Autizmus a Mentálne Postihnutie: Diagnostika a Prejavy

Autizmus je komplexná neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým človek vníma svet, komunikuje a interaguje s ostatnými. Táto pervazívna porucha zasahuje do viacerých oblastí života a vyžaduje si komplexný prístup v diagnostike, vzdelávaní a terapii. Autizmus nie je choroba, ktorú možno vyliečiť, ale celoživotné postihnutie, ktoré si vyžaduje porozumenie a podporu.

Úvod do Autizmu a Porúch Autistického Spektra (PAS)

Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je neurologická a vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje interakciu s ostatnými ľuďmi, komunikáciu a správanie. PAS je zastrešujúcim termínom pre skupinu porúch s rôznymi prejavmi a dôsledkami. Autizmus sa prejavuje u detí od detstva, väčšinou do piatich rokov. Každé dieťa s autizmom je jedinečné a nemusí mať rovnaké prejavy, znaky a symptómy. Poruchy autistického spektra sa vyskytujú u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve.

Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom.

Autizmus je prezentovaný odbornou verejnosťou v rôznych podobách definícií, v ktorých sú identifikované jeho určité spoločné znaky a prejavy, nakoľko sa jedná o pervazívnu, t.j. všetko prenikajúcu vývinovú poruchu. Je potrebné uvedomiť si, že autizmus predstavuje celoživotné postihnutie, ktoré závažným spôsobom ovplyvňuje každú oblasť života osoby zasiahnutej touto pervazívnou vývinovou poruchou (PVP). Verejnosť by mala vedieť, že autizmus nie je zapríčinený nesprávnou výchovou, ani prístupom tzv. chladničkových rodičov, aj keď tento názor dlho pretrvával (bol odborným výskumom popretý), a nie je to ani mentálna retardácia, hoci až 75 % ľudí s autizmom trpí aj mentálnou retardáciou.

Počet detí, ktoré sa rodia s autizmom, či s jednou z jeho príbuzných foriem, sa odhaduje na 16 z 10-tis. (Rodier P. M., 2000), na Slovensku je to štyri až šesť z 10-tis. detí s tzv. klasickým autizmom, v prípade menej závažných autistických prejavov približne 10 až 15 z 10-tis. (Šedibová, A., 1998), počet jedincov, uvádzaný SPOSA 2003, pri tzv. autistických rysoch je 15 až 20 na 10-tis. Zhodne obidve strany uvádzajú, že na Slovensku žije približne 10-tis. osôb postihnutých autizmom, pričom chlapci sú postihnutí tri- až štyrikrát častejšie než dievčatá.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Autizmus alebo porucha autistického spektra je vývojový stav, ktorý ovplyvňuje to, ako osoby ním postihnuté vnímajú svet. Vyznačuje sa ťažkosťami v komunikácii a sociálnej interakcii, opakujúcim sa správaním a vysokou mierou sústredenosti na konkrétne záujmy. Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak. Autizmus sa u detí zvyčajne začne prejavovať okolo druhého roku života. Častejšie postihuje chlapcov, pričom v ideálnom prípade by mal byť diagnostikovaný do 36. mesiaca veku dieťaťa. Konkrétny počet sa líši od krajiny ku krajine.

Definícia a Diagnostické Kritériá Autizmu

Autizmus je definovaný ako abnormálny a oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje pred tretím rokom života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Podľa MKCH je detský autizmus definovaný ako abnormálny oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje u dieťaťa pred dovŕšením tretieho roku života.

V súčasnej dobe medzi všeobecne uznávané a rozšírené diagnostické systémy patria diagnostické kritéria medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 vydávané Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO, ktoré sú uprednostňované v európskom geopolitickom pásme.

Diagnostické Vyšetrenie

Diagnostické vyšetrenie sa zameriava na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS.

Psychologické Diagnostické Vyšetrenie

Psychologické diagnostické vyšetrenie prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS. Pre klientov býva väčšinou príjemné.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Špeciálno-pedagogické Diagnostické Vyšetrenie

Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie je zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.

Charakteristické Znaky a Prejavy Autizmu

Autizmus sa prejavuje rôznymi spôsobmi a v rôznej miere závažnosti. Medzi najčastejšie charakteristiky patria:

Sociálna Interakcia

Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov.

