
Osoby so zdravotným postihnutím (ŤZP) majú v spoločnosti špecifické potreby, ktoré si vyžadujú adekvátnu podporu a kompenzáciu. Jednou z foriem kompenzácie je aj využívanie psa so špeciálnym výcvikom, ktorý môže výrazne zlepšiť kvalitu života a samostatnosť osoby s ŤZP. Tento článok sa zameriava na problematiku asistenčných psov, ich výcvik, možnosti finančnej podpory zo strany štátu a ďalšie benefity spojené s vlastnením takéhoto psa.
Slovenská legislatíva pamätá na potreby osôb s ŤZP a poskytuje im rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu ich zdravotného postihnutia. Tieto príspevky sú určené na zmiernenie negatívnych dôsledkov ŤZP a na podporu ich sociálneho začlenenia.
Osobe s ŤZP, ktorá je odkázaná na pomôcku, sa môže poskytnúť peňažný príspevok na:
Za pomôcku sa považuje vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkúvajú osobe s ŤZP vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Medzi pomôcky patrí aj pes so špeciálnym výcvikom - vodiaci pes, asistenčný pes, signálny pes.
Výcvik používania pomôcky je činnosť potrebná na získanie vedomostí, zručností a schopností na používanie pomôcky alebo overenie schopností používať pomôcku. Maximálna výška peňažného príspevku je 8 630, 42 €. Výška príspevku sa určuje percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky, ceny výcviku využívania pomôcky alebo ceny úpravy pomôcky a príjmu osoby s ŤZP. Pri určení výšky peňažného príspevku na kúpu pomôcky sa zohľadňuje cena pomôcky najviac v sume ustanovenej v zozname pomôcok.
Prečítajte si tiež: ZŤP a asistenčné služby
Osoby so zdravotným postihnutím môžu využívať psa so špeciálnym výcvikom ako jednu z kompenzačných pomôcok. Za psa so špeciálnym výcvikom sa považuje vodiaci, asistenčný a signálny pes. Takýto pes musí byť na viditeľnom mieste označený známkou, na ktorej je identifikačné číslo psa a názov druhu výcviku psa v slovenskom aj anglickom jazyku.
Legislatíva pozná 3 typy psov so špeciálnym výcvikom, ktoré slúžia ako kompenzačná pomôcka osobám s ťažkým zdravotným postihnutím:
Výcvik asistenčných psov je náročný proces, ktorý si vyžaduje špecifické vlastnosti a predispozície psa. Nie každý pes je vhodný na prácu asistenčného psa. Musí to byť v prvom rade ľahko ovládateľný, kontaktný pes, ktorý dá prednosť človeku pred svojimi záujmami. Väčšinu týchto vlastností má pes danú geneticky, výchovou a výcvikom sa iba upevňujú. Z výchovného programu sa vyraďujú šteňatá, ktoré nespĺňajú prísne kritériá zdravotného stavu, alebo charakterových a povahových vlastností. Niektoré organizácie sa preto vybrali cestou vlastného účelového chovu, z ktorého už majú psi predispozíciu byť vhodnými adeptmi na takúto prácu.
Prvých 14 mesiacov svojho života sú šteniatka z účelového chovu umiestnené v rodinách dobrovoľníkov - vychovávateľov, u ktorých sa socializujú. Ich najdôležitejšou úlohou je posilniť lásku a dôveru šteniatka k človeku, podporiť chuť učiť sa a pomáhať. Šteniatka so svojimi vychovávateľmi trávia čas v ich práci, sprevádzajú ich na všetky dostupné miesta každodenného pracovného i rodinného života, aby si už od mala privykali na plnenie svojich úloh na nich odkázaného zdravotne postihnutého človeka.
Po tomto období absolvujú už ako mladí psi testy, kde sa prísnymi výberovými kritériami určí, či vôbec a na akú prácu sa daný pes hodí. Samotný výcvik vodiaceho psa je štandardný pre všetkých zrakovo postihnutých klientov a trvá 6 - 8 mesiacov. Dĺžka výcviku asistenčného psa závisí od špecifických potrieb klienta, ale v zásade ide o podobne dlhé obdobie. Celý proces od narodenia šteniatka, cez výchovu až po ukončený výcvik a odovzdanie klientovi spolu trvá priemerne 2 roky.
Prečítajte si tiež: Podmienky poskytovania asistenčných služieb
75% psov so špeciálnym výcvikom vo svete sú psi plemena labradorský retriever. Toto plemeno sa vyznačuje tým, že milujú ľudí, radi sa učia a pomáhajú, majú primeranú stavbu tela, ktorá umožňuje prácu v postroji a majú dostatočnú silu v prípade potreby (napríklad pre ľudí s pohybovými problémami, ktorí potrebujú oporu pri vstávaní).
