
Článok sa zaoberá systémom dôchodkového zabezpečenia v Československu v roku 1985, s dôrazom na legislatívny rámec, podmienky nároku na dávky a sociálne aspekty života dôchodcov vtedajšej spoločnosti. Analyzuje zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý upravoval dôchodkové zabezpečenie v Československej socialistickej republike (ČSSR).
Socialistický spoločenský poriadok a rozvoj spoločenskej výroby boli základom životných a sociálnych istôt občanov ČSSR. Jednotné sociálne zabezpečenie vychádzalo zo socialistických zásad a zaručovalo právo na zabezpečenie všetkým občanom. Výška dávok dôchodkového zabezpečenia sa určovala predovšetkým pracovnými zásluhami, so zohľadnením sociálnych hľadísk, ako zabezpečenie pozostalých, zvýšenie výmery dôchodku a výhodnejšia úprava dávok pre invalidných občanov. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytoval štát a na dôchodkové zabezpečenie neplatili pracujúci príspevky.
Zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení bol prijatý Federálnym zhromaždením ČSSR 12. novembra 1975. Tento zákon upravoval sociálne zabezpečenie v ČSSR a zahŕňal:
Na dôchodkovom zabezpečení boli zúčastnení:
Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytovali tieto dávky:
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Podmienky pre poskytovanie dávok dôchodkového zabezpečenia boli uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach, v spoločných ustanoveniach o dávkach a vo vykonávacích predpisoch. Nároky na starobný a invalidný dôchodok a na dôchodok za výsluhu rokov sa spravovali dĺžkou doby zamestnania, pracovnou kategóriou a výškou zárobku.
Do doby zamestnania sa započítavali:
Ak doba zamestnania bola aspoň jeden rok, započítavali sa do nej aj náhradné doby, ako napríklad:
Zamestnania sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďovali podľa druhov vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Do I. pracovnej kategórie patrili zamestnania v baníctve pod zemou, zamestnania členov leteckých posádok, zamestnania v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach a ďalšie.
Komunistická strana v ČSSR deklarovala sociálnu spravodlivosť a rovnosť ako nosné zámery. V skutočnosti však existovali privilegované skupiny (funkcionári KSČ, vojaci, baníci), ktoré poberali nadpriemerné mzdy a výhody. Na druhej strane, ľudia s názormi, ktoré nekorešpondovali s líniou komunistickej strany, boli postihovaní a mali obmedzené možnosti.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Napriek oficiálnym tvrdeniam o neexistencii chudoby, sa pod hranicou sociálneho minima nachádzalo na začiatku 80. rokov viac ako 11 % obyvateľov. Až tri štvrtiny chudobných žilo v rodinách s deťmi. Najväčší podiel z tých, ktorí sa nachádzali pod hranicou sociálneho minima, predstavovali robotníci. Druhou najpočetnejšou skupinou boli dôchodcovia.
V roku 1960 bola priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 330 Kčs (44 eur), v roku 1989 dosiahla 3 142 Kčs (104 eur). Slováci začali reálne zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 až 2008. V súčasnosti stačí na nákupy odpracovať kratší čas ako v roku 1989, na nové bývanie naopak treba oveľa viac času.
Materská dovolenka patrila pracovníčke zúčastnenej na nemocenskom poistení. V dôsledku predĺženia materskej dovolenky sa menili ustanovenia Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
tags: #dôchodok #v #Československu #1985