Aktívna vecná legitimácia v kontexte náhrady škody

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou aktívnej vecnej legitimácie v kontexte náhrady škody, pričom analyzuje jej význam a uplatňovanie v súdnej praxi. Aktívna vecná legitimácia je kľúčovým pojmom v civilnom práve, ktorý určuje, kto je oprávnený uplatňovať si určitý nárok na súde. V prípade náhrady škody táto legitimácia určuje, kto je oprávnený domáhať sa náhrady spôsobenej škody.

Definícia a význam aktívnej vecnej legitimácie

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Inými slovami, ide o existenciu tvrdeného práva na strane žalobcu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.

Aktívna vecná legitimácia v kontexte zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom upravuje nesprávny úradný postup vo svojej druhej časti, prvá časť upravuje škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z ustanovenia § 18 jednoznačne vyplýva, že nesprávny úradný postup, pri ktorom je daná zodpovednosť štátu, sa môže dotknúť aj tretích osôb, nielen účastníkov konania.

Zodpovednosť podľa zákona č. 58/1969 Zb. je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie. Na jej vyvodenie musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia, alebo ide o inú činnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Príklad z judikatúry: Nárok advokáta na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 5. júna 2007, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 127.310,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od 10. septembra 2004 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti istiny 200,- Sk žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave nepostupoval správne, keď žalobcovi v rozsudku z 1. októbra 2002, nepriznal náhrada trov tohto konania, v ktorom vystupoval ako skorší z dvoch právnych zástupcov úspešného účastníka konania, hoci o nich súd mal rozhodnúť i bez návrhu a boli riadne a včas vyčíslené. V príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda.

Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. marca 2009, na odvolanie žalovaného rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Súd sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. V prejednávanej veci mal súd za nesporné, že žalobca bol právnym zástupcom úspešného účastníka konania, ktorému bola priznaná náhrada v konaní vzniknutých trov. Nárok na náhradu trov je procesným nárokom a do jeho obsahu sa nepremietajú (nemôžu) právne vzťahy založené príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto zmluvy (t.j. advokáta a klienta), ako sa v konečnom dôsledku dohodnú o nároku, ktorý pre klienta vyplynul z výroku súdneho rozhodnutia. Nárok na náhradu trov sa totiž priznáva iba účastníkovi konania, a preto každá procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha iba jemu. Vychádzajúc z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., tieto procesné legitimácie advokátovi nepatria. V danom prípade u žalobcu absentuje právny titul na náhradu škody. Žalobca sa nároku uplatňovaného v tomto konaní mohol domáhať iba priamo proti subjektu, ktorého v danom konaní zastupoval a ktorému bola náhrada trov v danom konaní priznaná, a to na základe zmluvy o právnom zastúpení. Nebola teda splnená ani jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto žalovaný za škodu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. nezodpovedá.

Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Zo zákona však nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Pre prípad, že účastníka zastupuje viacero advokátov po sebe, sa v čase vydania predmetného rozhodnutia uplatňoval postup, že trovy sa platili u posledného z advokátov a ten následne vykonal vyúčtovanie a vyplatil predchádzajúcich. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. nezakladá právo na plnenie.

Aktívna vecná legitimácia v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby

Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby nie je potrebné, aby difamačný výrok (žalovanej) obsahoval celé a presné označenie obchodného mena dotknutej právnickej osoby a postačuje, ak výrok obsahuje také identifikačné znaky právnickej osoby, prostredníctvom ktorých možno túto osobu spoľahlivo a dostatočným spôsobom identifikovať aj bez uvedenia celého obchodného mena. Dotknutá osoba nemusí byť v prejave presne označená, ale postačuje uvedenie takých údajov, ktoré navodzujú spojitosť s určitou právnickou osobou, pričom jeden výrok sa môže dotýkať a vzťahovať aj na viacero osôb. V prípade, že pôvodca zásahu nespôsobí ujmu na dobrej povesti iba jednej právnickej osobe, ale oprávnených subjektov bude viac, majú možnosť brániť svoju dobrú povesť súdnou cestou všetky poškodené subjekty, či už súčasne alebo každý z nich zvlášť, nezávisle na sebe.

Príklad z judikatúry: Zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 27. mája 2015, zamietol návrh žalobcov 1/, 2/, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 5.594,- Eur s príslušenstvom a uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania. Súd mal za preukázané, že žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti - budovy telocvične a bazéna pri Základnej škole a žalobca 2/ je správcom budovy telocvične a bazéna, pričom žalovaný bol v minulosti riaditeľom školy. Žalovaný bol však z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov z funkcie riaditeľa školy rozhodnutím Mesta odvolaný. Jedným z dôvodov odvolania z funkcie riaditeľa školy bolo aj to, že zanedbal povinnosti súvisiace s ochranou majetku vo vlastníctve mesta, v dôsledku čoho vznikla škoda veľkého rozsahu, za ktorú podľa žalobcov 1/, 2/ v plnom rozsahu zodpovedá žalovaný, keď ako štatutárny zástupca žalobcu 2/ nesplnil to, čo mu z titulu jeho funkcie vyplývalo.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Súd prvej inštancie konštatoval, že na strane žalobcu l/ chýba aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby voči žalovanému na súd z dôvodu neexistencie pracovnoprávneho vzťahu medzi nimi, preto voči nemu návrh zamietol. Pri skúmaní, či žalobca 2/ má aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní súd prvej inštancie poukázal na to, že pri nároku na náhradu škody v zmysle Zákonníka práce, ktorý bolo potrebné v danom prípade aplikovať, musia byť splnené zároveň všetky podmienky zakladajúce nárok žalobcu 2/ na náhradu škody voči žalovanému, a to porušenie povinnosti, vznik (existencia škody) a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že škoda preukázateľne vznikla, ale nie na majetku žalobcu 2/, keď tento bol iba správcom tohto majetku a nie vlastníkom, a teda žalobcovi 2/ škoda nevznikla. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že ani žalobca 2/ nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a preto ju aj voči nemu zamietol.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou

tags: #aktívna #vecná #legitimácia #náhrada #škody