Aktivizácia Seniorov v Zariadeniach pre Seniorov: Metódy a Prístupy

Starnutie populácie je celosvetový trend, ktorý si vyžaduje inovatívne prístupy v starostlivosti o seniorov. Zariadenia pre seniorov zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kvalitného a aktívneho života pre svojich klientov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne metódy aktivizácie seniorov v zariadeniach pre seniorov, s dôrazom na inovatívne postupy a overené techniky, ktoré podporujú ich fyzické, psychické a sociálne zdravie.

Staroba a starnutie ako neoddeliteľná súčasť života

Obdobie staroby a starnutia je neodmysliteľnou súčasťou života každého jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Štát by sa mal podieľať sa zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku.

Demografický vývoj a potreba vzdelávania seniorov

V mnohých členských štátoch Európskej únie, vrátane Slovenska, rastie počet seniorov. Demografický vývoj populácie to jasne dokazuje. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.

Vzdelávanie je dlhodobo vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.

Gerontagogika a význam vzdelávania v starobe

Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete. Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie.

Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom elektrickej kolobežky pre seniorov

Aktívny prístup Zariadenia pre seniorov v Trnave

Zariadenie pre seniorov v Trnave je jedným z mála zariadení, ktoré pristupujú k poskytovaniu sociálnych služieb inovatívnym spôsobom. Svojim klientom ponúka moderné aktivity, podložené odbornými štúdiami a skúsenosťami z praxe, ktoré reagujú na ich individuálne potreby či želania a zároveň majú pozitívny vplyv na ich psychické i fyzické zdravie. Riaditeľka zariadenia Anna Menkynová objasňuje motiváciu prinášať do oblasti sociálnych služieb nové postupy: „Dlhé roky sú seniori v našej spoločnosti vnímaní ako ľudia, ktorí už nič navyše nepotrebujú. Ak však máme poskytovať kvalitné sociálne služby a zvyšovať kvalitu ich života, musíme tieto mýty búrať. Som veľmi rada, že naše zariadenie je akýmsi ukazovateľom a dobrým vzorom pre iné zariadenia, ktoré si od nás berú dobré skúsenosti a nápady. Dúfam, že sa časom vytvorí nová paradigma, založená na tvrdení, že sociálne služby sa dajú poskytovať aj modernejším spôsobom a veková hranica nebude brzdou pri zavádzaní inovatívnych aktivít.“

Moderné metódy a aktivity v Zariadení pre seniorov v Trnave

Medzi liečebné metódy a záujmové činnosti zariadenia aktuálne patria canisterapia, ergoterapia či záhradná terapia prostredníctvom Floramobilu. Spolupráca s Montessori klubom Slnečnica a školami prináša obohacujúce medzigeneračné stretnutia a vítaným spestrením týždňa sú Piatkové výlety mimo zariadenia. Do programu činností zariadenia v súčasnosti patrí aj unikátny digitálny projekt virtuálnej reality, ktorý prináša pozitívne stimuly pre klientov.

Canisterapia

Do kategórie moderných liečebných postupov s priaznivými účinkami na duševnú a telesnú kondíciu patrí aj populárna canisterapia založená na vzájomnom kontakte človeka a psa. V zariadení pre seniorov ju využívajú dlhodobo ako podpornú psychoterapeutickú metódu. Raz za týždeň navštevuje centrum Border kólia Bini, ktorá pod vedením trénerky Zdenky Mauricovej pomáha klientom s rozvojom komunikácie, so zlepšením jemnej a hrubej motoriky, budovaním sociálnych vzťahov a s tréningom pamäte. Anna Menkynová upresňuje: „Táto terapia zahŕňa aktivity, ktoré vytvárajú príležitosť na motivačné, odpočinkové alebo terapeutické situácie, ktoré sú zamerané na zlepšenie kvality života a rozvoj sociálnych schopností. Hlavným cieľom je aktivizácia klienta a posilnenie jeho žiaduceho správania.“ Medzi využívané techniky patrí hladenie psa, komunikácia so psom a terapeutom, zadávanie povelov, odmeňovanie psa, či interakcia s hračkou.

