Obchodná dohoda medzi Argentínou, Slovenskom a EÚ: Príležitosti a riziká

Európska únia dosiahla politickú dohodu so zakladajúcimi krajinami združenia Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj) o voľnom pohybe tovarov. Pokiaľ sa tieto plány premenia na realitu, vznikne najväčšia obchodná zóna na svete. Táto dohoda, o ktorej sa rokuje už viac ako 20 rokov, má za cieľ znížiť clá a obchodné bariéry medzi EÚ a krajinami Mercosuru, čo by malo uľahčiť vývoz tovaru pre podniky na oboch stranách. Medzi zástancov obchodnej dohody s Mercosurom patrí aj slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič.

Obsah

1. Úvod
2. Ciele a výhody dohody
3. Kritika a obavy
4. Dopad na slovenských farmárov a spotrebiteľov
5. Environmentálne aspekty
6. Alternatívne pohľady a strategické partnerstvá
7. Záver

1. Úvod

Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a krajinami Mercosuru predstavuje významný krok smerom k posilneniu obchodných vzťahov medzi týmito dvoma regiónmi. Oficiálne diskusie o vytvorení zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a Mercosurom sa začali 28. júna 1999 v brazílskom Riu de Janeiro. Viackrát boli prerušené a opätovne obnovené, pričom významné pozastavenie nastalo v roku 2004 pre nezhody v otázke poľnohospodárstva. Napriek komplikáciám obe strany pokračovali v dialógu, pričom EÚ sa snažila posilniť svoju pozíciu v Latinskej Amerike a zabezpečiť prístup k strategickým surovinám. Jej cieľom je odstrániť bariéry, ktoré obchodu bránia a znížiť alebo zrušiť clá na širokú paletu výrobkov z jednej aj druhej strany. Ak by Európa ratifikovala dohodu, očakáva sa, že v priebehu desaťročného prechodného obdobia by sa plne liberalizovalo viac ako 90 percent obchodu medzi EÚ a MERCOSUR-om. Dohoda má potenciál uviesť do chodu mechanizmy, ktoré takýmto škandalóznym dovozom zabránia.

2. Ciele a výhody dohody

Primárnym cieľom dohody je znížiť clá a obchodné bariéry, čo by malo viesť k zvýšeniu bilaterálneho obchodu a investícií. Európska únia a štyri krajiny Mercosuru (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj) dospeli 6. decembra 2024 k politickej dohode o prelomovom partnerstve. Zníženie ciel zároveň prinesie vyššiu konkurencieschopnosť európskych výrobkov na tamojších trhoch.

Očakávané výhody:

• Pre EÚ:
  • Zvýšenie exportu: Očakáva sa nárast exportu EÚ až o 49 mld. EUR ročne.
  • Prístup k surovinám: Dohoda zabezpečí prístup ku kľúčovým surovinám, ktoré sú životne dôležité pre priemysel EÚ. Súčasťou dohody je aj exkluzívny prístup európskych firiem k ložiskám kritických surovín v týchto krajinách a možnosť európskych firiem zúčastňovať sa na verejných zákazkách za rovnakých podmienok ako domáce spoločnosti.
  • Posilnenie pozície: Asertívna pozícia EÚ voči tejto časti sveta je príležitosťou budovať nielen obchodné, ale aj politické partnerstvá.
• Pre Mercosur:
  • Jednoduchší prístup na trh EÚ: Producenti, ktorí preukážu splnenie európskych noriem a získajú od EÚ dovoznú licenciu, sem svoju produkciu dostanú jednoduchšie.
  • Investície: Zvýhodnené financovanie projektov zeleného a digitálneho prechodu v krajinách Mercosuru v sume 1,8 miliardy eur.

Podľa Komisie dohoda s Mercosurom podporí pracovné miesta a export na Slovensku. Celkovo v rámci EÚ ide o 855-tisíc pracovných miest.

3. Kritika a obavy

Voči tejto zmluve sa však zdvihla vlna odporu a kritiky. Najviac nespokojné sú vyspelé agrárne krajiny ako Francúzsko a Poľsko. Dohodu kritizujú politici, poľnohospodári, environmentalisti po celej Únii.