Komunikácia

Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. V oblasti komunikácie majú autistickí jedinci podstatne obmedzenú schopnosť pochopiť, čo sa deje v ich bezprostrednom i širšom sociálnom prostredí, a tak ani nemôžu účinne ovplyvňovať udalosti, s ktorými sú konfrontovaní. U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus: echolálie- bezprostredné, alebo oneskorené, neologizmy, narušená pragmatická rovina reči.

Správanie a Záujmy

Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činnosti znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúry, najmä beletrie, či slovných hračiek). Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov. Pod pojmom fascinácia, ktorý sa niekedy používa, sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety, napr.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Formy Autizmu a Poruchy Autistického Spektra

Poruchy autistického spektra (PAS) sú skupinou porúch mentálneho vývoja, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Klasifikácia druhov porúch autistického spektra je založená na niekoľkých uhloch pohľadu. Medzi najznámejšie formy patria:

Detský Autizmus (Kannerov Syndróm)

Detský autizmus tvorí jadro PAS, a to hlavne z historického pohľadu. L. Wingová a D. Potter odhadujú, že iba tretina, maximálne polovica detí, ktoré majú diagnostikovaný detský autizmus na základe kritérií uvedených v MKCH-10, by spĺňala pôvodné kritériá L. Kannera, t.j. Často sa toto označenie udeľuje deťom, ktoré jednoznačne trpia autizmom alebo atypickým autizmom, ibaže sa nejedná o typický Kannerov syndróm. Stupeň závažnosti poruchy je rôzny - od miernej formy až po ťažkú, kde je prítomné veľké množstvo závažných symptómov; problémy sa prejavujú v každej časti diagnostickej triády.

Atypický Autizmus

Atypický autizmus je veľmi heterogénna diagnostická jednotka, ktorá tvorí súčasť PAS. Vzniká najčastejšie u hlboko retardovaných jednotlivcov a u jednotlivcov s ťažkou špecifickou vývinovou poruchou receptívneho jazyka. V klasifikačnom systéme DSM-IV sa navrhuje, aby diagnóza bola pripísaná deťom, u ktorých zistíme závažné a pervazívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie, verbálnych i neverbálnych komunikačných zručností alebo prítomnosť nefunkčného opakujúceho sa správania, záujmov či aktivít. V MKN-10 sa uvádza, že ide o „typ prenikavej vývinovej poruchy“ ktorý sa odlišuje od detského autizmu buď časom vzniku, alebo tým, že nespĺňa všetky tri skupiny diagnostických kritérií.

Tento typ pervazívnej vývinovej poruchy sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach.

Aspergerov Syndróm

Táto porucha je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líšia od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1). nie je isté, či to platí pre všetkých. Tieto abnormality väčšinou pretrvávajú do adolescencie a dospelosti a zdá sa, že predstavujú individuálne charakteristiky, na ktoré vplyvy prostredia výrazne nepôsobia.

V 90-tych rokoch 20. storočia prevládal názor, že AS je druh autizmu a pervazívna vývinová porucha, čo znamená, že zasahuje do všetkých oblastí schopností dieťaťa. V súčasnosti je však vnímaný ako výnimočná kategória v rámci PAS, ktorá má svoje vlastné diagnostické kritéria. Prejavy sociálnej dyslexie, ako býva niekedy Aspergerov syndróm nazývaný, majú mnoho foriem. Ide o veľmi rôznorodý syndróm, ktorého symptomatika plynule prechádza do normy. AS je vrodenou poruchou niektorých mozgových funkcií s neurobiologickým základom. Duševný vývoj je narušený v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Výrazne sú obmedzené sociálne zručnosti a sprievodným javom je oneskorená citová zrelosť.