Ergoterapia

Ďalšou inovatívnou terapiou, ktorá pozitívne pôsobí na človeka tým, že ho aktívne zapája do určitého zamestnania je ergoterapia. Táto aktivita je vnímaná súčasne ako prostriedok aj cieľ liečby. Podporuje telesné i psychické funkcie a napomáha obnovovať a udržiavať schopnosti potrebné k vykonávaniu každodenných úkonov. Seniorom umožňuje zachovať si nezávislosť. Riaditeľka ZpS opisuje ako funguje táto metóda v praxi: „Na účely aktivity s prvkami ergoterapie nám slúži dobré vybavená spoločenská miestnosť a záhrada. Využívame pomôcky ako sú včelí vosk, farby, látky, glycerín, nádoby či levanduľa. Pracuje sa v skupinách aj individuálne na poschodiach. Aktivitu vedú sociálni pracovníci a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Medzi naše najčastejšie činnosti patrí šúpanie levandule, výroba sviečok, výroba mydiel, šitie a práce v záhrade.“ Tieto cvičenia napomáhajú k zlepšeniu jemnej motoriky či koordinácií pohybov a podporujú vytrvalosť, koncentráciu a udržanie pozornosti. U klientov sa zvyšuje sebadôvera a pocit užitočnosti, odstraňuje sa sociálna izolácia.

Záhradná terapia s Floramobilom

Príjemnou voľnočasovou a zároveň liečebnou činnosťou je aj záhradná terapia pomocou Floramobilu. Ide o špeciálny mobilný vozík na kolieskach, určený na pestovanie rastlín, ktorý je prispôsobený na prisunutie k lôžku imobilného klienta a umožňuje vysunutie pracovnej dosky priamo nad neho. „Záhradná terapia pomocou Floramobilu využíva liečivý vplyv prírody na človeka. Toto prostredie ponúka množstvo inšpirácií, ktoré lákajú k pohybovým aktivitám. Umožňuje človeku uvoľniť negatívne pocity, odbúrava stres a klientom prináša odpočinok a harmóniu. Pomáha im tiež zvládať najrôznejšie choroby a psychické poruchy. Práca s Floramobilom prispieva k zlepšeniu sociálnych vzťahov, k rozvoju samostatnosti, zodpovednosti a schopnosti spolupracovať. Vozík je voľne dostupný v našej zimnej záhrade a sociálni pracovníci sú vždy k dispozícií pomôcť klientom s prácou na ňom“, opisuje možnosti využitia Floramobilu Anna Menkynová.

Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť svalovú hmotu v starobe

Medzigeneračné stretnutia

S cieľom podporovať a rozvíjať medzigeneračné vzťahy sa realizuje projekt Spájanie generácií, v rámci ktorého zariadenie spolupracuje s Montessori klubom Slnečnica, základnou školou na Ulici A. Kubinu či so strednou školou Blahoslavenej Laury. Centrum pravidelne navštevuje aj CDR Trnava a do projektu by sa mala čoskoro zapojiť aj Trnavská klubovňa. „Deti zapájame do aktivity SMART vzdelávanie, kedy spolu s našimi klientmi pracujú na tabletoch, vyhľadávajú videá, alebo hrajú hry na tréning pamäte. V tvorivých dielňach sa aktívne zúčastňujú tvorby výrobkov, alebo trávia čas s našimi klientmi pri spoločných hrách. Vzájomné stretnutia spestrujú tiež malým kultúrnym programom. Starší študenti sa zapájajú do prechádzok v meste, prípadne pomáhajú s nákupom“, uvádza detaily medzigeneračnej spolupráce, riaditeľka ZpS. Prínos tejto metódy je obojstranný. Prostredníctvom spoločných aktivít s mladšou generáciou, nadobúdajú seniori pocit užitočnosti, rastie u nich sebadôvera a sebaúcta. Vytvárajú si nové priateľstvá, čím dochádza k obmedzovaniu ich sociálnej izolácie. Deti pri kontakte so staršími ľuďmi zasa nadobudnú zmysel pre zodpovednosť, veľkorysosť, solidaritu a naučia sa tolerancii.