Asistenčné psy sú trénované na vykonávanie širokej škály úloh, ktoré uľahčujú život osobám s rôznymi typmi postihnutia. Medzi tieto úlohy patria:
Cena za špeciálne vycvičeného psa sa môže vyšplhať až k 25 tisícom eur.
Žiadosť o príspevok na kúpu psa so špeciálnym výcvikom je možné podať na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý na základe komplexného posudku rozhoduje o poskytnutí príspevku a jeho výške. Maximálna výška príspevku na kúpu kompenzačnej pomôcky pes so špeciálnym výcvikom je 7200€.
Nakoľko príspevok od štátu nepokrýva celú sumu, výcvikové školy sa snažia o získanie finančných prostriedkov z grantov a projektov, hľadajú podporu sponzorov a donorov z radov spoločensky zodpovedných firiem, oslovujú verejnosť v súvislosti s dvoma percentami, či využívajú možnosti verejnej zbierky.
Prečítajte si tiež: Podpora pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku
Okrem príspevku na asistenčného psa majú osoby s ŤZP nárok aj na ďalšie príspevky a benefity, ktoré im uľahčujú život a podporujú ich sociálne začlenenie.
Okrem peňažných príspevkov majú osoby s ŤZP nárok aj na rôzne zľavy v oblasti dopravy, financií, kultúry a voľného času.
Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.
Na Slovensku existujú organizácie, ktoré sa venujú výcviku asistenčných psov. Jednou z nich je aj Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy (VŠVAP), ktorá vycvičila na špecializované účely približne dvesto psov. Vznikom dvoch samostatných republík sa situácia ešte viac skomplikovala. Žiadateľov zo Slovenska bolo čoraz ťažšie uspokojovať aj pre veľký záujem vlastných českých nevidiacich. Dovoz vycvičených psov zo zahraničia bol zase nereálny pre mimoriadne vysokú cenu. V roku 1993 založil nevidiaci Dr. Imrich Bartalos na Slovensku Klub držiteľov vodiacich psov, a zároveň sa v Benešove na Majstrovstvách Českej republiky vo výkone vodiacich psov s medzinárodnou účasťou predstavil ako cvičiteľ prvého, na Slovensku vycvičeného vodiaceho psa, ktorého s úspechom predviedol mimo súťaže.
Klub držiteľov vodiacich psov nadväzoval kontakty s organizáciami venujúcimi sa výcviku vodiacich psov aj v zahraničí. Najrozvinutejšie kontakty boli s Českou republikou, Maďarskom a Veľkou Britániou. Už o dva roky vedeli o jeho činnosti nielen nevidiaci a slabozrakí z celého Slovenska, ale aj tí zo zahraničia. V štruktúre Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ďalej len „ÚNSS“) tak vzniklo oddelenie výcviku vodiacich psov. Oddelenie výcviku vodiacich psov sa zároveň stalo aj asociovaným členom Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov. Po uskutočnení inšpekcie Iana Coxa z Nového Zélandu s úspešnými závermi bolo oddelenie výcviku vodiacich psov ÚNSS od 1. januára 2002 prijaté za plnoprávneho člena Medzinárodnej federácie škôl na výcvik vodiacich psov so sídlom vo Veľkej Británii.
V tom istom roku, v dňoch 4. až 7. mája, sa v metropole Južnej Kórei v Soule uskutočnila konferencia Medzinárodnej federácie škôl na výcvik vodiacich psov. Zúčastnilo sa na nej viac ako 100 delegátov z piatich kontinentov. Výcvikovú školu pre vodiacich psov ÚNSS, prvýkrát ako plnoprávneho člena medzinárodnej federácie, zastupoval riaditeľ školy Imrich Bartalos.
S pribúdajúcim tlakom spoločnosti na výkon v pracovnej oblasti života ľudí v produktívnom veku či vzdelávacieho procesu v prípade detí a mládeže, sa stretávame s nárastom fyzických aj psychických problémov ľudí žijúcimi okolo nás.