Rettov Syndróm

Syndróm sprevádzaný ťažkým neurologickým postihnutím, ktoré má pervazívny dopad na somatické, motorické a psychické funkcie, prvý krát opísal rakúsky detský neurológ Andreas Rett, keď v roku 1966 publikoval opis 21 dievčat a žien s identickými symptómami, ktoré si všimol vo svojej klinickej praxi. V roku 1985 boli B. Rettov syndróm je autistická porucha špecifická tým, že zatiaľ bola diagnostikovaná len u dievčat. Ranný vývoj je úplne normálny, ale medzi 7. a 24. mesiacom veku dochádza k čiastočnej alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych schopností, spoločne so spomaleným rastom hlavy. Zvlášť charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné krútivé zvieranie ruky alebo pohyby pripomínajúce umývanie rúk. Ďalej je to hyperventilácia, neúplná alebo totálna strata reči, škrípanie zubami, zvláštny nesúvislý smiech, či nemota. Symptomatika u dievčat s RS je značne rôznorodá, fenotyp sa stále rozširuje a zahrňuje miernejšie i veľmi ťažké varianty; ženy len s miernymi neurologickými ťažkosťami, ale najnovšie aj mužov s ťažkou encefalopatiou. Pri dievčatách, ktoré svojimi klinickými prejavmi presne spĺňajú diagnostické kritéria, hovoríme o klasickom RS ( asi 2/3 dievčat); u ostatných diagnostikujeme atypický RS. Pri miernejšej, atypickej forme RS dievča chodí a sedí, rozpráva, alebo tu môže absentovať nejaký typický znak ( napr. Je až dodnes popisovaný iba u dievčat pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka.“. V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní. Sociálne zručnosti variujú, komunikačná schopnosť je slabá, zvyčajne nenastáva strata manuálnych zručností. Väčšina postihnutých sa nachádza v strednom stupni mentálnej retardácie až v norme.

Hellerov Syndróm (Detská Dezintegračná Porucha)

Špeciálny pedagóg z Viedne Theodore Heller opísal prvýkrát tento typ pervazívnej vývinovej poruchy v roku 1908, keď publikoval prípad šiestich detí, u ktorých medzi tretím a štvrtým rokom života došlo k výraznému regresu a nástupu ťažkej mentálnej retardácie, aj keď predtým ich vývoj prebiehal celkom uspokojivo. V MKCH - 10 je Hellerov syndróm uvedený ako iná detská dezintegračná porucha a súčasné diagnostické kritéria sa príliš nelíšia od pôvodného opisu poruchy. K pozorovaným prejavom sa pridáva aj nástup emočnej lability, záchvaty zlosti, ťažkosti so spánkom, agresivita, stavy úzkosti, dráždivosť, hyperaktivita, dyskoordinácia komplexných pohybov a neobratná zvláštna chôdza, abnormálne reakcie na sluchové podnety.

Porucha je veľmi vzácna, resp. je veľmi zriedkavo diagnostikovaná. Jej výskyt je 10 x menej častý v porovnaní s autizmom. Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.

Hyperaktívna Porucha Spojená s Mentálnou Retardáciou a Stereotypnými Pohybmi

Podľa klasifikačného systému MKCH-10 ide o nedostatočne definovanú poruchu s neurčitou nozologickou platnosťou. Zahŕňa skupinu detí s ťažkou mentálnou retardáciou ( IQ nižšie ako 50), ktoré majú značné problémy s hyperaktivitou a pozornosťou, ako aj prejavy stereotypného správania. Po podaní stimulujúcich liekov je tu riziko vzniku ťažkej dysforickej reakcie niekedy sprevádzanej s psychomotorickou retardáciou. Počas dospievania je tendencia na zmenu hyperaktivity na hypoaktivitu ( čo nie je zvyčajné u hyperkinetických detí s normálnym IQ). Tento syndróm je sprevádzaný rozličnými vývinovými špecifickými alebo celkovými oneskoreniami. Podľa K. Thorovej ide o kategóriu, ktorá sa v európskom priestore nepoužíva príliš často a kde diagnostické kritéria nie sú presne definované.

• A. 2.Zrejmý problém zostať sedieť.
• 4.Veľmi rýchle zmeny aktivity, takže aktivity trvajú zvyčajne menej ako minútu (občasná dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou činnosťou, túto diagnózu nevylučujú).
• B. 1. 2. 3. 4. C. D.

Autistické Rysy

1. Kvalita komunikácie, sociálnej interakcie a hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu. Symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórií vo väčšom počte. Ide o hraničnú symptomatiku skôr s nešpecifickými symptómami, čo ale neznamená, že starostlivosť o dieťa je nenáročná. Môže to byť často naopak. Diagnóza sa často vyskytuje u detí, ktoré majú ťažkú formu poruchy aktivity a pozornosti, vývinovú dysfáziu, nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti, mentálnu retardáciu a malý výskyt prejavov typických pre autizmus.
2. Druhou skupinou detí, ktoré zaraďujeme do tejto kategórie, sú deti s výrazne narušenou oblasťou predstavivosti. Typická je malá schopnosť rozoznávať medzi fantáziou a realitou a vyhranený záujem o určitú tému, ktorej sa venujú. Problémy s predstavivosťou a stereotypné, rigídne záujmy a správanie sa majú vplyv na kvalitu komunikácie asociálnej interakcie, ide však osekundárnu poruchu. Spôsob sociálneho správania sa a komunikácie predstavuje iba minimum znakov typických pre autizmus.