Piatkové výlety

Pravidelných vychádzok mimo zariadenia sa zúčastňujú klienti spolu so zamestnancami viac ako dva roky. Sú vhodné pre tých, ktorým zdravie umožňuje absolvovať cestu peši, na invalidnom vozíku alebo s pomocou chodúľky. Reakcie klientov na piatkové výlety sú veľmi pozitívne. Pobyt na čerstvom vzduchu a socializácia im veľmi prospievajú. Anna Menkynová o tejto aktivite hovorí: „Piatok je deň, na ktorý sa klienti veľmi tešia, pretože zažijú veľa príjemných podnetov v meste, v prírode, alebo počas návštev Dolnej Krupej, Smoleníc, Bratislavy či Piešťan, kam často vyrážame. Cez letné mesiace sme začali s opekačkami v Kamenáči a návštevami kúpaliska. V Trnave sa v piatok pravidelne koná mestský trh, ktorého sa s klientmi tiež radi zúčastňujeme. Keď nám praje počasie vyberieme sa spoločne na pešiu zónu, posedíme v kaviarňach alebo sa zvezieme na rikši aj do vzdialenejšieho okolia.“

Virtuálna realita

Pre ľudí v produktívnom veku sú moderné technológie samozrejmosťou, no aj pre mnohých seniorov je používanie technologických noviniek bežnou súčasťou ich každodenného života. Ako uvádza Anna Menkynová: „Dnešný senior nie je senior spred dvadsiatich, či dokonca pätnástich rokov. Väčšina našich klientov očakáva, že internet bude súčasťou ich životov aj u nás. Veľa z nich využíva internetbanking a pozerá filmy online. Chcú byť súčasťou verejného života a nechcú zostať izolovaní v zariadení, kde sa ocitli z dôvodu fyzického obmedzenia.“ Jedným zo spôsobov, ako sprostredkovať imobilnému klientovi prechádzku v prírode, či zážitok z koncertu alebo návštevy zaujímavého vzdialeného miesta, je využiť neobmedzené možnosti virtuálnej reality. Táto technológia mu umožní zaspomínať si na staré časy, zabaviť sa, prejsť sa po lese alebo posedávať pri fontáne na rušnom námestí.

Zmyslom virtuálnej reality nie je klientov izolovať a uzatvárať v imaginárnom svete, ale prinášať im prostredníctvom moderných médií zážitky a podnety využiteľné v reálnom živote. „Virtuálna realita pomáha okrem mentálnych funkcií udržiavať, zdokonaľovať a rozvíjať nové motorické schopnosti. U klientov sa zlepšuje udržiavanie rovnováhy a stabilizuje sa chôdza. Pozitívny vplyv má tiež na neuropatickú, chronickú i akútnu bolesť. Mentálna prítomnosť vo virtuálnom svete a nutnosť reagovať na nové stimuly pomáha odvrátiť pozornosť od fyzickej bolesti. Trojrozmerné interaktívne prostredie, ktoré užívateľ preskúmava ako skutočný fyzikálny priestor, u neho vyvoláva a udržiava pozitívne emócie. Takýto zážitok má potenciál priaznivým spôsobom ovplyvňovať sebavyjadrenie seniora. Podnecuje u neho zvedavosť a posilňuje jeho pozitívny životný pocit“, vysvetľuje prínosy využitia virtuálnej reality pre seniorov, riaditeľka Anna Menkynová. Aktuálne využívajú klienti virtuálnu realitu dva až tri krát do mesiaca. Vo virtuálnom priestore strávia v priemere 20 minút až 1 hodinu. Dĺžka času, ktorý aktivite venujú závisí od ich momentálneho fyzického a duševného rozpoloženia. Seniori na lôžku si môžu vybrať či chcú sledovať koncert alebo využijú čas relaxovaním. Virtuálny obsah, ktorý je momentálne k dispozícii, pozostáva z relaxačného videa, spojeného s prechádzkou v prírode, alebo koncertu populárnej hudobnej skupiny. Riaditeľka zariadenia vysvetľuje prečo zaradili virtuálnu realitu medzi metódy práce s klientami: „Odporúčanie využiť virtuálnu realitu ako aktivizačnú techniku sa opiera o závery mnohých zahraničných i domácich štúdií, porovnávajúcich účinky stimulácie vo virtuálnej realite s prístupmi tradičných metód. Virtuálna realita sa tu javí ako vhodný prostriedok na trénovanie kognitívnych a psychomotorických funkcií. Predstavuje efektívny spôsob znižovania sociálnej izolácie a dá sa tiež uplatniť ako nástroj prevencie duševných porúch. Významnú úlohu zohráva pri zmierňovaní negatívneho emočného prežívania a pocitu bolesti.“

Princípy vzdelávania seniorov

Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie.

