Anton Prídavok: Priekopník kultúry a rozhlasu na východnom Slovensku

Anton Prídavok (* 28. máj 1904, Kežmarok - † 12. máj 1945, Ružomberok) bol významný slovenský básnik, osvetový pracovník a publicista. Používal pseudonymy ako Anton Kompánek, A.P. Umkin, K.Ž. Marčan, Peter Boleráz, strýc Anton a Zemkin. Jeho prínos slovenskej kultúre je dodnes vysoko cenený, najmä v oblasti rozhlasového a divadelného života na východnom Slovensku.

Životopisné údaje

Anton Prídavok sa narodil v Kežmarku v rodine železničných zamestnancov, čo spôsobilo časté sťahovanie rodiny. Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a v Prešove. V roku 1918 prestúpil na učiteľský ústav, kde v roku 1922 zmaturoval. Pochádzal z uvedomelej slovenskej rodiny a mal štyroch bratov, ktorí sa významne zapísali do slovenských dejín. Najstarší z bratov, Peter Prídavok, pôsobil v Londýne ako vedúci slovenského vysielania BBC.

Prídavkovci a ich prínos

Bratia Prídavkovci - Anton, Peter, Marián, Jozef a Ján - patrili medzi vzdelanú slovenskú generáciu, ktorá bola mimoriadne publikačne a redakčne činná. Anton Prídavok sa okrem osvetovej, literárnej, dramatickej a básnickej činnosti venoval aj priekopníckej práci v oblasti rozhlasu na východnom Slovensku.

Priekopník rozhlasového vysielania

Anton Prídavok patril k prvým priekopníkom, ktorí položili základy rozhlasového života na východnom Slovensku. Organizoval rozhlasové vysielanie v Košiciach a po okupácii južného Slovenska horthyovským Maďarskom vybudoval rozhlasové štúdio v Prešove. V rokoch 1927 až 1932 pôsobil ako oblastný tajomník literárno-dramatického oddelenia Slovenskej ligy.

V Košiciach sa začalo rozhlasové vysielanie 17. apríla 1927 a Anton Prídavok bol jedným z prvých redaktorov. Aktívne sa zapájal do činnosti miestneho odboru Matice slovenskej a bol ústrednou postavou Divadelného odboru Matice slovenskej. Organizoval, režíroval, hral a písal divadelné hry a scénky, ktoré uvádzal v rozhlasovom vysielaní s matičnými divadelníkmi. Podieľal sa aj na Almanachu Literárneho odboru Matice slovenskej v Košiciach v roku 1928.

Prečítajte si tiež: Anton Gúth a jeho prístup

Divadelná činnosť a Divadlo Jonáša Záborského

Anton Prídavok mal nemalý podiel na položení základov profesionálnej scény dnešného Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde založil divadelný krúžok "Záborský," v ktorom bol režisérom a dramaturgom. Na pôde mesta Prešov sa divadlo hralo už v sedemnástom storočí - v latinčine, maďarčine, nemčine, slovenčine, ba aj v šarištine. Okrem zájazdových divadiel, ktoré v Prešove často vystupovali, sa darilo aj amatérskemu divadlu.

Divadelný súbor Jonáša Záborského v Prešove pri Miestnom odbore Matice slovenskej vznikol krátko po odchode Slovenského ľudového divadla z mesta (1941). Prípravný výbor Družstva Slovenského divadla zasadal dňa 24. mája 1943. Valné zhromaždenie DSD dňa 21. júna 1943 prijalo stanovy a menovalo správu Družstva. 1. Oficiálne bolo Slovenské divadlo v Prešove otvorené 30.

Anton Prídavok a Druhá svetová vojna

Počas druhej svetovej vojny sa Anton Prídavok postavil jednoznačne voči pangermanizmu a nastupujúcemu nemeckému nacizmu. Zúčastnil sa občianskeho odboja a ako riaditeľ rozhlasu v Prešove odišiel už počas prvých dní Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice. Pre potreby Slobodného Slovenského vysielača dal tajne do Banskej Bystrice premiestniť technickú aparatúru a rozhlasový archív.

Aktívne sa zapájal do protifašistického odboja. Okrem technickej aparatúry bol v Banskej Bystrici uložený aj obsiahly literárny a hudobný archív. V januári 1945 ho zatklo nemecké gestapo. Bol väznený, vypočúvaný a mučený. Po oslobodení sa dočkal konca vojny, no v dôsledku prežitých útrap zomrel tri dni po jej skončení v Ružomberku 12. mája 1945, vo veku nedožitých 41 rokov.

Pôsobenie v Matici slovenskej

Anton Prídavok bol významným činovníkom Miestneho odboru MS Košice v medzivojnovom období. Do jeho predsedníctva bol zvolený v roku 1926 aj v roku 1928, a ako člen výboru bol zvolený v roku 1933. Výrazne sa angažoval najmä v Literárnom odbore Miestneho odboru Matice slovenskej v Košiciach, ktorý vznikol v decembri 1926.

