Porovnanie Spolkového sociálneho súdu Slovensko a ústavných nálezov v kontexte e-Kasa

Tento článok sa zaoberá porovnaním fungovania Spolkového sociálneho súdu so zisteniami Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) v súvislosti so systémom e-Kasa, pričom analyzuje nález PL. ÚS 25/2019-117.

Úvod do problematiky

V roku 2019 sa skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky obrátila na Ústavný súd s návrhom na preskúmanie súladu vybraných ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ZoERP) s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie. Konkrétne išlo o ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b) a g) a § 8a ods. 1 v častiach týkajúcich sa daňového identifikačného čísla (DIČ) a unikátneho identifikátora kupujúceho (UIK).

Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 25/2019-117

Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) sa zaoberal návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR na preskúmanie ústavnosti ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ZoERP) v kontexte zavedenia systému e-Kasa.

Predmet a argumentácia návrhu

Navrhovatelia spochybňovali súlad § 8 ods. 1 písm. b) a g) a § 8a ods. 1 ZoERP v častiach týkajúcich sa DIČ a UIK s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 7, čl. 8 a čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Ich argumentácia sa sústredila na dve hlavné oblasti:

1. Porušenie práva na nedotknuteľnosť súkromia: Navrhovatelia tvrdili, že povinnosť odovzdávať rozsiahle množstvo osobných údajov o kupujúcich orgánom verejnej moci prostredníctvom systému e-Kasa predstavuje neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života. Konkrétne poukazovali na § 8a ods. 1 ZoERP, ktorý ukladá podnikateľom povinnosť zasielať do systému e-Kasa rozsiahle údaje týkajúce sa nielen podnikateľa, ale aj kupujúcich. Poukazovali na to, že spracúvanie a poskytovanie týchto údajov môže predstavovať citeľný zásah do osobnej sféry.
2. Porušenie práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o osobe: Navrhovatelia sa obávali nedostatočných záruk proti zneužitiu údajov získaných prostredníctvom e-Kasy. Zdôrazňovali, že z údajov identifikujúcich konkrétnych kupujúcich a údajov o nimi nakúpených tovaroch a službách je možné vyčítať každodenné návyky, sociálne postavenie, finančné možnosti, údaje o zdravotnom stave, náboženské zameranie alebo údaje o intímnom živote. Poukazovali na riziká spojené s algoritmickým spracúvaním osobných údajov a vytváraním profilov jednotlivcov alebo skupín obyvateľstva.

Stanoviská účastníkov konania

• Národná rada Slovenskej republiky: Súhlasila s upustením od ústneho pojednávania a nezaujala stanovisko k veci.
• Vláda Slovenskej republiky: Navrhovala, aby ústavný súd návrhu nevyhovel. Argumentovala tým, že DIČ je prideľované daňovému subjektu na účely jeho jednoznačnej identifikácie a z dôvodu eliminovania potreby spracúvania iných osobných údajov. Zdôraznila, že UIK nie je osobný údaj a je nepovinný.
• Generálna prokuratúra Slovenskej republiky: Uviedla, že DIČ nie je tvorené na základe rodného čísla ani iného osobného údaju. Zdôraznila, že UIK je nepovinný údaj a finančná správa nemá prístup k dokumentácii podnikateľa, ktorý si vedie evidenciu o unikátnych identifikátoroch kupujúcich.

Rozhodnutie Ústavného súdu

Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v časti „unikátny identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“ nie je v súlade s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd nevyhovel.

Prečítajte si tiež: Spolkový sociálny súd

Toto rozhodnutie znamená, že Ústavný súd uznal argumentáciu navrhovateľov v časti týkajúcej sa UIK ako neústavnú, pretože neprimerane zasahovala do práva na ochranu súkromia a ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov. Naopak, v časti týkajúcej sa DIČ Ústavný súd nenašiel rozpor s ústavou.

Analýza a porovnanie so Spolkovým sociálnym súdom (Nemecko)

Spolkový sociálny súd (Bundessozialgericht, BSG) je najvyšší súd v Nemecku pre oblasť sociálneho zabezpečenia. Zatiaľ čo Ústavný súd SR sa zaoberá ústavnosťou zákonov, BSG sa primárne zameriava na interpretáciu a aplikáciu zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Pri porovnaní s nálezom ÚS SR v kontexte e-Kasa je dôležité poukázať na nasledovné:

• Ochrana osobných údajov: BSG kladie veľký dôraz na ochranu osobných údajov v kontexte sociálneho zabezpečenia. V rôznych rozhodnutiach BSG zdôraznil, že spracúvanie osobných údajov musí byť vždy v súlade so zákonom a musí byť primerané sledovanému cieľu. V kontexte e-Kasa by BSG pravdepodobne posudzoval, či zhromažďovanie a spracúvanie údajov o kupujúcich je nevyhnutné a primerané pre účely kontroly daní a predchádzania daňovým únikom.
• Proporcionalita zásahu: BSG sa pri posudzovaní zásahov do základných práv (napr. práva na súkromie) riadi princípom proporcionality. To znamená, že zásah musí byť vhodný na dosiahnutie sledovaného cieľa, nevyhnutný (t. j. neexistuje miernejší prostriedok, ktorý by cieľ dosiahol rovnako efektívne) a primeraný (t. j. výhody zásahu musia prevažovať nad jeho negatívnymi dôsledkami). V kontexte e-Kasa by BSG skúmal, či prínosy systému e-Kasa (napr. zvýšený výber daní) prevyšujú zásah do súkromia kupujúcich.
• Transparentnosť a účelovosť: BSG zdôrazňuje, že spracúvanie osobných údajov musí byť transparentné a musí byť obmedzené na vopred definovaný účel. V kontexte e-Kasa by BSG pravdepodobne požadoval, aby bolo jasne definované, na aké účely sa údaje o kupujúcich zhromažďujú a ako sa s nimi nakladá.

Rozdiely v právnom rámci a kontexte

Je dôležité si uvedomiť, že právny rámec a kontext v Nemecku a na Slovensku sa líšia. Nemecko má rozsiahlejšiu a prepracovanejšiu právnu úpravu ochrany osobných údajov ako Slovensko. Okrem toho, nemecká spoločnosť je citlivejšia na ochranu súkromia a osobných údajov.

Dôsledky nálezu ÚS SR

Nález ÚS SR mal za následok zmenu právnej úpravy v oblasti e-Kasa. Konkrétne, povinnosť uvádzať UIK na pokladničných dokladoch bola zrušená. Toto rozhodnutie posilnilo ochranu súkromia kupujúcich a zabránilo neoprávnenému zhromažďovaniu a zneužívaniu ich osobných údajov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

tags: #spolkový #sociálny #súd #slovensko #porovnanie