Prečítajte si tiež: Komárno: Bývanie pre seniorov

• Zásada ľudskosti - táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
• Zásada vedeckosti - všetky sprostredkované informácia musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania. Relevantné je profunditné poznanie teórie aplikovateľnej na vedeckej činnosti, v prenose vedomostí a rozvíjaní schopností.
• Zásada primeranosti - týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Musia byť do úvahy brané uvedené ukazovatele a ich recipročný vzťah, t.j. kto uskutočňuje vzdelávanie, aký obsah zvolí, pre koho je vzdelávanie určené, aké prostriedky má vzdelávateľ k dispozícii, aký je jeho cieľ, aký spôsob na dosiahnutie cieľa zvolí a kedy sa edukácia zrealizuje. Pre dosiahnutie vytýčeného cieľa je smerodajný aj premyslený prejav v harmónii so zásadami výchovy a vzdelávania, ako napríklad používanie spisovného jazyka, vyvarovanie sa používaniu cudzích odborných výrazov. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie. Nevyhnutné je mať aj základné vedomosti z oblasti andragogiky.
• Zásada aktivity a angažovanosti - je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
• Zásada motivácie - senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.

Reminiscenčná terapia: Aktivizácia pamäti a spomienok

Reminiscenčná terapia je aktivizačná a validačná terapia, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a cez jeho vybaviteľné spomienky ju aktivizuje. Využíva sa u klientov s rôznymi formami demencie. Reminiscenčnú terapiu vytvoril v roku 1963 psychiater Robert Butler, aby pomohla liečiť stratu pamäti a stratu kognitívnych schopností u ľudí s demenciou.

Princípy reminiscenčnej terapie

Pojem „reminiscenčný náraz“, psychológovia používajú na opis časového rozpätia, ktoré si ľudia v strednom a vyššom veku najľahšie vybavia. Zvyčajne medzi tínedžerským vekom a rannou dospelosťou. Reminiscenčná terapia využíva všetky zmysly, aby pomohla ľuďom s demenciou zapamätať si udalosti, ľudí a miesta z ich minulosti. Je vhodné ju používať aj u ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou, ako aj s inými ochoreniami zapríčinenými ochorením mozgu. Funguje, pretože využíva spomienky, ktoré si počas mnohých rokov pripomínali a opakovane sa k nim vracali. So správnymi spúšťačmi je možné tieto spomienky obnoviť a znovu sa k nim vrátiť. Vôňa obľúbeného receptu alebo zvuk obľúbenej piesne môžu obnoviť spomienky z minulosti.

Reminiscenčná terapia je neformálny prístup, ktorý povzbudzuje klientov, aby hovorili o minulých udalostiach, ktoré si pripomenú pomocou rôznych pomôcok, ako sú staré obrázky a hudba. Môžu tak zdieľať osobné príbehy, ktoré vyvolávajú pozitívne spomienky a emócie. Prostredníctvom reminiscencie sa jednotlivec môže cítiť uistený, čo následne zlepšuje jeho sebaúctu, duševnú pohodu a sociálne interakcie.

Metódy reminiscenčnej terapie

• Vizuálne: Vizuály sú účinným spôsobom, ako sa vrátiť k minulým skúsenostiam a začať konverzáciu.
• Sluchové: Týka sa to hudby - ďalšieho skvelého prostriedku na vyvolanie šťastných spomienok a budovania spojenia.
• Chuť: Chuť môže aktivovať sociálny pracovník, inštruktor sociálnej rehabilitácie.
• Čuch: Ide o používanie vôní, ktoré môžu okamžite vyvolať spomienky a podporiť pocit pohody.

Techniky reminiscenčnej terapie

• Pýtajte sa otvorené otázky: Tieto otázky vyžadujú viac ako odpoveď „áno“ alebo „nie“. Následné otázky môžu pomôcť udržať spomienky a príbehy v prúde.
• Nechajte priestor emóciám: Spomienky môžu byť niekedy bolestivé, ale to neznamená, že sú „zlé“. Ak prijímateľ začne plakať, počúvajte, sympatizujete a povedzte mu, že je v poriadku cítiť sa smutný.
• Použite predmety ako výzvy: Opýtajte sa prijímateľa na ich fotografie a suveníry.
• Zapojte zmysly: Ovoniavanie a ochutnávanie známych jedál, tanec a počúvanie hudby sú príklady vecí, ktoré dokážu vykúzliť spomienky.