Vzhľadom k chýbajúcej jednotnej definícii nie je jasné, či pojem „autistické rysy“ sú synonymom pre symptómy PAS, alebo označením pre prejavy osôb, ktorých správanie však frekvenciou a intenzitou nezodpovedá diagnostickým kritériám žiadnej PAS. Rodičia a učitelia sa tak stretávajú s vágnym opisom problému, čím je prístup k intervenčným programom a informáciám značne sťažený. Thorová to nazýva problémom falošnej negativity. Naopak, na druhej strane, je tu problém falošnej pozitivity, keď autistické rysy sú priradené deťom, pri ktorých nejde o autizmus. Tak napr. dieťa môže mať poruchu expresívnej zložky reči, syndróm získanej afázie (tzv. Landauov - Kleffnerov syndróm), môže trpieť poruchou emócií, či ťažšou formou poruchy aktivity a pozornosti. Často sa toto označenie udeľuje deťom, ktoré jednoznačne trpia autizmom alebo atypickým autizmom, ibaže sa nejedná o typický Kannerov syndróm.

Etiológia a Príčiny Autizmu

Keďže sa u autistov stretávame s veľkou heterogenitou (rôznorodosťou) príznakov, predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku, ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie. S vysokou pravdepodobnosťou sa na ňom zúčastňujú genetické faktory v súhre s vplyvom prostredia. Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin.

Presné príčiny vzniku autizmu u detí nie sú doposiaľ úplne pochopené. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov.

Medzi rizikové faktory patrí:

• užívanie určitých liekov v tehotenstve (napr.

Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou vyššie uvedených činiteľov. Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra.

Autizmus a Mentálne Postihnutie

Medzi podstatné zmeny v chápaní autizmu patrí akceptovanie skutočnosti, že detský autizmus je veľmi často spojený s mentálnym a iným postihnutím. Vo všeobecnosti ide o časté spojenie autizmu a mentálnej retardácie. Autisti netvoria homogénnu skupinu a nájdeme tu deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou (aspergerov syndróm, vysokofunkční autisti), ale aj deti s autizmom v oblasti strednej, ťažkej až hlbokej mentálnej retardácie. Prejavy autizmu sú rôzne a rôzny je aj stupeň mentálneho postihnutia. Podľa Peetersa (1998) najviac detí s autizmom sa pohybuje v pásme strednej a ťažkej mentálnej retardácie. 60% detí s autizmom má IQ pod 50, 20% detí s autizmom sa pohybuje v rozmedzí ľahkej mentálnej retardácie a 20% detí s autizmom má priemerné alebo nadpriemerné IQ. Rozlíšiť ťažkú formu autizmu a mentálnej retardácie býva zložité, pretože mentálna retardácia môže vykazovať symptómy pripomínajúce autizmus. Mentálne retardované deti sú však na rozdiel od detí s autizmom sociabilnejšie, majú svoju predstavivosť, radi komunikujú verbálne aj neverbálne, gestami a mimikou. Niekedy je včasná diagnostika ťažšia, hlavne vtedy, keď ide o pridružené poruchy zraku a sluchu. Pre mentálne postihnuté deti je charakteristický oneskorený vývin, ale vývin u detí s autizmom je kvalitatívne odlišný. Charakterizuje ho nevyrovnaný vývinový profil. Deti s autizmom sú na niektorých vývinových úrovniach napríklad v úrovni motorických zručností porovnateľní so zdravými deťmi, ale v iných oblastiach ako je komunikácia, sociálne vzťahy, predstavivosť výrazne zaostávajú. Stanovenie stupňa mentálnej retardácie a úrovne vývinu reči má veľmi dôležitú úlohu z hľadiska prognózy a tvorby individuálnej terapie detí s autizmom. Priaznivejší vývin možno očakávať u detí s IQ vyšším ako 50 a objavením sa verbálnych prejavov do 5. roku života.

