Aktívna volebná legitimácia a jej podmienky v slovenskom práve

Tento článok sa zameriava na problematiku aktívnej volebnej legitimácie a podmienky, ktoré ju upravujú v kontexte slovenského práva. Skúma relevantné právne predpisy, judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a teoretické aspekty volebného práva. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť a objasniť, kto a za akých podmienok je oprávnený podávať žaloby vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb.

Reforma súdnictva a jej dopad na volebné právo

V nadväznosti na pripravovanú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky bol vypracovaný návrh zákona "o reforme súdnictva", ktorý má za cieľ implementovať navrhované ústavné zmeny. Tento návrh zákona sa dotýka aj volebného práva, najmä v súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a presunom právomocí z Ústavného súdu na tento nový súd.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu a zmeny v kompetenciách

Súčasťou reformy súdnictva je zriadenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, čo si vyžiadalo zmeny v kreácii kompetenčného senátu. Po novom bude mať kompetenčný senát osem členov, pričom v ňom bude paritne zastúpený Najvyšší súd a Najvyšší správny súd.

Novelizácia Správneho súdneho poriadku sa vykonáva v nadväznosti na zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Rozsah navrhovaných zmien predstavuje len nevyhnutnú novelizáciu, ktorá je predpokladom pre riadne fungovanie správneho súdnictva.

Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb

Návrh zákona rozširuje pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu o konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Ide o právomoc, ktorú podľa platného znenia čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vykonáva Ústavný súd, a teda ide o právomoc, ktorá sa presúva z Ústavného súdu na Najvyšší správny súd.

Prečítajte si tiež: Vymáhanie náhrady škody

Z hľadiska zabezpečenia riadneho rozhodovania v uvedených veciach je potrebné zaviesť v Správnom súdnom poriadku nový typ konania, a to konania vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb. Systematika nového šiesteho dielu (Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb) je prispôsobená systematike ostatných dielov obsiahnutých v tretej hlave piatej časti Správneho súdneho poriadku. Právna úprava preto reguluje účel konania, účastníkov konania, žalobnú legitimáciu, lehotu na podanie žaloby, náležitosti žaloby, dokazovanie a rozhodnutie o žalobe.

Aktívna volebná legitimácia: Kto môže podať žalobu?

V § 312c Správneho súdneho poriadku sa upravuje žalobná legitimácia, t.j. ustanovuje sa subjekt, ktorý je oprávnený podať žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb. Žalobcom v tomto prípade bude ten, kto je navrhovateľom podľa platného znenia § 157 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Subjekty s aktívnou volebnou legitimáciou

Podľa § 312c Správneho súdneho poriadku (SSP) sú aktívne legitimované na podanie žaloby vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb tieto subjekty:

1. Volič: Volič, ktorý bol oprávnený hlasovať vo voľbách, ak tvrdí, že došlo k porušeniu jeho volebného práva.
2. Politická strana, politické hnutie alebo ich koalícia: Politická strana, politické hnutie alebo ich koalícia, ktoré podali kandidátnu listinu pre voľby, ak tvrdia, že došlo k porušeniu ich práva na účasť vo voľbách.
3. Kandidát: Kandidát, ktorý kandidoval vo voľbách, ak tvrdí, že došlo k porušeniu jeho práva byť volený.
4. Prokurátor: Generálny prokurátor, ktorý má oprávnenie iniciovať tento typ konania.

Judikatúra Najvyššieho správneho súdu k aktívnej legitimácii

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa vo svojej judikatúre opakovane zaoberal otázkou aktívnej volebnej legitimácie. Z jeho rozhodnutí vyplývajú nasledovné závery:

