Priemerný vek dožitia na dôchodku na Slovensku: Výzvy a príležitosti

Sporeniu na dôchodok sa donedávna venovala na Slovensku len okrajová pozornosť, no situácia sa zmenila. V súvislosti so zabezpečením v starobe sa vynára stále viac nezodpovedaných otázok. Priemerný vek, ktorého sa ľudia na Slovensku dožívajú, sa predlžuje, a preto je dôležité sa na túto skutočnosť pripraviť.

Predlžovanie života a starnutie populácie

Paradoxom je, že túto zmenu spôsobil pokrok a postupné zlepšovanie podmienok života. Priemerný vek dožitia Slovákov sa za poslednú dekádu zvýšil o 2,5 roka. Podľa aktuálnych prieskumov Európskej komisie je na Slovensku očakávané dožitie u mužov 73,8 roka, ženy sa dožívajú o 7 rokov viac. Vďaka vede, technológiám a modernej medicíne žije každá generácia o niekoľko rokov dlhšie. Od roku 1980 sa priemerná dĺžka života zvýšila o 7 rokov, na aktuálnych 77 rokov.

Mení sa pomer ľudí v produktívnom veku k celkovému počtu dôchodcov. Starnutie populácie a predlžovanie poberania dávok v starobe výrazne zvyšuje tlak na štátnu kasu. Demografický vývoj na Slovensku prejde v nasledujúcich dekádach najnepriaznivejším vývojom v celej Európskej únii. Okolo roku 2040 budú na jedného dôchodcu pracovať sotva dvaja ľudia v aktívnom veku, čo bude mať výrazné dopady na výšku dôchodkov. V súčasnosti predstavujú penzie zhruba 45 % posledného príjmu, o 20 rokov to bude už len 30 %, ale pravdepodobne aj menej.

Kvalita života v rokoch života

Pohľad na údaje o dĺžke života sa začal v poslednom desaťročí meniť. V súčasnosti má významnú váhu štatistika o „rokoch života v zdraví“. Najvyššiemu počtu zdravých rokov sa tešia Švédky - v zdraví prežívajú až 73 rokov. Žiaľ, aj z tohto hľadiska sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. Tieto fakty hovoria o úrovni kvality nášho života, najmä v dôchodku. Ak sa nad tým zamyslíme, dostaneme sa k neúprosnej rovnici. Postupne sa síce náš život predlžuje, ale väčšina z nás zápasí, a pravdepodobne v dôchodkovom veku aj bude zápasiť, so zdravotnými problémami. Horšia kvalita života vo vyššom veku znamená nezanedbateľný zásah do rodinného rozpočtu. Pohľad na štatistiky o dĺžke a kvalite života ľudí a z toho vyplývajúcich dopadov na seniorský vek by mal zmeniť aj pohľad na to, ako máme konať v produktívnej časti nášho života.

Príprava na dlhší život

Dvojica anglických profesorov ekonómie Andrew J. Scott a Lynda Gratton definovala štyri základné oblasti prípravy na dlhý, zdravý a šťastný život. Sú nimi finančná, intelektuálna, sociálna a psychická príprava.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na vecné bremeno práva dožitia

Finančná príprava

Z medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN vyplýva, že ľudia na Slovensku by sa radi dožili aspoň 83 rokov. Problém prichádza spolu s otázkou, z čoho budú ľudia na dôchodku dôstojne žiť. Až 39 % opýtaných si myslí, že budú mať s pribúdajúcimi rokmi finančné problémy. Prieskum ďalej ukázal, že až 66 % dnešných dôchodcov výrazne pociťuje pokles životnej úrovne, keď prestali pracovať. Tento ukazovateľ je najvyšší spomedzi všetkých 11 krajín, kde prieskum prebiehal. 500 eur považujú Slováci za sumu, s ktorou počas dôchodku vykryjú základné a nevyhnutné mesačné výdavky.

Intelektuálna a sociálna príprava

Intelektuálna a sociálna príprava na dôchodok v sebe skrýva celoživotné vzdelávanie, ktoré je kľúčovým krokom k udržaniu práce resp. Štúdium na Univerzite tretieho veku (UTA) je organizované podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Psychická príprava

Až 75 % ľudí žije naplnený a zmysluplný život. Prieskum ukázal, že v otázke šťastného života sú Slováci zhruba v strede. Najšťastnejšie sa žije Holanďanom a Belgičanom, naopak, najmenej šťastní so svojim životom sú v Japonsku, Turecku a Maďarsku. Psychický stres nám spôsobuje to, že sa v strednom veku musíme súbežne starať o svoje deti a aj o rodičov. Túto náročnú záťaž pociťuje 27 % Slovákov. Slováci sa na dlhý život tešia a chcú si ho užiť v pokoji a s rodinou. Pri plánovaní budúcnosti nás trápi predovšetkým finančné zabezpečenie.

Demografické výzvy a dôchodkový systém

Demografické prognózy pre Slovensko nie sú priaznivé. Dlhodobým trendom je pokles pôrodnosti a starnutie obyvateľstva. Dnešní pracujúci tridsiatnici a štyridsiatnici budú žiť oveľa dlhšie, a teda aj na dôchodku strávia viac rokov. Medzinárodný prieskum pre finančnú skupinu NN sa uskutočnil v 11 krajinách sveta. Zúčastnilo sa ho viac ako 11-tisíc respondentov vo veku od 18 až do 79 rokov. Na Slovensku sa do prieskumu zapojila reprezentatívna vzorka v rozsahu 1 036 respondentov.

O vplyvoch starnutia populácie sa najčastejšie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí a bude druhý najvyšší v EÚ. Vysoký ekonomický rast krajiny je v dlhodobom horizonte základným predpokladom rastu priemernej životnej úrovne svojich obyvateľov. V porovnaní s priemerným rastom potenciálu okolo troch percent, ktorý sme zažívali v uplynulých desiatich rokoch, nám Európska komisia v najbližších desaťročiach predpokladá priemerný ročný rast potenciálu len okolo 1,3 % HDP. Efekt nízkej bázy, z ktorej slovenská ekonomika štartovala, sa vyčerpáva a iné silné zdroje rastu nevidno.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca darovacou zmluvou a právom dožitia

Slovensko patrí ku krajinám, kde hlavnou príčinou odchodu z trhu práce je predovšetkým dosiahnutie dôchodkového veku. Predpokladajúc rovnaké správanie okolo dôchodkového veku, vďaka existencii stropov dôchodkového veku dôjde z pohľadu trhu práce ku trvalému odchodu tej časti populácie, ktorá by vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života (dodatočné roky života v zdraví) mohla byť aj naďalej zapojená a aktívna na trhu práce. Inými slovami, rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“.

Oba scenáre rátajú s kľúčovým vplyvom legislatívne nastaveného veku odchodu do dôchodku na rozhodovanie ľudí o tom, kedy odísť z trhu práce a nastúpiť na dôchodok. Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8% na 48,2%. Slovensko na tento vývoj zatiaľ nereflektuje. Dnes je na Slovensku druhý najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ, len 62,3 roka. Podľa súčasných dôchodkových pravidiel bude efektívny vek odchodu do dôchodku v roku 2050 63,6 roka, pričom priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ by dosiahol 65,3 roka. Zrušenie zastropovania by postupne zvýšilo efektívny vek odchodu do dôchodku do roku 2050 na 66,5 roka.

Prečítajte si tiež: Kúpna zmluva s právom dožitia: Čo potrebujete vedieť

tags: #priemerný #vek #dožitia #na #dôchodku #Slovensko