Terapie a Intervencie pri Autizme

Pri ovplyvňovaní autistických prejavov sa často stretávame s termínom „terapia“, ale nejde o terapiu v zmysle medicínskom. Keďže doposiaľ neexistuje jasná príčina vzniku autizmu, jeho liečba v zmysle medicínskeho liečenia nie je možná. Autizmus je celoživotné postihnutie, je to stav trvalý, ktorý možno výrazne ovplyvniť špeciálnymi metódami a prístupmi. Ide o špecifické metódy výchovy a vzdelávania označované ako edukačné. Čím skôr sa tieto metódy začnú aplikovať, tým je pre dieťa lepšie. V súčasnosti je jedinou účinnou terapiou autizmu správny špeciálno-pedagogický prístup (výber vhodných foriem, metód a prostriedkov). Prístup musí byť štruktúrovaný, s dôslednou podporou vizualizácie, prísne individuálny „ušitý na mieru“ pre každé autistické dieťa zvlášť. V rámci individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov (ďalej IVP) je možné použiť rôzne metódy, formy a postupy tak, aby dieťa dospelo na úroveň maximálnej nezávislosti, ktorá mu umožní využívať všetky nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky k tomu, aby žilo čo najplnohodnotnejší život.

Ak sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov.

Existuje široké spektrum terapií, ktoré pomáhajú autizmom v dennom režime. Neexistuje univerzálny zoznam terapií, ktoré by mali rodičia s PAS absolvovať.

Výskum Vzdelávania Žiakov s Autizmom s Mentálnym Postihnutím

V snahe pomôcť deťom s autizmom ich rodičom aj špeciálnym pedagógom sme v roku 2008/2009 uskutočnili prvú časť výskumu na 17 špeciálnych základných školách v Žilinskom Kraji. Základný súbor tvorilo 85 žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím. Vychádzali sme z poznatku, že deti s autizmom iba ťažko dokážu analyzovať situáciu, nevedia roztriediť potrebné informácie, riadiť svoju činnosť vo voľnom čase, rozumejú iba tomu, čo vidia. Bežný vyučovací proces a svet okolo predstavuje pre ne veľký chaos, do ktorého treba vniesť poriadok, pravidelnosť a istú mieru predvídateľnosti. Je potrebné dať im jasné vizuálne hranice pre jednotlivé činnosti, aby lepšie porozumeli okoliu a vzťahom okolo neho. Ďalším zámerom výskumu bolo zistiť úroveň vzdelávania, celkovú starostlivosť o dieťa s autizmom v snahe priblížiť sa k čo najväčšej samostatnosti a postupnej socializácii. Výskumom sme chceli pozorovať, popísať, analyzovať a porovnávať rôzne činitele, ktoré ovplyvňujú výsledky vzdelávania detí s autizmom, výber najčastejšie používaných metód a foriem, pomocou ktorých špeciálni pedagógovia pomáhajú využiť všetky nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky detí s autizmom k tomu, aby prežili život čo najhodnotnejšej kvality. Tieto skutočnosti boli overované priamo vo výchovno-vzdelávacom procese na vybraných špeciálnych základných školách a tiež metódou dotazníka a metódou rozhovoru, ktoré boli adresované riaditeľom špeciálnych základných škôl a zariadení a špeciálnym pedagógom, ktorí vzdelávajú žiakov s autizmom. Návratnosť dotazníkov v našom výskume bola 100 %. Výskumom sme zistili, aké konkrétne postupy, programy, metódy používajú špeciálni pedagógovia vo výchovno-vzdelávacom procese a ktoré zo špecifických metód sú najvhodnejšie pri edukácii žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím. Pozorovali a porovnávali sme ktoré z foriem organizácie a riadenia vzdelávania v špeciálnych základných školách sú pre žiakov s autizmom najvhodnejšie a aký špeciálno-pedagogický servis môžeme ponúknuť rodičom týchto detí, aby starostlivosť vzhľadom na skutočnosť, že autizmus je pervazívna vývinová porucha zasahujúca a ovplyvňujúca celý život jedinca bola biodromálna - celoživotná.

#

tags: #autizmus #a #mentálne #postihnutie #diagnostika