• Vzdanie sa kandidatúry: Vzdanie sa kandidatúry na post predsedu samosprávneho kraja zo strany kandidáta politickej strany, resp. politického hnutia alebo ich koalície znamená, že sa daný politický subjekt politickej súťaže o obsadenie uvedeného postu nezúčastnil. V takom prípade nemožno u takéhoto politického subjektu ako žalobcu identifikovať moment domáhania sa ochrany aktívnej účasti na politickej súťaži realizovanej vo voľbách predsedu samosprávneho kraja zo strany jeho vlastného kandidáta. Uvedené má za následok odmietnutie žaloby podľa § 99 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu jej podania zjavne neoprávnenou osobou.
• Nezaregistrovanie kandidáta: Politickú stranu, politické hnutie alebo koalíciu, ktoré síce podali kandidátnu listinu pre voľby starostu obce, ale ich kandidát zostal právoplatne nezaregistrovaný a nezúčastnil sa súťaže politických síl, nemožno považovať za také, ktoré by „podali platnú kandidátnu listinu“ v zmysle § 312c písm. b) Správneho súdneho poriadku. Preto nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby o neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce.
• Zvolenie všetkých kandidátov: Ak boli vo volebnom obvode za poslancov obecného zastupiteľstva zvolení všetci kandidáti žalobkyne uvedenej § 312c písm. b) Správneho súdneho poriadku (politická strana, politické hnutie alebo ich koalícia), potom žalobkyňa získala to, o čo v súťaži politických síl usilovala. Žaloba, ktorou takáto žalobkyňa spochybňuje ústavnosť alebo zákonnosť volieb v tomto volebnom obvode, by preto mohla viesť len k zlepšeniu postavenia iných kandidujúcich subjektov, a tak neslúži na ochranu práv žalobkyne. Preto žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na jej podanie v zmysle § 312c písm. b) Správneho súdneho poriadku.

Podmienky pre podanie žaloby

Okrem aktívnej legitimácie musí žaloba spĺňať aj ďalšie podmienky, aby bola úspešná. Medzi tieto podmienky patrí:

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a aktívna vecná legitimácia v praxi

• Lehota na podanie žaloby: Lehota na podanie žaloby (§ 321e) bude rovnaká ako je lehota na podanie návrhu na začatie konanie podľa § 159 zákona č. 314/2018 Z. z.
• Náležitosti žaloby: Náležitosti žaloby (§ 312f) sa odvíjajú od náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 158 zákona č. 314/2018 Z. z.
• Skutkové vymedzenie dôvodov neústavnosti a nezákonnosti: Dôvody neústavnosti a nezákonnosti uvedené v § 312f písm. e) SSP musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní dokazovaním preverovať, inak tieto dôvody nie sú prístupné konkrétnemu dokazovaniu.

Dokazovanie v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb

Osobitné ustanovenie o dokazovaní v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb (§ 312h) zohľadňuje rovnakú úpravu v § 161 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Priamo zo zákona sú spojené konania týkajúca sa tých istých volieb, aj keď žaloby podali rôzne subjekty. Cieľom je zabrániť tomu, aby to isté dokazovanie museli vykonávať rôzne senáty v rôznych konaniach.

Test účelovosti prihlasovania sa na trvalý pobyt

Neplatnosť volieb zapríčinená prihlasovaním sa na trvalý pobyt sa overuje testom účelovosti prihlasovania sa na trvalý pobyt s vplyvom na výsledok volieb. Tento test pozostáva z troch krokov:

1. Prihlásenie sa na trvalý pobyt rozhodujúceho počtu obyvateľov: Posúdenie, či došlo k prihláseniu sa na trvalý pobyt rozhodujúceho počtu obyvateľov.
2. Absencia relevantných väzieb na obec: Zistenie, či nie je preukázaná relevantná väzba na dané miesto (obec).
3. Prihlásenie na trvalý pobyt bezprostredne pred voľbami: Overenie, či k prihláseniu na trvalý pobyt týchto obyvateľov došlo bezprostredne pred uskutočnením volieb.

Tieto 3 podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Druhý krok testu účelovosti prihlásenia sa na trvalý pobyt s vplyvom na výsledok volieb, teda absencia relevantných väzieb na obec trvalého pobytu, bude naplnený aj vtedy, ak z hľadiska výsledku volieb kritická skupina voličov realizuje svoje prihlásenie na trvalý pobyt spôsobom vyhovujúcim tretiemu kroku testu, teda sa na trvalý pobyt prihlási v období krátko pred voľbami, a súčasne sa táto kritická skupina voličov v období krátko po voľbách z tohto trvalého pobytu odhlási. v takom prípade nie je potrebné overovať existenciu ešte aj iných väzieb tejto z hľadiska výsledku volieb kritickej skupiny voličov.

Rozhodovanie o žalobe

Rozhodovanie o žalobe je upravené v § 312i až 312k. Aj nová právna úprava bude ustanovovať lehotu na rozhodnutie, a to 30 dní od doručenia žaloby. Z hľadiska merita veci prichádzajú do úvahy dva možné typy výrokov. A teda správny súd žalobu buď zamietne (§ 312j ods. 1), a ak ju nezamietne, tak rozhodne spôsobom podľa § 312j ods. 2, čím fakticky vyhovie žalobnému návrhu.

Prečítajte si tiež: Určenie Vlastníctva v Dedičstve

tags: #aktívna #volebná #legitimácia #podmienky