Nie každé narodené šteňa má predpoklady stať sa psom so špeciálnym výcvikom. Z výchovného programu vyraďujeme šteňatá, ktoré nespĺňajú prísne kritériá zdravotného stavu, alebo charakterových a povahových vlastností. Práve preto sme sa vybrali cestou vlastného účelového chovu, z ktorého už majú psi predispozíciu byť vhodnými adeptmi na takúto prácu. Začiatkom roku 2007 sme si z našej spriaznenej austrálskej školy Guide Dogs Victoria priviezli prvú chovnú sučku Bronny, zakladateľku špecializovaného chovu vodiacich psov u nás. Vďaka pomoci Lion´s klubu Bratislava Pressburg sme vybudovali v Jakubove roku 2008 chovné centrum pre vodiacich psov. Bronny tu v ďalších troch vrhoch odrodila spolu ešte 17 šteniatok. Naplnila tak poslanie, pre ktoré k nám priletela až z ďalekej Austrálie. Založila prvý a doteraz stále jediný špecializovaný chov pre vodiacich psov na Slovensku.
75% psov so špeciálnym výcvikom vo svete sú psi plemena labradorský retriever a aj nám sa táto rasa osvedčila, preto máme vlastný účelový chov. Labradorov sme si vybrali preto, lebo sú to psi, ktorí sa vyznačujú tým, že milujú ľudí, radi sa učia a pomáhajú, majú primeranú stavbu tela, ktorá umožňuje prácu v postroji a majú dostatočnú silu v prípade potreby (napríklad pre ľudí s pohybovými problémami, ktorí potrebujú oporu pri vstávaní). Vodiaci pes musí byť počas vodenia sústredený, pokojný, nesmie sa nechať ničím vyrušiť natoľko, aby ohrozil svojho majiteľa.
Zároveň je úplne neprípustný akýkoľvek náznak agresivity, či už voči ľuďom, alebo zvieratám. Najlepšie genetické predispozície na túto úlohu majú preto labradorské retrievery, no ani z tohto plemena každý jedinec nebude vodiacim psom. Taktiež je žiadúce, aby bol nehlučný, a teda neprejavoval emócie štekaním, aby bol priateľský a ochotný rešpektovať pokyny svojho majiteľa, ktorý zvyčajne nie je odborníkom na kynológiu. Ak k tomu pripočítame ďalšie požiadavky, ktoré by mal spĺňať pes so špeciálnym výcvikom, ako je výška, váha, či napríklad chuť prinášať a podávať predmety, labradorský retriever je jedno z plemien, ktoré je chované práve pre tieto vlastnosti. Napriek všetkým vhodným danostiam, ani z tohto plemena každý jedinec nebude špeciálne vycvičeným psom. Podľa štatistík - ak z jedného vrhu 50% psov ukončí úspešne výcvik a začne vykonávať poslanie psa so špeciálnym výcvikom, považuje sa to za úspešný výsledok.
Ak by sme to počítali od prvého psa, ktorého PaedDr. Imrich Bartalos, zakladateľ našej školy, vycvičil a odovzdal prvému klientovi, tak to už bolo takmer 200 psov.
Prvých 14 mesiacov svojho života sú šteniatka z nášho účelového chovu umiestnené v rodinách našich dobrovoľníkov - vychovávateľov, u ktorých sa socializujú. Ich najdôležitejšou úlohou je posilniť lásku a dôveru šteniatka k človeku, podporiť chuť učiť sa a pomáhať. Šteniatka so svojimi vychovávateľmi trávia čas v ich práci, sprevádzajú ich na všetky dostupné miesta každodenného pracovného i rodinného života, aby si už od mala privykali na plnenie svojich úloh na nich odkázaného zdravotne postihnutého človeka. Po tomto období absolvujú už ako mladí psi testy, kde sa prísnymi výberovými kritériami určí, či vôbec a na akú prácu sa daný pes hodí. Samotný výcvik vodiaceho psa je štandardný pre všetkých zrakovo postihnutých klientov a trvá 6 - 8 mesiacov. Dĺžka výcviku asistenčného psa závisí od špecifických potrieb klienta, ale v zásade ide o podobne dlhé obdobie. Celý proces od narodenia šteniatka, cez výchovu až po ukončený výcvik a odovzdanie klientovi spolu trvá priemerne 2 roky. To je vek, kedy je už pes dospelý, a teda aj spôsobilý vykonávať zodpovedne prácu, na ktorú bol vycvičený. Požiadavky na výkon poslania vodiaceho alebo asistenčného psa sú veľmi vysoké, pretože takýto pes v niektorých situáciách preberá zodpovednosť za bezpečnosť a zdravie svojho klienta, a preto si nemôžeme dovoliť odovzdať do praxe psa, ktorý nebude 100% pripravený po každej stránke.