Prečítajte si tiež: e-Kasa v kontexte práva

Hlavné obavy:

• Dopad na európskych farmárov: Európske poľnohospodárske združenia dohodu považujú za pohromu pre ekológiu a európskych farmárov. Cez prsty sa na ňu pozerajú hlavne producenti mäsa, ktorí sa obávajú, že nebudú schopní konkurovať nízkym cenám dovážaného mäsa z Južnej Ameriky, predovšetkým Brazílie. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ju jednoznačne odmieta, pretože s férovosťou pri výrobe potravín nemá nič spoločné.
• Environmentálne riziká: Zvýšený dopyt po brazílskom mäse podľa environmentalistov tiež urýchli výrub amazonského pralesa. V krajinách zoskupenia Mercosur neplatia také prísne environmentálne požiadavky na poľnohospodársku produkciu ako v EÚ. Týka sa to používania prípravkov na ochranu rastlín, dobrých životných podmienok zvierat alebo postupov udržateľnosti. V krajinách Mercosuru sa výrazne navýšili pestovateľské plochy a okrem výrazného nárastu používania pesticídov dochádzalo podľa dostupných informácií aj k extrémnemu odlesňovaniu za účelom získania poľnohospodárskej pôdy.
• Bezpečnosť potravín: Z pohľadu kvality, ale hlavne bezpečnosti potravín ostáva otázne, ako chce EK zabezpečiť bezpečnosť a zdravie svojich občanov, ak nezmyselne povolí dovoz produkcie, pri ktorej sa používajú zakázané látky, ohrozujúce život a zdravie. Dokazovanie prítomnosti týchto látok vo finálnej potravine je nielen finančne náročné, ale často veľmi zložité. Práve preto sa mnohé látky, bežne používané v zoskupení Mercosur, v EÚ zakázali.

4. Dopad na slovenských farmárov a spotrebiteľov

Dohoda s Mercosurom môže mať významný dopad na slovenských farmárov a spotrebiteľov.

Pre slovenských farmárov:

• Konkurencia: Pri komoditách ako hovädzie mäso, hydinové mäso, cukor, med a kukurica pôjde o priamy negatívny vplyv všetkých farmárov vrátane slovenských, na ich postavenie na vnútornom trhu EÚ. Tieto produkty budú predstavovať významnú konkurenciu aj pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov.
• Znevýhodnenie: Rozhodnutie postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru všetkých producentov EÚ pri zohľadnení všetkých obmedzení a zákazov platných v EÚ a členské štáty Mercosuru je to isté ako postaviť na preteky F1 dva monoposty, ale jednému (tomu svojmu) pred štartom zoberiete palivo, kolesá a motor. Je alarmujúce, že napr. pesticídy vyrobené v Nemecku, ale neschválené v EÚ, tvorili 56,3 percenta ich exportu najmä do štátov Južnej Ameriky.

Pre slovenských spotrebiteľov:

• Ceny a sortiment: Z pohľadu sortimentu a cien sa neočakáva žiadna zásadná zmena, ktorú by pocítil slovenský spotrebiteľ.
• Kvalita a bezpečnosť: Z pohľadu kvality, ale hlavne bezpečnosti potravín ostáva otázne, ako chce EK zabezpečiť bezpečnosť a zdravie svojich občanov, ak nezmyselne povolí dovoz produkcie, pri ktorej sa používajú zakázané látky, ohrozujúce život a zdravie. Aj slovenskí spotrebitelia majú určite v pamäti nedávnu kauzu s brazílskym mäsom.

5. Environmentálne aspekty

Ratifikácia dohody s týmito štátmi je v priamom rozpore s nariadením o odlesňovaní, ktoré bude platiť od 31.12. 2025 a bude to ďalšie zásadné znevýhodnenie pre všetkých producentov potravín v EÚ, a ratifikácia dohody Mercosurom plne ruší opodstatnenosť a zmysel smernice o odlesňovaní. Európski dovozcovia sa podľa zmluvy majú spoliehať na informácie poskytované v tejto veci vnútroštátnymi orgánmi krajín Mercosuru. Podľa environmentalistov chýba aj akýkoľvek sankčný mechanizmus, ktorý by nedodržanie legislatívy o odlesňovaní či o ochrane biodiverzity postihoval.

6. Alternatívne pohľady a strategické partnerstvá

Vo svetle nevyspytateľnej Trumpovej obchodnej a colnej politiky v kombinácii s agresívnym prenikaním Číny (aj) do Južnej Ameriky je asertívna pozícia EÚ voči tejto časti sveta príležitosťou budovať nielen obchodné, ale aj politické partnerstvá, zvlášť preto, že ide o (napriek všetkým špecifikám) pre Európu kultúrne veľmi príbuznú latinskú (a katolícku) kultúru.

V Argentíne nie sú zriedkavými ani názory, že pre budúcnosť krajiny by bolo možné uvažovať aj o vystúpení z Mercosuru, ak spolupráca so susedmi nebude pre Buenos Aires výhodná alebo ak sa tieto krajiny vydajú ekonomicky samovražednou cestou.

Prečítajte si tiež: Ozdravné pobyty v kúpeľoch pre seniorov

Prečítajte si tiež: Systém zdravotnej starostlivosti

tags: #argentína #slovensko #zmluva #obchod