Vplyv príjmu na nemocenské dávky na Slovensku

Dočasná pracovná neschopnosť je stav, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. V takomto prípade má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu pomáha preklenúť toto obdobie. Jednou z foriem tohto zabezpečenia je nemocenské, dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.

Čo je nemocenské?

Nemocenské je dávka, ktorá má kompenzovať stratu príjmu počas obdobia, keď poistenec nemôže pracovať kvôli chorobe alebo úrazu. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o náhradu mzdy počas PN, avšak zákony definujú náhradu príjmu a nemocenské samostatne.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 je pre lekárov povinné vystavovať elektronickú práceneschopnosť (ePN). ePN plne nahrádza predchádzajúce päťdielne papierové potvrdenie. Vystavenie ePN lekárom sa automaticky považuje za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN. Ak lekár neponúka možnosť ePN, vydá potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.

Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.

Ako funguje elektronická PN (ePN)?

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Po vystavení ePN už zamestnanec nemusí doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. ePN prináša zjednodušenie pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnanec dostane SMS správu alebo e-mail o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim. Zamestnávateľ si potrebné informácie nájde v e-Službách Sociálnej poisťovne. Komunikácia medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne. Ak dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní, zamestnanec doručí pobočke Sociálnej poisťovne II. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti prostredníctvom zamestnávateľa. SZČO a DNPO predložia II. diel potvrdenia ihneď, bez ohľadu na dĺžku predpokladaného trvania PN. Zamestnávateľ si načíta údaje z ePN do svojho mzdového softvéru.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP

Vznik a uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu alebo úraz, ktorý vyžaduje, aby zamestnanec nepracoval. Ak lekár poskytne zdravotnú starostlivosť až po odpracovaní pracovnej zmeny, práceneschopnosť začína plynúť od nasledujúceho kalendárneho dňa. Uznávanie a potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti upravuje § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. Ošetrujúci lekár posudzuje spôsobilosť na prácu, pričom berie do úvahy vplyv práce a pracovného prostredia na zdravotný stav osoby. Rozhodujúce je, akým spôsobom vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku.

Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré spĺňajú podmienky podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.

Výpočet náhrady príjmu

Výška náhrady príjmu sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Prvé tri dni vo výške 25 % a ďalších 7 dní vo výške 55 % hrubej mzdy. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Príklad výpočtu náhrady príjmu

Zamestnanec ochorel dňa 15.05.2025 a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

• Náhrada za 1. až 3. deň práceneschopnosti predstavuje 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za 4. až 10. deň práceneschopnosti predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu.

Nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu poskytuje Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Nemocenské dávky sú určené pre širokú skupinu poistencov. Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Podmienky nároku na nemocenské

Medzi základné podmienky nároku patrí:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo karanténneho opatrenia.
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla po zániku poistenia. Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
• V prípade DNPO je podmienkou 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN.
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
• SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov.

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

Výška nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 1. do 3. dňa DPN je to 25 % DVZ alebo PDVZ (pre SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty) a od 4. dňa DPN je to 55 % DVZ alebo PDVZ. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenského

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ závisí od dĺžky trvania nemocenského poistenia. Vo všeobecnosti platí, že ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december). Ak nemocenské poistenie trvalo kratšie, rozhodujúce obdobie sa posudzuje individuálne.

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.

Uplatnenie nároku na nemocenské

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov). Zamestnanec odovzdá II. Diel potvrdenia pobočke iba v prípade ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. Diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Povinnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najdôležitejšie patria:

• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu.
• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa má právo vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Vychádzky počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár môže spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení dočasne prácene­s­chopnej osobe povoliť vychádzky v prípade, ak to povaha choroby umožňuje a zároveň počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti môže čas vychádzky zmeniť alebo vychádzky zrušiť. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Sankcie za porušenie povinností

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zmena miesta pobytu počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Ošetrujúci lekár môže na základe požiadania zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Výplata dávok

Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Premlčanie nároku na dávku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Neoprávnene vyplatené dávky

Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. neoznámil zmenu adresy) a Sociálna poisťovňa mu vyplatila dávku neoprávnene, je povinný túto dávku vrátiť.

Zvýšenie nemocenskej dávky od januára 2025

Od januára 2025 došlo k výraznému zvýšeniu maximálnej nemocenskej dávky, čo ovplyvní tisíce poistencov na Slovensku, informuje portál Finsider. Sociálna poisťovňa oznámila, že v rámci pravidelného prepočtu maximálnych súm sociálnych dávok porastú aj nemocenské príspevky.

Aké sú nové maximálne sumy nemocenského?

Od 1. januára 2025 sa maximálna denná nemocenská dávka zvýšila na 51,72 eura. Prvé tri dni PN-ky sú však hradené nižšou sumou. Poistenec dostane počas tohto obdobia maximálne 23,50 eura na deň. Od štvrtého dňa sa vypláca plná výška dávky, teda spomínaných 51,72 eura denne. Tieto sumy sa určujú na základe priemerného vymeriavacieho základu, ktorý sa každoročne prepočítava.

To znamená, že poistenec, ktorý bude práceneschopný celý mesiac, môže dostať až 1 466,80 eura pri 30-dňovom mesiaci a 1 518,50 eura pri 31-dňovom mesiaci. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast o niekoľko desiatok eur, čo môže byť významná pomoc najmä pre dlhodobo práceneschopných.

Ako sa počíta nemocenské?

Výška nemocenskej dávky závisí od vymeriavacieho základu poistenca. Sociálna poisťovňa stanovila na rok 2025 maximálny denný vymeriavací základ na 94,0274 eura, píše portál Peniaze.sk. Poistenci dostávajú 55 % z tejto sumy ako nemocenskú dávku. Priemerná nemocenská tak môže byť výrazne nižšia, ak má poistenec nižší vymeriavací základ.

Prečo prichádza k zvýšeniu nemocenskej?

Každoročné zvyšovanie sociálnych dávok, vrátane nemocenského, súvisí s rastom priemerného vymeriavacieho základu v národnom hospodárstve. Cieľom je, aby sociálna podpora udržiavala krok s infláciou a ekonomickým rastom. Vyššie dávky môžu pomôcť rodinám, ktoré čelia výpadku príjmu kvôli chorobe alebo úrazu.

Čo znamená zvýšenie nemocenskej dávky pre poistencov?

V praxi to znamená, že ľudia na PN-ke môžu dostať viac peňazí, čo im pomôže zvládnuť obdobie práceneschopnosti bez výrazných finančných strát. Napriek tomu stále platí, že nemocenské dávky pokrývajú len 55 % hrubej mzdy, a teda nedosahujú plný príjem zamestnanca. Zvýšenie nemocenského je tak vítanou zmenou, najmä pre ľudí, ktorí musia byť dlhodobo práceneschopní.

Iné dávky v práceneschopnosti

Dávky v práceneschopnosti či ošetrovné sú súčasťou nemocenského poistenia, ktoré je súčasťou sociálneho poistenia.

Ošetrovné (OČR)

Ošetrovné je dávka určená pre rodiča dieťaťa, ktoré potrebuje ošetrovanie inou osobou (príp. starostlivosť o iného rodinného príslušníka). Niekedy je označované ako ošetrovanie člena rodiny, OČR. Výška dávky je 55 % z vymeriavacieho základu.

Doplnkové poistenie práceneschopnosti

Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.

tags: #vplyv #prijmu #na #nemocenske #davky #Slovensko