Anton Prídavok: Život a dielo spisovateľa zo Sabinova

Keď sa prechádzame po starých mestách, po ich kľukatých uličkách a romantických zákutiach, často sa pýtame, ako to tu vyzeralo kedysi a akí ľudia tu žili. Historické knihy sa snažia mapovať minulosť a odpovedať na tieto otázky. Mestá priam volajú po spisovateľoch, aby zo suchých stránok histórie, legiend a ľudového podania vytvorili pútavé príbehy, ktoré by strhávali čitateľa a podnietili jeho záujem o poznanie dejín. Tento článok sa zameriava na život a dielo Antona Prídavka, spisovateľa, ktorý bol spätý so Sabinovom a východným Slovenskom.

Detstvo a mladosť

Anton Prídavok sa narodil v roku 1904 v Kežmarku. Hoci sa narodil v Kežmarku, už v ranom detstve sa s rodinou presťahoval do Sabinova a neskôr do Prešova. Sám v roku 1932 v Slovenskom literárnom almanachu uviedol: „Rodičov mám z Liptova (Gombáš, Stankovany), narodil som sa na Spiši (Kežmarok), vyrastal som v Šariši (Sabinov, Prešov) a teraz žijem v Košiciach."

Pôsobenie v Košiciach a Prešove

V Košiciach sa Anton Prídavok stal v roku 1932 redaktorom a neskôr vedúcim literárneho oddelenia Rádiojournalu. Po obsadení Košíc Maďarmi sa presťahoval do Prešova, kde vybudoval rozhlasové štúdio a stal sa jeho riaditeľom.

Účasť v Slovenskom národnom povstaní

Prídavok sa aktívne zapojil do príprav Slovenského národného povstania. Do Banskej Bystrice nechal tajne premiestniť prenosovú aparatúru a rozsiahly literárny a hudobný archív, ktorý sa potom využíval vo vysielaní Slobodného slovenského vysielača.

Zatknutie a smrť

V januári 1945 Antona Prídavka zatklo gestapo. Bohužiaľ, presné okolnosti jeho smrti nie sú v dostupných materiáloch uvedené.

Prečítajte si tiež: Anton Gúth a jeho prístup

Literárna tvorba

Anton Prídavok sa venoval poézii, próze a prekladateľstvu. Vlastnú tvorbu charakterizoval s istou dávkou irónie: „Spolkovej práce je veľa, pre ňu sa na literárne pole dostanem len zriedka, vtedy si zapytlačím." Medzi jeho diela patria:

• Vrásky času (zbierka básní)
• Rozbité ministerstvo (politický román)
• Svitanie na Východe (pokus o vykreslenie vypuknutia slobody na východnom Slovensku)

Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z ruštiny.

Literárne tradície Kežmarku a východného Slovenska

Prídavkov život a tvorba sú neoddeliteľne spojené s literárnymi tradíciami východného Slovenska. Hoci sa narodil v Kežmarku, jeho život a dielo sa rozvíjali predovšetkým v Sabinove, Prešove a Košiciach.

Kežmarok má bohatú literárnu históriu, ktorá je spojená najmä s miestnym lýceom. Školské tradície v Kežmarku sú veľmi staré, siahajú až do 13. storočia. V roku 1531 vzniklo v Kežmarku gymnázium, z ktorého sa v roku 1787 vytvorilo lýceum s katedrou filozofie, teológie a práva. Na lýceu študovali študenti rôznych národností, ktorí sa v 19. storočí začali združovať v národných literárnych spoločenstvách. V roku 1824 tu vznikol prvý slovenský samovzdelávací spolok na území Slovenska - Slovenská spoločnosť.

Medzi významných absolventov kežmarského lýcea patrí Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý tu študoval v rokoch 1865 až 1870. Na lýceu pôsobili aj Ján Chalupka, Pavol Hunfalvy a Ján Hunfalvy.

Prečítajte si tiež: Anton Prídavok a rozhlas

Literárny Kežmarok, súťaž pre mladých začínajúcich autorov, sa koná od roku 1966 a prispieva k rozvoju literárneho života v regióne.

Nora Baráthová a historická próza o Kežmarku

Nora Baráthová (1944) je spisovateľka, ktorá zviazala svoju tvorbu s dejinami Kežmarku. Roky pracovala ako historička na Kežmarskom hrade a z rozprávania rodičov, známych, ale aj štúdia archívnych dokumentov vyťažila námety pre svoje knihy, v ktorých priblížila dejiny tohto mesta. Napísala trilógiu Muž, ktorý kráčal za smrťou, Aj zradcom sa odpúšťa a Nepokojné mesto, v ktorej zachytáva dejiny Kežmarku v čase panovania Thökölyovcov i v období protihabsburských povstaní. Medzi jej ďalšie knihy patria Nad Kežmarkom vietor veje, Kežmarský hrad, Kežmarské lýceum, Osobnosti Kežmarku a román Meč a srdce o storočnej vojne medzi Kežmarkom a Levočou o právo skladu.

Juraj Herz a jeho vzťah ku Kežmarku

V Kežmarku sa narodil aj režisér a herec Juraj Herz (1934 - 2018). V meste prežil len rané detstvo. Ako dieťa židovského pôvodu bol v roku 1944 deportovaný do koncentračného tábora. Ako filmový a televízny režisér sa podieľal na vytvorení mnohých filmov, niektoré vznikli na základe literárnej predlohy.

Prečítajte si tiež: Jazyková kultúra v Slobodnom slovenskom vysielači

tags: #anton #pridavok #sabinov #životopis