenie: „sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal") si treba dať pozor na to, či ste ešte počas rozhodcovského konania podali námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 ZRK ako je uvedené v odseku vyššie, ak ste reálne mali túto možnosť. Pokiaľ ste takúto námietku nepodali, sami (hoci aj nevedome) ste sa zbavili možnosti na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ste sa v rozhodcovskom konaní vyjadrili k žalobe a nenamietali ste zároveň neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, došlo týmto Vaším úkonom k jej dodatočnému uzavretiu ad hoc. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v takejto situácii (len podľa § 40 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca odstránením príspevkov na Instagrame

3. Predpojatosť rozhodcu

Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky. Postup pri podávaní námietky si môžu zmluvné strany celý osobitne dohodnúť, najneskôr však do začatia samotného rozhodcovského konania. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa strana dozvedela, že rozhodca nemá spôsobilosť na výkon svojej funkcie. Podľa § 6 ods. 1 ZRK musí byť rozhodcom plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná (neodsúdená za úmyselný trestný čin) a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu.

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke predpojatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale zatiaľ nemôže vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba (§ 6 ods. Ak sa o námietke predpojatosti rozhodcu rozhodlo vo Váš prospech a rozhodca napriek tomu vydal rozsudok, tento je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK). Rozhodcovský rozsudok možno zrušiť aj v prípade, že ste námietku predpojatosti rozhodcu nie zo svojej viny nemohli uplatniť a existovali pre ňu objektívne dôvody (§ 40 ods. 1 písm.

4. Nedostatky rozhodcovského súdu

Rozhodcovský súd sám o sebe nemá žiadnu právnu formu a právnu subjektivitu tak odvodzuje od svojho zriaďovateľa - právnickej osoby. Zriadenie súdu a jeho pobočiek, jeho zrušenie, predpisy tohto súdu (štatút a rokovací poriadok) a zoznam rozhodcov je zriaďovateľ povinný oznamovať v Obchodnom vestníku. Až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 5 ZRK).

Tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bude v praxi pravdepodobne málokedy využitý. V § 40 ods. 1 ZRK, kde sú taxatívne vymedzené jednotlivé dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa dokonca vyššie spomenutý dôvod ani nenachádza, čo v praxi môže spôsobiť značné komplikácie. Sme toho názoru, že pri použití analógie a pri extenzívnom výklade jednotlivých pojmov by v prípade rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ si nesplnil svoje oznamovacie povinnosti voči Obchodnému vestníku, mohlo dôjsť k jeho zrušeniu na základe § 40 ods. 1 písm. písm. V opačnom prípade ostáva len dúfať, že exekučný súd nevydá oprávnenie na exekúciu na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu jeho rozporu s hmotným právom - ustanovením § 12 ods. 5 ZRK.

5. Prekážka litispendencie

Prekážka litispendencie sa uplatňuje aj v rozhodcovskom konaní. Pre účely využitia prekážky litispendecnie je vhodné si pripomenúť, že za „tú istú vec" sa považuje taký spor, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a ktorej premet konania je totožný (totožné skutkové a právne vymedzenie). V tejto súvislosti si ešte dovoľujeme pripomenúť judikované pravidlo, na základe ktorého žaloba o plnenie (§ 80 písm. b) OSP) znamená prekážku litispendencie pre žalobu o určenie (§ 80 písm.

Na námietku prekážky litispendencie bude musieť rozhodcovský súd vždy prihliadať. ZRK síce neupravuje explicitne, ako konať po podaní takejto námietky, ale na tento postup sa budú aplikovať príslušné ustanovenia OSP ako subsidiárneho právneho predpisu (§ 51 ods. 3 ZRK). Prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr bude musieť príslušný rozhodcovský súd zastaviť (§ 104 ods.

6. Nedostatočné doručovanie

Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené vcelku benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti" (§ 25 ods. Uvedené však neplatí pre rozhodcovský rozsudok, ktorý v zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 ZRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť (§ 159 ods. 1 a § 161 OSP).

#

tags: #ako #zrušiť #rozhodcovský #rozsudok #dôvody