Maximálna výška nákladov vymáhania pohľadávky

Tento článok sa zaoberá problematikou maximálnej výšky nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok na Slovensku. Zameriame sa na legislatívny rámec, konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov, a tiež na daňové aspekty provízií za vymáhanie.

Paušálna náhrada nákladov podľa Obchodného zákonníka

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa dlžník omešká s platbou, veriteľ má právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak ste podnikateľ a Váš odberateľ - iný podnikateľ Vám nezaplatil faktúru načas, môžete od neho okrem sumy faktúry a úrokov z omeškania požadovať aj jednorazovú sumu. Výška tejto paušálnej náhrady je určená Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z., konkrétne v § 2 tohto nariadenia, a predstavuje sumu 40 eur jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania dlžníka.

Pokiaľ Vám podnikateľ-dlžník nezaplatil viaceré faktúry, pričom ide o rôzne pohľadávky, táto suma sa uplatňuje na každú pohľadávku zvlášť.

Daňové aspekty provízií za vymáhanie pohľadávok

Provízia za vymáhanie pohľadávky

Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje, že odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky je možné uznať najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Provízia teda nemusí byť uhradená, musí byť však vymožená pohľadávka, ktorej sa provízia týka.

Príklad: Spoločnosť ABX uzavrie zmluvu o vymáhaní pohľadávky s advokátom. Aby mohla mať spoločnosť ABX nákladovú položku za províziu daňovo uznanú, dlžník, od ktorého sa pohľadávka vymáha (odberateľ spoločnosti ABX), musí pohľadávku aj reálne zaplatiť aspoň vo výške 2 400 eur (50 % z 2 400 eur = 1 200 eur).

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Ostatné provízie

Odplaty (provízie) za sprostredkovanie sa u prijímateľa služby daňovo uznajú až po zaplatení, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv. Ak by bola provízia vo vyššej sume, hodnota nad tento limit bude pripočítateľnou položkou k základu dane (t. j. daňovo neuznaná).

Do roku 2014 ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov podmieňovalo podmienku zaplatenia pri províziách za sprostredkovanie, a to aj ak išlo o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, len v prípade, že tieto provízie boli uhrádzané fyzickej osobe. Od roku 2015 však platí všeobecné vymedzenie provízií bez ohľadu na skutočnosť, či sa platia fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Príklad: Fyzická osoba účtuje v jednoduchom účtovníctve a dohodne sa so sprostredkovateľom o predaji nepotrebného vysokozdvižného vozíka. Hodnota provízie je dohodnutá v hodnote 30 % z predajnej ceny. Sprostredkovateľ zabezpečil predaj stroja v sume 40 000 eur a následne fakturoval províziu vo výške 12 000 eur. Fyzická osoba uhradila predmetnú províziu až v ďalšom roku. Výdavok za sprostredkovanie je možné daňovo uznať v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade provízie.

Provízie a obstarávacia cena majetku

Provízie viazané na obstaranie dlhodobého majetku alebo zásob, prípadne cenných papierov tvoria súčasť ocenenia príslušného typu majetku. Neúčtujú sa priamo do nákladov.

Príklad: Spoločnosť XY uzatvorila zmluvu s realitnou kanceláriou, ktorá jej obstarala nehnuteľnosť v sume 30 000 eur. Provízia sa zaplatila vo výške 8 000 eur. Spoločnosť zaúčtuje tento výdavok za sprostredkovanie ako obstarávací náklad. Obstarávacia cena bude predstavovať 38 000 eur.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Podľa finančnej správy nie je v zákone o dani z príjmov ustanovená výnimka pre prípad, keď provízia za sprostredkovanie vstupuje do obstarávacej ceny hmotného majetku. V danom prípade provízia napĺňa definíciu výdavku súvisiaceho s obstaraním, a teda by mala navýšiť obstarávaciu cenu majetku.

