Nestranný spoločník: Kľúč k transparentnosti vo verejnom sektore

V kontexte moderného právneho štátu a boja proti korupcii sa čoraz viac zdôrazňuje význam transparentnosti a nestrannosti. Jedným z nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov je inštitút nestranného spoločníka, ktorý zohráva kľúčovú úlohu najmä v oblasti verejného sektora. Tento článok sa zameriava na definovanie pojmu nestranný spoločník, jeho úlohy a význam, ako aj na možné konflikty záujmov, ktoré môžu ohroziť jeho nestrannosť.

Definícia a úlohy oprávnenej osoby

Zákon definuje oprávnenú osobu ako subjekt, ktorý plní povinnosti spojené s identifikáciou konečného užívateľa výhod a jej overovaním v zmysle Zákona. Činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného povolania, resp. poskytovania služieb, ale ide o špecifickú činnosť, ktorá smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho obchodných partnerov, ktorý prijímajú plnenia (finančné resp. nefinančné) od štátu. Status oprávnenej osoby sa vykonáva na dobrovoľnej báze medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora (ďalej len ako „PVS“) s ktorým je uzatvorená tzv. Dohoda o plnení povinnosti oprávnenej osoby (ďalej len ako „Dohoda“).

Oprávnené osoby, ako ich definuje Zákon, sú subjekty spôsobilé plniť požiadavky Zákona o AML z dôvodu, že vykonávajú podobné úlohy ako tzv. povinné osoby. Tieto osoby zahŕňajú:

• Výkon určitej špecifickej profesie (advokáti, notári, audítori, daňoví poradcovia, banky a pobočky zahraničných bánk).
• Zahraničné osoby oprávnené na území Slovenskej republiky vykonávať rovnaký predmet činnosti ako oprávnená osoba podľa bodu I. , III, IV a V.

Vylúčenie oprávnenej osoby

Zákon upravuje tri prípady, pri ktorých oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony.

1. Ak je oprávnená osoba zároveň PVS alebo KÚV, nemôže poskytovať služby oprávnenej osoby a vykonávať úkony oprávnenej osoby pre seba.
2. Ak je oprávnená osoba po identifikácii konečného užívateľa výhod PVS totožná s identifikovaným KÚV, je automaticky vylúčená z poskytovania služieb oprávnenej osoby pre PVS ktorého sa identifikácia týkala.
3. Personálne alebo majetkové prepojenie medzi oprávnenou osobou a PVS.

Personálne prepojenie

Personálnym prepojením sa rozumie najmä vzťah osôb, ktoré sú navzájom „blízke.“ Koho možno považovať za blízku osobu určuje § 116 OZ a ten ju definuje ako príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Personálnym prepojením sa však zároveň rozumieme aj účasť oprávnenej osoby v štatutárnych, dozorných, kontrolných a iných orgánoch PVS.

Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku

Majetkové prepojenie

Majetkovým prepojením sa rozumie najmä vzťahy v ktorých je oprávnená osoba svojím príjmom závislá na PVS. - pracovnoprávne vzťahy - teda vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou, dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z.

Okrem personálneho alebo majetkového prepojenia samozrejme môžu existovať aj iné okolnosti, ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, ktorá je pri identifikáciu KÚV oprávnenou osobou podstatná. Svoju nezávislosť v zmysle uvedeného ustanovenia Zákona je oprávnená osoba pred uzavretím Dohody s PVS povinná riadne skúmať a posudzovať.

Judikatúra a nestrannosť

V danej problematike treba poukázať na najnovšiu judikatúru súdov v SR, a to konkrétne na už uvedené rozhodnutie Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 5 PPok 7/2008-198 z 19. augusta 2019, v ktorom Okresný súd Žilina na základe uvedeného rozhodnutia uložil PVS,, členovi štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe pokutu za porušenie zákazu uvedeného v ustanovení § 19 Zákona. Okresný súd Žilina vo svojom rozhodnutí analogicky posudzuje a aplikuje viaceré rozhodnutia vo vzťahu posudzovania nestrannosti súdu k nestrannosti oprávnenej osobe.

Z uvedeného rozhodnutia vyberáme najzásadnejšie časti, ktoré sú dôležité k posudzovaniu nestrannosti oprávnenej osoby.