Prečítajte si tiež: Jazyková kultúra v Slobodnom slovenskom vysielači

Jazyková kultúra a Slovenská reč

Anton Prídavok patril k tým kultúrno-osvetovým pracovníkom, ktorí jazykovú a jazykovednú kultúru zaraďovali medzi svoje prvoradé povinnosti. Sledoval čistotu jazyka nielen v písomnej forme, ale aj v rozhlasovej a divadelnej hovorenej reči. V roku 1932 sa podieľal na založení prvého slovenského jazykovedného časopisu Slovenská reč a bol jeho prvým redaktorom. Redakcia časopisu sa nachádzala v dome na Štefánikovej 8.

Pamätné tabule a pripomienky

Šedá mramorová tabuľa s bronzovou bustou je umiestnená na dome, v ktorom v rokoch 1929 - 1938 žil a tvoril Anton Prídavok (28. 5. 1904 - 12. 5. 1945), slovenský spisovateľ, prekladateľ a autor rozhlasových a divadelných hier. Pamätná tabuľa na Štefánikovej ulici č. 8 bola osadená v roku 1970 Miestnym odborom Matice slovenskej v Košiciach, Odborom kultúry MNV v Košiciach a Čs. rozhlasom v Košiciach. Jej zhotoviteľom bol akademický sochár Vojtech Löffler.

Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach-Starom Meste si pripomenul osobnosť Antona Prídavka prednáškou historika Juraja Vrábľa, ktorá sa uskutočnila 18. júna 2024. Historik Juraj Vrábeľ sa v referáte zameral na etapy Prídavkovho života, v ktorých priblížil jeho literárnu, novinársku a dramatickú činnosť.

Zánik činnosti v Košiciach a presun do Prešova

V roku 1938, po obsadení Košíc horthyovským Maďarskom, museli Slováci z mesta odísť. Odchodom Antona Prídavka z Košíc zanikol Divadelný odbor Matice slovenskej a činnosť nútene prerušil aj Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach. Prídavok presťahoval celé technické zariadenie Slovenského rozhlasu do Prešova, kde musel začínať odznova. V budove dnešného Divadla Jonáša Záborského sa začala budovať prešovská odbočka Slovenského rozhlasu. Založil tu aj dramatickú družinu.

Divadlo Jonáša Záborského v Prešove: História a vývoj

Divadlo Jonáša Záborského v Prešove prešlo od svojho vzniku zložitým vývojom. Krátko po odchode Slovenského ľudového divadla z mesta (1941) vznikol divadelný súbor Jonáša Záborského v Prešove pri Miestnom odbore Matice slovenskej. V roku 1943 bolo založené Družstvo Slovenského divadla v Prešove, čím vznikla profesionálna scéna Slovenské divadlo v Prešove.

Prečítajte si tiež: Dielo Antona Prídavka

I keď divadlo začínalo ako činoherné, zakrátko sa na programoch začali objavovať tituly hudobných diel, čo viedlo v roku 1948 k vzniku novej samostatnej umelecko-interpretačnej zložky - súboru spevohry. Prvá spevoherná premiéra, Poľská krv Oskara Nedbala, sa konala 13. októbra 1948.

V roku 1951 prešlo divadlo do vlastníctva a správy Krajského národného výboru v Prešove (KNV). V roku 1969 boli reorganizáciou štátnej správy zrušené KNV, čím sa DJZ dostalo pod správu Ministerstva kultúry SR. Koncom roku 1978 bolo rozhodnuté, že k DJZ od 1. januára 1980 pribudne nový súbor v Spišskej Novej Vsi - Pobočná scéna DJZ, súbor pre deti a mládež.

V 70-tych rokoch sa objavili i prvé pokusy o štúdiovú tvorbu, ktorou sa oba súbory snažili etablovať aj na pôde netradičných divadelných priestorov, titulov a koncepcií. Dňa 14. septembra 1990 bola otvorená nová budova DJZ, prvá špecializovaná budova divadla na Slovensku v histórii Československa.

V roku 1996 sa zlúčili Divadlo Jonáša Záborského v Prešove a Divadlo Janka Borodáča v Košiciach, čím vzniklo Východoslovenské divadlo. V roku 1999 bolo znovu zriadené Divadlo Jonáša Záborského v Prešove.

Dedičstvo Antona Prídavka

Anton Prídavok bol talentovaný a všestranný umelec, ktorý zanechal hlbokú stopu v slovenskej kultúre. Je dodnes považovaný za jednu z najvýraznejších osobností východného Slovenska. Bol básnikom, prozaikom, dramatikom, publicistom, kultúrno-osvetovým a rozhlasovým pracovníkom. Jeho dielo a život sú príkladom obetavosti a oddanosti slovenskej kultúre a národu.

Jeho pozostatky boli prevezené do Košíc až koncom septembra 1946. Pochovaný je na mestskom verejnom cintoríne v Košiciach. Žiaľ, v súčasnosti je jeho náhrobok zdevastovaný.

tags: #Anton #Pridavok #a #Zaborský