Zmeny v daňovej uznateľnosti výdavkov od januára

Mnohé výdavky si bude môcť dať podnikateľ do základu dane až po ich zaplatení. Novela oklieštila vyťahovanie peňazí z firmy cez účtovanie poradenských a právnych služieb, sprostredkovateľských provízií či marketingových štúdií a prieskumov trhu. Náklady na takéto služby bude potrebné zaplatiť do konca roka, aby si ich mohol podnikateľ uplatniť ako daňový náklad v tom roku.

Sprostredkovateľskú províziu si prijímateľ služby môže uplatniť najviac do výšky 20 percent z hodnoty sprostredkovaného obchodu a to len po zaplatení, bez ohľadu na to, či budú uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Výdavky na získanie noriem a certifikátov sa nebudú zahŕňať do základu dane naraz, ale počas doby ich platnosti, maximálne 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené. Ak majú platnosť dlhšiu ako 36 mesiacov, zahrnú sa do základu dane rovnomerne počas doby 36 mesiacov.

Náklady za služby a dodávky od dodávateľov z nezmluvných štátoch pôjdu do daňových nákladov až po zaplatení, a ak z nich treba zraziť zrážkovú daň 35 percent, až po jej zrazení.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Firmy si budú musieť dať väčší pozor na nevyfakturované dodávky. Ak spotrebujú službu alebo tovar od dodávateľa, ale nebudú mať od neho ešte faktúru a náklad na konci roka zaúčtujú ako nevyfakturovanú dodávku, nebudú ju môcť dať do daňových nákladov.

Výdavky na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku budú daňovo uznané, až keď budú zaplatené. Ak bude nájomné zaplatené fyzickej osobe, bude sa časovo rozlišovať.

Úroky z pôžičiek a úverov

Firma ako dlžník si bude môcť do daňových výdavkov uplatniť úroky iba do výšky 25 percent svojho zisku pred zdanením, veriteľ bude musieť zdaniť 100 percent úrokového výnosu.

Zmluvné pokuty, úroky z omeškania a pohľadávky

Zmluvné pokuty alebo úroky z omeškania už nebudú daňovým výdavkom. Zrušila sa aj výnimka, ktorá sa týkala uznávania úrokov z omeškania z úverov platených bankám a úrokov v prípade vzniku nepovoleného prečerpania na bežnom účte.

Provízia za vymáhanie pohľadávky bude daňovo uznateľná najviac do výšky 50 polovice vymoženej pohľadávky.

Pri pohľadávkach voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní nadobudnutých postúpením sa umožňuje tvorba opravnej položky alebo odpis najviac do výšky uhradenej obstarávacej ceny.

Predaje majetku pod cenu

Zostatková cena, ktorá presiahne príjem z predaja, sa už nebude dať uplatniť ako daňový náklad. Pri nehnuteľnostiach sa tento režim týka bytových budov, hotelov a ubytovacích zariadení, administratívnych budov, či budov pre kultúru, vzdelávanie a zdravotníctvo, ktoré sa odpisujú v 6. skupine, teda 40 rokov.

Staré zásoby

Ak napríklad obchodník nepreukáže, že sa nesnažil predať za zníženú cenu potraviny s končiacim dátumom spotreby a napokon ich nepredal, do daňových nákladov tento tovar už nedostane. Sprísnenie sa týka aj tovaru, ktorý nemá stanovenú dobu trvanlivosti.

Zastavené a zrušené investície

Ak firma napríklad pozastaví stavbu skladu, dovtedy vynaložené náklady na sklad nebude môcť odpísať naraz, ale len rovnomerne a počas troch rokov. Rovnaký postup sa uplatní aj pri zmarenej investícii od ktorej odskočí obchodný partner.

Odpisy majetku u prenajímateľa

Prenajímatelia hmotného majetku si budú môcť uplatniť odpisy najviac do výšky príjmov z prenájmu. Neuplatnenú časť ročného odpisu si budú môcť uplatniť až po uplynutí doby odpisovania majetku, stále však maximálne do výšky príjmov z prenájmu.

Zdanenie inventarizačného prebytku odpisovaného majetku

Do základu dane sa zahrnie zdaniteľný výnos vo výške daňového odpisu počas doby odpisovania tohto majetku.