V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje: „Záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby však nemožno brať na ľahkú váhu a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa § 19 zákona o RPVS. Treba zohľadniť aj účel zákona o RPVS, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.“

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov

Ako uvádza súd v tomto rozhodnutí nemožno nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby brať na ľahkú váhu, pretože je dôležitý. Prípadnú nestrannosť oprávnenej osoby však treba vždy posudzovať individuálne a jej podmienky nemožno komplexne stotožniť s podmienkami pre nestrannosť zákonného sudcu. Samozrejme však možno aplikovať niektoré vybrané predchádzajúce rozhodnutia k nestrannosti súdu na nestrannosť oprávnenej osoby „per analogiam“, tak ako to urobil Okresný súd Žilina vo svojom rozhodnutí.

Z dotknutého rozhodnutia je ďalej potrebné uviesť: „Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločník aj spoločníkom a konateľ partnera, vyvoláva oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi dotknutými osobami nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako ja negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však tento vzťah spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS“. Ďalej: „Vzťah medzi konateľom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, ako aj vzťah medzi spoločníkom partnera verejného sektora a konateľa oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm.

Treba uviesť, že skutočne vzťah, tak ako uvádza súd v spomínanom rozhodnutí, treba posúdiť v zmysle toho, že dochádza tak k zásadnému prepojeniu medzi PVS a oprávnenou osobou, že taký ich vzťah a okolnosti jeho vzniku objektívne spochybňujú nestrannosť oprávnenej osoby. Vzťah osôb, v ktorom existuje určité prepojenie a interakcie týchto osôb, však nemožno vždy automaticky unifikovať a spochybňovať nestrannosť, pretože každý taký vzťah treba posudzovať vždy predovšetkým individuálne.

Majetková účasť oprávnenej osoby alebo štatutárneho orgánu oprávnenej osoby alebo jeho člena v inej spoločnosti, ako je spoločnosť PVS, sama automaticky nikdy nezakladá povinnosť vylúčenia oprávnenej osoby podľa § 19 Zákona. Nevyhnutné a potrebné je však skúmať napríklad spôsob vstupu oprávnenej osoby alebo štatutárneho orgánu oprávnenej osoby alebo jeho člena do takej spoločnosti - napr. nemožno spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, ak v inej spoločnosti má spoločne s osobami personálne alebo majetkovo prepojenými na PVS majetkovú účasť napríklad vo forme investície. Samozrejme za predpokladu, že tieto osoby si nevybrali navzájom seba samých ako výlučných obchodných partnerov a ich účasť vo forme investície nie je v takej miere, že spoločne skutočneovládajú alebo kontrolujú túto spoločnosť alebo v jej prospech vykonávajú svoju činnosť alebo obchod v zmysle definície konečného užívateľa výhod podľa § 6a Zákona o AML.

Ako príklad uvádzame kolektívne investovanie napr. „crowdfunding“, resp. crowdfundingový model založený na investícii. Vzťahy osôb, ktoré sa zúčastňujú podnikania vo forme takej investície nedosahujú dostatočnú interakciu na objektívne spochybnenie ich nestrannosti pri účasti oprávnenej osoby alebo štatutárneho orgánu alebo jeho člena vo vzťahu k ostatným investorom, príp. členom orgánu subjektu, do ktorého osoby investovali. Nie je ani objektívne možné, aby tieto osoby vedeli, alebo mohli objektívne vedieť, ktoré osoby sú investormi, resp. nemajú vplyv na to, ktoré ďalšie osoby sa okrem nich stanú investormi v takej spoločnosti do budúcnosti.

Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka

Preukazovanie skutočnosti, že oprávnená osoba nespĺňa podmienky na jej vylúčenie z výkonu činnosti preukazuje takýto subjekt tzv.

Dôsledky porušenia povinností oprávnenej osoby

Porušenie povinností oprávnenou osobou má závažné dôsledky, ktoré môžu viesť k:

• Uloženiu pokuty zo strany registrujúceho orgánu podľa § 13 ods. 1 a ods. a) PVS vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur (bližšie pozri výklad k § 13 ods.
• Uloženiu pokuty osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu PVS v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur (§ 13 od Zákona s.
• Výmazu PVS z RPVS (§ 12 ods.
• Oprávneniu subjektu s ktorým PVS uzavretú zmluvu odstúpiť od takej zmluvy alebo prerušiť jej plnenie, príp. vôbec nezačať plniť zmluvu bez následku, že by takému subjektu hrozili následky napríklad vo forme vzniku nároku na úroky z omeškania. (§ 2 ods.