Reminiscenčná terapia zapája prijímateľa aj sociálneho pracovníka, zahŕňa všetky zmysly a využíva verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. Treba si byť vedomý časových rámcov a používať materiály zo spomienok. Napríklad, ak sa človek narodil v roku 1950 treba nájsť materiál zo 60 až 70 rokov 20. storočia, aby ste dosiahli maximálny účinok. Pokúste sa zistiť a využiť predchádzajúce koníčky alebo záujmy prijímateľa.

Výhody reminiscenčnej terapie

Okrem toho v porovnaní s konvenčnou medikamentóznou liečbou nemá reminiscenčná terapia žiadne závažné vedľajšie účinky. Pri používaní tejto terapie podporujeme u prijímateľa spomínanie na všetky jeho dôležité životné udalosti: rodinný život, manželstvo, výchovu deti, vykonávanú prácu, záujmy, záľuby, kontakty s priateľmi. Do tohto procesu spomínania môžu prijímatelia zapojiť súčasne viac zmyslov. Spomínanie je vlastne súhrn zdieľania skúseností, myšlienok a pocitov a spomínanie na dôležité životné udalosti, ktoré pripomínajú prijímateľom čím a kým boli v minulosti a pomáhajú im identifikovať seba samého v prítomnosti.

Účelom terapie je taktiež kvalitnejšie trávenie voľného času prijímateľov sociálnych služieb, zachovanie ich identity a sebavedomia, posilnenie a udržanie kognitívnych funkcií a pamäti, zníženie ich osamelosti prostredníctvom zdieľania ich spomienok pri skupinových aktivitách. V dôsledku zvýšenia kvality života prijímateľa sociálnej služby môže dlhšie samostatne vykonávať seba obslužné činnosti.

Metodický postup reminiscenčnej terapie

Metodický postup predstavuje samotnú reminiscenciu a techniku, s ktorými je možné pri spomínaní pracovať. Pri aktivizácii PSS sociálny pracovník alebo inštruktor sociálnej rehabilitácie má k dispozícii 13 individuálnych pracovných postupov reminiscenčnej terapie, ktoré aplikuje v individuálnom pláne prijímateľa sociálnej služby a tiež uvádza v týždennom a mesačnom pláne aktivít. Ako príklad uvádzame jeden z pracovných postupov - Kniha života - je dokument obsahujúci životný príbeh človeka. Finálnou podobou môže byť skutočná zviazaná kniha, ale aj papierový zošit s nalepenými portrétmi a popísanými poznámkami. Tvorba spomienkovej knihy života podporuje klientovu identitu, môže prostredníctvom knihy spomínať na to, čo v živote dokázal a čo všetko prežil, tak isto pri opakovanom prezeraní. Kniha života môže byť iba pre súkromné účely každého klienta, alebo môže byť na verejne dostupnom mieste, napríklad na výstave (Janečková, Vacková, 2010, s. 120-122).

Vzdelávanie a aktivizácia ako súčasť komplexnej starostlivosti

Všetky metódy a aktivity, ktoré sa v zariadeniach používajú, majú odborný základ vo vedeckých štúdiách a overených výsledkoch. Sú starostlivo prispôsobené individuálnym potrebám klientov s dôrazom na ich aktuálne mentálne a fyzické schopnosti. Seniori majú na výber veľké množstvo rôznorodých činností, z ktorých si môžu vybrať tie, ktoré im najviac vyhovujú, bavia ich a chcú pri nich stráviť čas. Realizované aktivity sú volené tak, aby klientom prinášali nie len zábavu a rozptýlenie, ale aj pozitívne pôsobili na ich telesné zdravie i emocionálne prežívanie. V praxi sa tak napĺňajú zásady individuálneho prístupu ku klientom a dosahuje sa vysoký štandard poskytovaných sociálnych služieb.

tags: #aktivizácia #seniorov #v #zariadeniach #pre #seniorov