Rezervy

Daňovým výdavkom už nebude tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania.

Výdavky osobnej spotreby

Podnikateľ si môže účtovať paušálne výdavky vo výške 80 percent, ak je majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo si dá do účtovníctva celý majetok. V tomto prípade však bude musieť daniarom preukázať, že ho skutočne používa len v podnikaní.

Pohľadávky a ich vplyv na prosperitu podniku

Pohľadávky ovplyvňujú majetkovú štruktúru a tým aj likviditu právnickej či fyzickej osoby a v konečnom dôsledku jej ekonomickú prosperitu. Ovplyvňujú predovšetkým prosperitu v budúcich obdobiach. Na rozsahu pohľadávok závisí schopnosť uskutočňovať ekonomické činnosti, ale aj akékoľvek činnosti vôbec. Vysoký podiel pohľadávok v štruktúre majetku obmedzuje solventnosť a likviditu. Príliš vysoký podiel pohľadávok po lehote splatnosti môže mať dokonca aj likvidačné dosahy.

Efektívne riadenie pohľadávok je jednou z potrebných činností každého podnikateľského subjektu. Táto činnosť je nevyhnutná nielen vo veľkých podnikoch s veľkým počtom obchodných partnerov a značným rozsahom pohľadávok a ich vysokou hodnotou, ale je vysoko dôležitá aj pre podniky stredné a malé. I pre tento nezvládnutý vývoj pohľadávok môže viesť k ukončeniu existencie.

Vznik a zánik pohľadávok

Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Povinnosť dlžníka k plneniu veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávka a záväzok sú antonymá, t. j. slová protikladného významu. Vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma osobami, a to z pozícií obidvoch jej účastníkov. Hodnotovo sú si rovné. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka. Zánik pohľadávky je i zánikom záväzku. Ak dôjde k čiastočnému zániku pohľadávky, je s tým spojený i rovnako veľký čiastočný zánik záväzku.

Pohľadávka je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom týchto vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty (§ 118 Občianskeho zákonníka). Do kategórie práv patria aj pohľadávky. Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu, sú jeho majetkom.

Pohľadávky vznikajú na základe občianskoprávnych vzťahov alebo na základe vzťahov obchodnoprávnych. Vznik pohľadávky a operácie s nimi upravuje záväzkové právo. Jeho všeobecnú úpravu obsahuje ôsma časť Občianskeho zákonníka. Charakter zvláštnej zákonnej úpravy záväzkového práva majú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Ostatné záväzkové vzťahy, tzv. absolútne neobchody (kúpna zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, nájomná zmluva, poistná zmluva, darovacia zmluva, zmluva o pôžičke, zmluva o výpožičke), sa spravujú zásadne Občianskym zákonníkom, a to bez ohľadu na povahu subjektov.

Pohľadávka vzniká vždy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou nehnuteľnej alebo hnuteľnej veci či poskytnutím služby alebo prevodom práva a úhradou za ne. Pri bezprostrednej priamej úhrade pohľadávka nevzniká. Vznik tohto typu pohľadávky je spojený so vznikom výnosu u veriteľa.

Pohľadávky možno nadobudnúť obdobným spôsobom, ako sa nadobúda ostatný majetok.

Oceňovanie pohľadávok

Oceňovanie majetku pre účely účtovné upravujú ustanovenia § 24 až § 26 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. S uplatnením zásady historického ocenenia je pohľadávka po celú dobu svojej existencie ocenená cenou, v ktorej do majetku účtovnej jednotky vstúpila. Cenu pohľadávky je možné znižovať len prechodne, a to nepriamo prostredníctvom opravnej položky. Zvýšenie ceny pohľadávky je neprípustné.

Ocenenie menovitou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve je najčastejším spôsobom ocenenia pohľadávky. Používa sa u pohľadávok vzniknutých vlastnou činnosťou subjektu. Menovitou hodnotou sa rozumie čiastka účtovaná veriteľom dlžníkovi.