Príklad z justičnej praxe

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu označila obvinených sudcov za svine - teraz má rozhodovať o obžalobe, upozornil bývalý sudca, v súčasnosti advokát David Lindtner. Podľa Lindtnera aj sudca má pravo na slobodu prejavu. “Má právo sa vyjadrovať, publikovať, či šíriť svoje občianske postoje, vrátane názorov otvorene kritických, pričom predmetom kritiky môžu byť napríklad aj pomery v justícii,” píše Lindtner vo svojom príspevku na portáli pravnelisty.sk. Exsudca však zároveň dvíha varovný prst. “Platí však aj to, že prejavy sudcu môžu byť v niektorých prípadoch dôvodom vylúčenia sudcu pre jeho pomer k veci podľa § 31 ods. 1 Tr. por. Ako ďalej uvádza, v takýchto prípadoch dáva sudca svojimi vyjadreniami najavo to, že nedokáže byť „nad vecou“, že nevie alebo nechce byť objektívny a že prípadný proces, ktorý by vo veci viedol, by bol len procesom formálnym (prípadne určených iba pre médiá) s jasným výsledkom. “Tento záver vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), ktorý napríklad zistil porušenie Dohovoru v prípade, v ktorom sa sudca vyjadroval spôsobom, z ktorého vyplývalo, že si už vytvoril názor na prípad sťažovateľa v jeho neprospech (rozsudok ESLP zo dňa 16.09.1999 Buscemi v. Taliansko). V praxi ďalej ide aj o prípady, v ktorých sa napríklad sudkyňa odvolacieho súdu vyjadrovala tak, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, hoci v danej veci mala rozhodovať o podanom odvolaní. Alebo možno spomenúť prípady, ktorými sa zaoberal ESĽP, napríklad vec Lavents proti Lotyšsku (zo dňa 28.11.2002), v ktorom súd riešil prípad sudkyne, ktorá sa v rozhovore pre noviny jednoznačne vyjadrila k prebiehajúcemu trestnému konaniu, v ktorom mala rozhodovať (došlo tak k porušeniu práva na rozhodnutie nestranným súdom). Z hľadiska prejavov sudcu je nutné poukázať aj na pomerne jednoznačné závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Vzápätí tvrdí, že k spomínaným príkladom možno zaradiť aj prípad zo slovenskej justičnej praxe: “K uvedeným prípadom možno celkom určite priradiť aj vyjadrenia sudkyne Špecializovaného trestného súdu Mgr. Lindtner k svojmu tvrdeniu pripája nasledujúce myšlienky: Nižšie v texte je zverejnená kompletná námietka zaujatosti voči tejto sudkyni, z ktorej vyplýva, okrem iného, že sudkyňa sa o obvinených sudcoch vyjadrovala ako o „sviniach, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a na dlhé roky ju systematicky krivili“. Dokonca bez dôkazov zasvätene tvrdí, že „všetci títo jednotlivci boli vzájomne prepojení a zneužívali systém, v ktorom si boli istí, že sa schovajú za nedotknuteľnosť sudcu…a mali z toho všetci dlhé roky finančný a iný prospech“ (toto dokonca netvrdí ani prokurátor v obžalobe). Ďalej sudkyňa neváhala len niekoľko dní po obvinení uzatvoriť, že „o ich nevine môže pochybovať už oznaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci“, pridala aj svoj morálny pohľad na obvinených, že sa „hanbí za týchto obvinených sudcov“ a absolútne neprávnicky sa dokonca pýta, aby si následne sama odpovedala „aká prezumpcia neviny? Možno veriť jej rozsudku? “Takto sa vyjadruje nezaujatý a nestranný sudca? Takto má vyzerať vyjadrovanie garanta spravodlivého procesu v konaní pred súdom? Skutočne prezumpciou neviny disponuje iba ten obvinený, ktorý si to podľa tejto sudkyne zaslúži? Možno veriť prípadnému rozsudku vydanému touto sudkyňou, keď už pár dní po vznesení obvinenia bez znalosti spisu má vo veci ´jasno´ z hľadiska viny? Má vôbec význam sa obhajovať v konaní pred súdom, ak by konanie pred súdom viedla táto sudkyňa? Na tieto otázky dal už odpoveď Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. “Dovolím si tvrdiť, že v tomto prípade ide o učebnicový prípad zaujatosti sudcu, kde dokonca možno hovoriť o preukázaní subjektívnej zaujatosti sudkyne, čo je v praxi raritné (treba len dúfať, že v iných prípadoch si táto sudkyňa aspoň vypočuje na hlavnom pojednávaní prebiehajúce dokazovanie a že si neutávra názor o vine bez spisu a len na podklade novinových článkov, tak ako to zjavne urobila pri obvinených sudcoch).

tags: #čo #je #to #nestranný #spoločník