V súčasnosti sa táto suma šplhá k 25 tisícom eur. Na prvý pohľad je to dych vyrážajúce množstvo peňazí, no je potrebné predstaviť si, že sú v nej zahrnuté dva roky života psa a počítame v nej s nákladmi na prenatálnu starostlivosť, pôrod, popôrodnú starostlivosť, veterinárne ošetrenie vrátane vakcinácií, špeciálne vyšetrenia kĺbov, kynologické pomôcky, a samozrejme aj cenu práce, pretože špeciálne vycvičený pes znamená stovky hodín tréningov.
Žiadosť o tento príspevok je možné podať na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý na základe komplexného posudku rozhoduje o poskytnutí príspevku a jeho výške. Tento krok nasleduje zvyčajne po rozhodnutí mať psa so špeciálnym výcvikom a následnej konzultácii vo výcvikovej škole. Jej cieľom je získanie informácií o zdravotnom stave klienta a možnosti pomoci psa so špeciálnym výcvikom, pretože nezriedka sa stáva, že klienti alebo ich rodinní príslušníci nemajú reálne očakávania od špeciálne vycvičeného psa, príp. nevedia, v čom by im takýto pes mohol pomôcť a prídu sa poradiť. Maximálna výška príspevku na kúpu kompenzačnej pomôcky pes so špeciálnym výcvikom je 7200€.
Podpora verejnosti je pre nás neoceniteľná. Nielen tá finančná, ale aj osobná - napríklad formou dobrovoľníctva pri dogsitterstve alebo výchove psov. No a potom sú tu financie, ktoré sú dôležité, pretože výrazne limitujú naše možnosti práce. Každoročne sa registrujeme do registra prijímateľov podielu z dane, čo tvorí podstatnú časť financií, ktoré sa nám darí získať na dofinancovanie výcviku psov. Jednotlivci i firmy nám venujú svoje „dve percentá“, a tým nám pomôžu meniť životy ľudí s hendikepom. Napriek tomu, že súčasnosť je presýtená verejnými zbierkami rôzneho druhu, vsadili sme aj na túto cestu a v posledných dvoch rokov sme pristúpili k vyhláseniu verejnej zbierky Psí pomocníci. Aj jej cieľom je podpora výchovy a výcviku psov so špeciálnym výcvikom práve preto, aby mohlo benefity života s vodiacim či asistenčným psom využívať čo najviac tých, ktorí to potrebujú. Veď si predstavte napríklad rodinu s dieťatkom, ktoré bojuje s vážnymi diagnózami a potrebuje k nim nákladnú liečbu, pričom práve asistencia psa je jednou z najviac motivačných a prirodzene liečebných. Na získanie takéhoto psa zvyčajne v rodine prostriedky nezostávajú. Zo skúseností však vieme, ako dokáže zmeniť život asistenčný pes.
Slovenská vnútroštátna právna úprava statusu vodiacich psov je v mnohých aspektoch dostatočne komplexná, napriek tomu jej však možno vyčítať viaceré nedostatky, ktoré si aj v komparácii so zahraničnými úpravami vyžadujú doplnenie alebo zmenu. Cieľom príspevku je sumarizácia koncepčného a analytického materiálu, ktorý predstaví inšpiráciu z vybranej zahraničnej právnej úpravy pre účely odstraňovania bariér spoločenského začlenenia zrakovo postihnutých osôb. Z uvedenej širokej problematiky pritom bude pozornosť venovaná iba otázkam bezpečnosti týchto osôb, prostredníctvom vytvorenia prísnejšieho systému výcviku a následnej kontroly schopností vodiacich psov.
Právny poriadok Slovenskej republiky sa vo vzťahu k úprave postavenia zrakovo postihnutých osôb a vo vzťahu k úprave výcviku a využívania vodiacich psov aktuálne nachádza v počiatočnej fáze záujmu o túto problematiku. Cieľom štúdie je analyzovať právny poriadok vybraných štátov v rozsahu legislatívne vymedzených podmienok pre výcvik, schopnosti, vlastnosti vodiacich psov a existenciu kontroly týchto požiadaviek zo strany jednotlivých štátov. Za týmto účelom sme na podklade dotazníkovej metódy výskumu vykonali počiatočnú analýzu situácie v krajinách blízkych slovenskej právnej kultúre a tradícii (Česká republika, Rakúsko, Nemecko), a to za účelom identifikovania základných trendov a oblastí či okruhov otázok, právne regulovaných alebo naopak stále neregulovaných v uvedených právnych poriadkoch, s cieľom následného využitia poznatkov v podmienkach Slovenskej republiky. Dotazníky boli vyplnené zahraničnými partnermi, ktorí sa venujú výcviku vodiacich psov.
#
tags: #asistenčné #psy #pre #telesne #postihnutých #výcvik