Obstarávacou cenou sa rozumie kúpna cena samotnej pohľadávky. Nákladom súvisiacim s obstaraním je taký náklad, ktorého vynaloženie bolo nutnou podmienkou získania pohľadávky.

Ak je pohľadávka predmetom vkladu, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávok. Cena pohľadávky sa stanoví dohodou na základe znaleckého posudku. Hodnota vkladanej pohľadávky, v akej sa započítava na vklad spoločníka, sa uvedie v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine alebo zakladateľskej zmluve - podľa druhu obchodnej spoločnosti.

Reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.

Na účely zákona o účtovníctve sa reálnou hodnotou rozumie trhová cena, ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca, prípadne ocenenie podľa osobitného predpisu.

Pre účely účtovné sú pohľadávky s výnimkou záloh na obstaranie dlhodobého majetku zahrnuté v obežných aktívach. Takto sú pohľadávky klasifikované napriek tomu, že i v účtovníctve sa členia na pohľadávky dlhodobé a krátkodobé. Kritériom pre určenie, či je pohľadávka dlhodobá alebo krátkodobá, je dohodnutá doba splatnosti. Je to doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Do kategórie dlhodobých pohľadávok sa zaraďujú pohľadávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.

Účtovanie pohľadávok

Klasifikáciu pohľadávok a účtovanie o nich upravujú zákon o účtovníctve, opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (ďalej len „postupy účtovania v podvojnom účtovníctve“), a opatrenie MF SR č.

V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Do tejto účtovnej skupiny patria dlhodobé a krátkodobé pohľadávky voči odberateľom a poskytnuté preddavky dodávateľom s výnimkou preddavkov na dlhodobý majetok. Rozlíšenie na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa zabezpečí v analytickej evidencii k jednotlivým účtom.

Pohľadávka voči odberateľovi sa zaúčtuje na účte 311 - Odberatelia pri splnení dodávky voči odberateľovi v zmysle príslušných ustanovení zmluvy v oblasti obchodných záväzkových vzťahov. Neúčtujú sa sem zmenkové pohľadávky. Účtuje sa tu na základe faktúr alebo dokladov ich nahrádzajúcich za splnené dodávky výrobkov, tovaru, materiálu, za predaný dlhodobý majetok, za vykonané práce a služby atď.

V prospech účtu 311 sa účtujú prijaté platby pohľadávok, započítané, postúpené pohľadávky, pohľadávky vložené ako vecný vklad a odpísané pohľadávky. Na účte 311 sa účtujú aj pohľadávky voči zahraničným odberateľom, t. j. pohľadávky v cudzej mene.

Príjem cudzích zmeniek na vlastný rad a vlastných zmeniek, prijatých od odberateľov a od iných dlžníkov, sa účtuje na účte 312 - Zmenky na inkaso, pohľadávky za zmenky odovzdané banke na zaplatenie do doby splatnosti zmenky sa účtujú na účte 313 - Pohľadávky za eskontované cenné papiere.

Pohľadávky v jednoduchom účtovníctve sa evidujú v knihe pohľadávok.

Zdaňovanie výnosov z poskytovaných služieb a legislatíva

Jedným z často diskutovaných problémov podnikateľov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, je zdaňovanie výnosov z poskytovaných služieb alebo dodávok výrobkov a tovarov, ak im odberateľ neuhradí v lehote splatnosti vzniknutú pohľadávku. Pretože sa zdaňovaný výnos viaže ku dňu, v ktorom bola dodávka splnená alebo služba poskytnutá, a nie ku dňu zaplatenia pohľadávky, snaží sa daňová legislatíva zmierniť nepriaznivé dosahy vyplývajúce zo zdanenia neprijatých úhrad.

Uvedené oblasti sa týkajú predovšetkým daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Niektoré operácie súvisiace s pohľadávkami sú však z daňového hľadiska zaujímavé aj pre daňovníkov, ktorí vedú jednoduché účtovníctvo.

Odpis pohľadávok

Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Odpísanie pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. Zánik pohľadávky je len jedným z dôvodov jej odpísania z majetku.

tags: #maximálna #výška #nákladov #vymáhanie #pohľadávky